Hovoria jej pani Klíma, kostarická diplomatka má zachrániť svet pred otepľovaním
„Máme právo oberať ľudí v Bangladéši o domovy len preto, že chceme vlastniť tri autá typu SUV?“ pýta sa žena, ktorá vedie rozhovory o klíme v Paríži.
Kostarická diplomatka Christiana Figueresová (59) je bežkyňou na dlhé trate. Vášnivá účastníčka polmaratónov sa blíži k cieľu doteraz najzásadnejšieho projektu svojej kariéry.
Päť rokov mala v OSN na starosti rokovania o dohode o obmedzení skleníkových plynov, ktorá by mohla zabrániť ďalšiemu ničeniu našej planéty. Dohodu by na klimatickej konferencii v Paríži mali dosiahnuť v piatok, no nedá sa vylúčiť, že pre rozpory medzi krajinami by sa rokovania o jej konečnom znení mohli pretiahnuť až do soboty.
Práve k odstraňovaniu sporov a hľadaniu spoločných záujmov smerovali v posledných rokoch aktivity Figueresovej, ktorá je vo funkcii výkonnej tajomníčky Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Označujú ju aj za šéfku OSN pre klímu alebo jednoducho Madame Climat – pani Klímu.
Politička po meči aj po praslici
Figueresová sa narodila do kostarickej politickej dynastie. Jej otec bol trojnásobným prezidentom Kostariky, mama veľvyslankyňou v Izraeli a poslankyňou. Starší brat bol takisto kostarickým prezidentom.
„Od otca zdedila Christiana odhodlanosť, odvahu dosahovať ciele, ktoré sa zdajú nedosiahnuteľné, trochu tvrdohlavosti, veľké srdce a altuistického ducha,“ povedal o nej kostarický veľvyslanec v Singapure a dlhoročný blízky priateľ rodiny Jairo Hernandez Milian.
Figueresová ako dieťa z privilegovanej rodiny študovala vo viacerých európskych krajinách aj v USA. Je absolventkou uznávanej London School on Economics, kde dostala diplom z kultúrnej antropológie. Tam sa zoznámila aj so svojím nemeckým manželom.
Ekológii sa profesionálne venuje od roku 1995, kedy založila Centrum pre udržateľný život. Bola to nezisková organizácia podporujúca ekologické projekty v Latinskej Amerike. Neskôr sa stala vyjednávačkou Kostariky pre klimatické zmeny, potom pôsobila skôr na medzinárodnej úrovni, až ju oslovili na jej terajší post.
Zlatá ropucha
Novinári o nej s obľubou píšu, že má každé oko inej farby, jej spolupracovníci ju pre jej temperament volajú „malý vulkán“. Vo viacerých rozhovoroch pre médiá povedala, že o ekologické problémy sa začala zaujímať pre svoje dcéry. Všimla si totiž, že deťom zanechávame čoraz menej prírodného bohatstva.
Na stene jej pracovne visí obraz kostarickej zlatej ropuchy, ktorú v roku 1989 vyhlásili za vyhubené zviera. „Bežne som ju vídala ako dievča, ale keď som mala dcéry, už jej nebolo. Malo to na mňa obrovský vplyv, lebo som si uvedomila, že im odovzdáme planétu, ktorá bude redukovaná pre našu nedbalosť a nezodpovednosť,“ povedala Guardianu.
Figueresová si nepripúšťa, že konferencia v Paríži by sa skončila bez nejakého konkrétneho výsledku alebo že by sa utopila vo vágnych deklaráciách ako mnohé podujatia pred ňou. Keď sa jej reportérka časopisu New Yorker v rozsiahlom profile opýtala, čo sa stane, ak sa nezačne s obmedzovaním produkcie skleníkových plynov, vybehli jej slzy.
„Opýtajte sa v Bangladéši. Máme právo oberať tých ľudí o domovy len preto, že chceme vlastniť tri autá typu SUV? To nedáva zmysel.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
