Ako (ne)športovať v zime? Nie je náhoda, že nórski športovci majú tak často astmu

Mnohí z nás sa po Novom roku chopia novoročných predsavzatí a športových výziev – či už chceme schudnúť, alebo žiť jednoducho zdravší a aktívnejší život.

Je pravda, že šport v zimnom období ponúka množstvo priaznivých účinkov a chlad pre dobre naladených (a oblečených) nepredstavuje žiadnu prekážku. Organizmus človeka dokáže reagovať a čiastočne sa adaptovať na zmeny teploty vonkajšieho prostredia.

A hoci nás chladivé počasie nezvykne pri športe obmedzovať, môže predstavovať potenciálne zdravotné riziká, ktoré sa týkajú amatérov, pokročilých aj elitných športovcov.

„Tak ako má svoje špecifiká športovanie počas horúcich dní, aj zima a mrazivé počasie si vezmú určitú daň,“ upozorňuje športový vedec Viktor Bielik, ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Veda potvrdzuje, že ak človek robí aktívne zimný šport, môže si dýchaním chladného vzduchu privodiť astmu či problémy s pľúcami. Vo vrcholovom športe sú známe mnohé prípady škandinávskych bežcov na lyžiach, ktorí majú astmu.

Pozor na svoje zdravie by si mali dávať aj tí, ktorí začínajú s aktívnym pohybom až v chladnejšom období, ale nevedia zvoliť správnu intenzitu a prístup k tréningu, pretože nedisponujú dôležitými informáciami o športovaní bez zbytočných rizík.

Tento text takisto odpovedá na otázku, či pohybom v zime schudneme viac alebo menej.

Dočítate sa:

• ako predísť zbytočným problémom,
• či treba v chladnom počasí športovať menej,
• kedy trpia naše pľúca,
• o nebezpečnom trende sporo odetého športovania,
• prečo trpia nórski bežci na lyžiach astmou.

Riziko pre dýchací systém

Aby sme nástrahám zimných športov viac porozumeli, uvedieme si niekoľko konkrétnych príkladov a výskumov. Tie následne doplníme spolu s odborníkom Viktorom Bielikom o užitočné rady, ktoré nám poslúžia ako prevencia.

Napríklad pri športovaní v horúčavách sa organizmus dehydruje, a dochádza tak k poklesu športového výkonu najmä vo vytrvalostných športoch.

Zimné teploty blížiace sa k nule nemusia mať negatívny vplyv na náš výkon a zdravie, ak zvolíme napríklad 10-kilometrový beh. Pri nižších teplotách si však už musíme dávať omnoho väčší pozor.

„Problém nastáva vtedy, keď ide o silovo-rýchlostný  šport, lebo sa zvyšuje pravdepodobnosť zranenia. Pri vytrvalostnom zaťažení v mrazivom počasí – keď teplota klesá pod mínus päť stupňov a viac – vzniká riziko, ktoré postihuje predovšetkým dýchací systém,“ upozorňuje Bielik.

Pravidelné športovanie na suchom mrazivom vzduchu, ktoré sprevádza veľká miera pľúcnej ventilácie (vysoký objem vdychovaného vzduchu), vedie k zvýšenému riziku astmy.

O jej zvýšenom výskyte hovorí staršia štúdia z roku 1996, ktorú realizovali na mladých nórskych a švédskych bežcoch na lyžiach. „Bežecké lyžovanie môže byť rizikovým faktorom pre rozvoj astmy,“ konštatujú vedci na základe získaných dát.

Zaujímavé podľa športového vedca je, že na zozname astmatikov nefigurujú len vrcholoví bežci na lyžiach či biatlonisti škandinávskych krajín, ale aj austrálski a kanadskí plavci. Túto skutočnosť potvrdzuje štúdia z roku 2015.

Môžeme sa preto domnievať, že aj iné alergény, ako mrazivý vzduch, pôsobia pri zvýšenej námahe broncho-provokačne. Sú nimi napríklad chlórovaná voda a znečistené ovzdušie. „Preto nie je vhodné behať intervaly vedľa štvorprúdovky,“ hovorí vedec.

Môže však športovanie v zime negatívne ovplyvniť aj fungovanie pľúc? „U ľudí, ktorí sa športom živia, áno,“ potvrdzuje.

Aby si vrcholoví a výkonnostní športovci udržiavali alebo budovali kondíciu, musia absolvovať niektoré tréningy vo vysokej intenzite, čo v určitých podmienkach (chlad) vedie k hypersenzitivite dýchacích ciest.

„Vedecká literatúra jasne poukazuje na zvýšený výskyt astmy a záťažou indukovaný bronchospazmus u elitných športovcov,“ pokračuje športový vedec. Ide o bronchiálnu astmu, ktorá spôsobuje sťah hladkého svalstva priedušiek.

Počas behu strednou intenzitou preventiluje priemerný muž 50 – 60 litrov vzduchu za minútu. Pri intenzívnom tréningu (alebo v jeho intenzívnej fáze) stúpa objem vzduchu, ktorý prejde priedušnicou, na hodnotu 120 – 150 litrov za minútu.

„Ak je vzduch mrazivý, dráždi riasinkový epitel vystieľajúci steny dýchacích ciest,“ dopĺňa Bielik.

Nešportujte iba v trenírkach

Napriek chladnému počasiu ste sa už zrejme stretli s prípadom nadšenca, ktorý stále cvičí alebo beháva s minimálnymi vrstvami oblečenia. Tvrdý tréning na workoutových ihriskách dokonca sprevádzajú prípady, keď športovec cvičí len v trenírkach, bez rukavíc, čiapky a naboso.

Aj keď sa športový odvážlivec môže cítiť dobre a zdravo v presvedčení, že si buduje imunitu a „nezlomného ducha“, z dlhodobého hľadiska sa podobný exhibicionizmus nemusí skončiť dobre.

„Rozumiem, že dnes je trend športovať v zime s obnaženým trupom. Niektorí nadšenci dokonca zdolávajú vrcholy našich hôr sporo odetí v šortkách,“ vysvetľuje Bielik. „Tí viac šťastní väčšinou nekončia pod opaterou horských záchranárov, ale hrdo sa vrátia so zanedbateľnými omrzlinami.“

Podľa športového vedca si však treba uvedomiť, že hoci je človek živočích a dokáže sa adaptovať na rôzne podmienky vonkajšieho prostredia, naša koža sa predsa len značne líši od srsti živočíchov severských krajín.

„Nedávno som debatoval s Matejom Beňušom na tému reumatoidnej artritídy vodných slalomárov. Spomínal, že kedysi vodní slalomári trpeli na reumu, lebo nechodili v zime pádlovať do tepla ako oni teraz a ani nemali kvalitné oblečenie v podobe neoprénových rukavíc,“ pokračuje.

V zime im studená voda cez šuštiakový odev zmáčala ruky, kým držali pádlo, a niektorí to teraz cítia v starobe. „Na druhej strane je zdraviu prospešné ísť sa dvakrát týždenne na pár minút otužovať do jazera a potom obnažený pobudnúť chvíľu na čerstvom vzduchu,“ hovorí.

V Česku pred sviatkami zaznamenali bizarný prípad, keď si skupina mladých turistov vyšla na horskú túru na Sněžku, jeden z vrchov v Krkonošiach. Jeden z účastníkov sa však rozhodol zasneženú trasu pokoriť len v trenírkach, rukaviciach a topánkach. Nakoniec musela zasiahnuť až záchranná služba.

„Polonahý muž chcel údajne nadviazať na svoj minuloročný výkon, keď obdobnú ‚prechádzku‘ po horách absolvoval pri mínus desiatich stupňoch,“ napísal web idnes.cz.

Podľa hovorcu Horskej služby šlo pravdepodobne o vyznávača učenia Wima Hofa. Podobných prípadov už krkonošskí záchranári zaznamenali niekoľko.

„Tento módny trend už patrí do zimného športovania niektorých nadšencov na Slovensku a v Česku. A tak ako mráz negatívne vplýva na priedušky, tak aj na iné orgány,“ reaguje na prípad z Česka Bielik.

Ako predísť problémom

Napriek spomínaným rizikám neplatí, že v zime máme športovať menej. Dôležité je nepreháňať to s intenzitou, zvlášť v mrazivom počasí.

„Skôr by som odporučil intervalový tréning na bežiacom páse, ako lapať po dychu pri mínus desiatich stupňoch,“ pripomína Bielik. Športovcom so zvýšenou citlivosťou dýchacích ciest by odporučil prekryť ústa a nos šatkou či rúškom.

Ako nápomocné rozcvičovacie prostriedky pre pacientov-športovcov, ktorým bola indikovaná záťažou vyvolaná astma, uvádza literatúra rôzne bronchodilatačné lieky. Ich užitie je však potrebné konzultovať s pneumológom, alergiológom.

Dobrou prevenciou je svedomitá rozcvička. Hlavne v zime pomáha rozohriatie a rozcvičenie organizmu nielen kostrovým svalom a nervovému systému, ale aj pľúcam.

„V pokoji vdýchneme a vydýchneme 5 – 9 litrov vzduchu za minútu, pri zvýšenej aktivite si organizmus pýta viac vzduchu, lebo potrebuje kyslík,“ vysvetľuje Bielik. Okrem zvýšenia srdcovej frekvencie a prekrvenia kostrových svalov je reakciou na záťaž aj postupné otváranie dýchacích ciest, vďaka ktorým sa dostáva kyslík z pľúc do krvi.

V mrazivom počasí je preto obzvlášť potrebné postupne zvyšovať intenzitu záťaže. Inými slovami, treba si dopriať viac času na rozdýchanie.

A čo pitný režim? V zime si telo na ochladzovanie viac pomáha vonkajším prostredím, preto sú straty telesných tekutín nižšie. V mrazivom počasí dochádza k paradoxu, kde na jednej strane telesné jadro môže kumulovať teplo, ale periférie môžu byť skôr vystavené chladu.

„Vtedy je vhodné piť viac koncentrované a teplé nápoje. Okrem čajov to môžu byť aj vývary a polievky,“ tvrdí Bielik.

Ľudí, ktorí sa v novom roku snažia schudnúť a plnia svoje novoročné výzvy, určite zaujíma otázka, či v zime chudneme viac alebo menej. Pravdou je, že zvýšenie energetického výdaja v dôsledku zvýšenej termogenézy (snahy zachovať si teplo) v zime je pre bežného človeka zanedbateľné.

Je pravda, že pri svalovej triaške sa zvyšuje energetický výdaj, lebo svaly pracujú na tvorbe tepla. Väčšina slovenských domácností však v zimnom období prežíva v dobre vykúrených domácnostiach.

„Tých pár minút pobytu na chladnom čerstvom vzduchu energetický deficit nevytvorí,“ upozorňuje Bielik.

Astmatici v nórskom lyžovaní

Téma indukovanej astmy a užívania liekov prináša už niekoľko rokov otázky o bezpečnosti a férovosti súťaženia vo vrcholových zimných športoch.

Platí, že lieky na liečbu astmy sú vo vrcholovom športe do určitej maximálnej dávky dovolené. Avšak jeden z úspešných nórskych lyžiarov, Martin Johnsrud Sundby, za prekročenie limitu dostal v roku 2016 dvojmesačný trest a odobrali mu dve prvé miesta.

Elitní nórski bežci na lyžiach sa nikdy netajili tým, že majú vo svojom tíme veľa astmatikov, napriek tomu počas majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 2017 vo fínskom Lahti získali celkovo 18 medailí, najviac zo všetkých krajín.

Agentúra Reuters vtedy potvrdila, že mnohí z nich užívali prípravky proti astme, hoci bez lekárskej diagnózy alebo ako preventívne opatrenie. Na zimných olympijských hrách 2018 v Pchjongčchangu mala 121-členná nórska výprava dokonca 6-tisíc prípravkov na liečbu astmy.

Marit Bjørgenová (takisto astmatička) sa stala vôbec najúspešnejšou športovkyňou na zimných olympiádach (15 medailí) a v spomínanom Lahti získala ako 37-ročná štyri zlaté medaily.

Úspešná nórska bežkyňa musela v minulosti viackrát vysvetľovať, prečo má terapeutickú výnimku na užívanie liekov proti astme. Detaily o obvineniach z dopingu odkrýva vo svojej autobiografii s názvom Srdce víťazky – Príbeh Marit Bjørgenovej.

A hoci sa dopingová aféra Bjørgenovej týkala inej látky, na vrcholovej úrovni je veľkým problémom najmä užívanie lieku na astmu salbutamol, ktorý našli v moči Sundbyho. Športovcom totiž niekedy stačí veľmi malé zlepšenie, aby vyhrali preteky, čo potvrdzuje príklad športového vedca Milana Sedliaka z knihy Telo v 21. storočí.

Sedliak posudzoval ako recenzent štúdiu, v ktorej dobrovoľníkom v laboratóriu jednorazovo podávali liek na astmu salbutamol a zisťovali, či po užití budú silnejší v porovnaní s placebom. Ukázalo sa, že boli, aj keď len minimálne.

„Štúdiu však nakoniec zamietli z etických príčin, lebo editorovi sa nepozdávalo použitie zakázaného lieku na zdravých dobrovoľníkoch len za účelom zistenia zmien svalovej sily,“ vysvetlil Sedliak.