Malá rozprava o láske
Ak lásku definuje cesta rovnakým smerom, tak pred tým, ako sa na ňu vydáme, musíme najskôr oddaný pohľad na tváre partnera, partnerky odtrhnúť a možno sa aj trochu vzdialiť.
Jedna z mnohých definícií lásky hovorí, že láska je, keď sa dvaja ľudia nedívajú na seba, ale dívajú sa rovnakým smerom. Táto definícia sa mi veľmi páči, pretože hovorí o naozajstnej, zrelej a perspektívnej láske a zároveň definuje aj zamilovanosť. Teda stav, keď si dvaja ľudia vystačia sami so sebou, keď sa opájajú jeden druhým a v odraze aj sami sebou, hypnotizujú sa navzájom, idealizujú si jeden druhého a nezriedka sa úplne izolujú od okolia – zabúdajúc alebo ignorujúc fakt, že v stave zamilovanosti kontrolu nad ich telom aj mysľou preberajú obyčajné inštinkty a biochémia a navyše je to dočasný stav.
Dívať sa rovnakým smerom však už nie je záležitosťou chémie, ale vedomého rozhodnutia a schopnosti mať dlhodobú víziu. Rozhodnutia, kam chceme ísť, s kým tam chceme ísť a čo pre to musíme urobiť. Takéto rozhodnutia sa nerodia ľahko a samy od seba ako takmer všetko, čo sa deje v stave najväčšej zamilovanosti. Treba mať na ne dostatok odhodlania, statočnosti a rozumu. Čo má láska spoločné so statočnosťou a s rozumom? Nie je láska z rozumu už dávno prekonaný koncept z čias, keď boli na konci spoločnej cesty namiesto harmonickej romantickej lásky len scelené pozemky?
