Denník N

Vláda štartuje preteky v zbrojení, peniaze sa budú hľadať až po voľbách

Málokto už vie, že to bol Martin Glváč, kto začal s módou povyšovania politikov, keď Robertovi Ficovi a spol. rozdal hodnosti plukovníka. Foto – TASR
Málokto už vie, že to bol Martin Glváč, kto začal s módou povyšovania politikov, keď Robertovi Ficovi a spol. rozdal hodnosti plukovníka. Foto – TASR

Slovensko sľúbilo spojencom, že mohutne investuje do obrany. V súčasnom rozpočte o tom nie je ani slovo.

Minister obrany Martin Glváč vie, čo sa žiada od slušného hosťa.

Keď sa pred dvoma týždňami stretol vo Washingtone s americkým ministrom obrany Chuckom Hagelom, zopakoval mu jeden prísľub: Slovensko do roku 2020 výrazne zvýši peniaze, ktoré dáva na armádu.

Americkí hostitelia počuli, čo potrebovali. „Skutočne nás ocenili za veci, o ktoré sa snažíme,“ povedal Glváč.

Tento sľub má však istý nedostatok. Súčasná vláda Roberta Fica neplánuje robiť nič preto, aby ho splnila.

Aktuálny rozpočet, ktorý zostavil minister financií Peter Kažimír, uvádza, že peniaze na obranu zostanú minimálne do roku 2018 na svojom. A čo bude ďalej, dnes nedokáže povedať ani Kažimír.

„Môj mandát končí o rok. Nemôžem dávať záväzky za ďalších ministrov financií,“ hovorí Kažimír.

Inými slovami, peniaze na armádu i na veľké nákupy, ktoré sa dnes plánujú, budú politici hľadať až po voľbách.

Zbrojenie začína

Najprv je vhodné pripomenúť niekoľko čísel. Glváčovo ministerstvo má na tento rok prisľúbenú sumu 797 miliónov eur. Oproti vlaňajšku si tak polepšilo o takmer päťdesiat miliónov.

„Obrana sa stala jedným z víťazov tohtoročného rozpočtu,“ pripomína Kažimír.

Táto suma pôsobí na prvý pohľad úctyhodne. Lenže väčšinu z nej v skutočnosti pohlcujú platy, výsluhové dôchodky, výcvik vojakov či bežná údržba.

Na samotné vyzbrojovanie je vyčlenených presne 88 miliónov eur.

„Navyše ani celú túto sumu nie je možné použiť na nové projekty. Z tohto balíka sa totiž kupujú napríklad aj náhradné diely na súčasnú techniku,“ vysvetľuje bývalý štátny tajomník Róbert Ondrejcsák.

Minister obrany Glváč sa však pri svojich plánoch nedrží pri zemi.

Už vlani uzavrel nákup transportných lietadiel Spartan za bezmála 100 miliónov, ktorý sa bude postupne splácať. Do volieb by rád obstaral ešte radary, dohodol prenájom nových stíhačiek a získal nové dopravné vrtuľníky.

Kde na to Slovensko zoberie, však zostáva záhadou.

Helikoptéry na splátky

Len jeden príklad za všetky. Minister sa dnes snaží presadiť nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk, ktoré spolu so servisom a výcvikom posádok môžu vyjsť až na 300 miliónov.

O nákupe vrtuľníkov  Black Hawk má v najbližšej dobe rozhodnúť vláda.  Foto: Aero Vodochody
O nákupe vrtuľníkov Black Hawk má v najbližšom čase rozhodnúť vláda. Foto: Aero Vodochody

Pokiaľ sa rozhodne kontrakt podpísať, peniaze mu bude musieť dať vláda.

„Máme predrokované s premiérom a ministrom financií, že na takéto projekty môžeme dostať peniaze aj nad rámec rozpočtu ministerstva obrany,“ povedal Glváč.

Minister financií Kažimír je však ochotný povedať len „uvidí sa“.

„Nie som ladič pián. Musím najprv vidieť podrobný materiál, ako budú rozložené splátky, aký bude dopad na rozpočet a podobne,“ hovorí Kažimír.

Štátny rozpočet pritom funguje na jednoduchej matematike: keď sa má niekde nárazovo pridať, niekde inde sa musí ubrať.

Lenže na otázku, kde by sa mohli vziať peniaze na vrtuľníky, odpovedá Kažimír len nekonkrétne. „Rozpočet sa vyvíja, vieme nájsť peniaze napríklad lepším výberom daní či ušetriť na výdavkoch,“ hovorí bez ďalších podrobností.

Ani to však Kažimírovho kolegu z ministerstva obrany odradiť nemusí.

„Minister Glváč jednoducho môže podpísať kontrakt, zaplatiť prvú splátku a nechať na svojich nástupcoch, aby niekde našli zvyšok peňazí,“ poznamenal nedávno Jaroslav Naď, bývalý úradník ministerstva obrany, ktorý dnes pracuje ako analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.

Sľuby sa sľubujú…

Ešte zaujímavejšie však pôsobí ďalšie číslo.

Prezident Andrej Kiska na vlaňajšom summite NATO sľúbil, že Slovensko bude do roku 2020 dávať na obranu 1,6 percenta HDP. To isté zopakoval aj minister Glváč nedávno vo Washingtone.

„Pre amerického ministra Hagela to bola príležitosť poďakovať slovenskému ministrovi obrany za tento záväzok,“ povedal po stretnutí americký veľvyslanec v Bratislave Theodore Sedgwick.

Pohľad do oficiálnych materiálov však ponúka iný obrázok. Podľa posledného návrhu štátneho rozpočtu má ministerstvo obrany v rokoch 2016 a 2017 dostávať rovnakých 797 miliónov eur ročne, ako dostáva dnes.

Pritom vládni analytici očakávajú, že HDP bude pomaly rásť. Výsledok? Investície do obrany, ktoré sľúbili Kiska i Glváč zahraničným spojencom, začnú v pomere k HDP klesať.

Návrh rozpočtu konkrétne uvádza, že zatiaľ čo dnes obrana dostáva 1,03 percenta HDP, v roku 2017 to bude už len 0,93 percenta.

„Vidím to ako dosť veľký problém. V diplomacii sa totiž slovo dodržuje. Ak to niekto nerobí, vyzerá pred partnermi značne nedôveryhodne,“ hovorí Ondrejcsák.

Martina Glváča sa v Pentagone ujal americký minister obrany Chuck Hagel. Foto - TASR
Martina Glváča sa v Pentagóne ujal americký minister obrany Chuck Hagel. Foto – TASR

Minister Kažimír však upokojuje, že tento sklz sa dá dohnať.

„Do roku 2017 máme malý priestor niečo robiť, pretože chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Potom však môže dojsť k rapídnemu navýšeniu peňazí na obranu,“ hovorí Kažimír.

Skoková prémia

Realita však býva o niečo zložitejšia.

Pokiaľ má ministerstvo obrany urobiť nejaký zmysluplný nákup, musí mať peniaze sľúbené so značným predstihom. Veľké zbrojné kontrakty sa totiž pripravujú aj dva až tri roky.

V opačnom prípade hrozí, že peniaze za daný rok nestihne vyčerpať alebo že jednoducho kúpi prvú vec, ktorú pretlačia lobisti zbrojárskych firiem.

„Minister financií nevie mnoho o obrannom plánovaní, čo však nie je jeho chyba. Na to má ministra obrany, aby mu to vysvetlil,“ poznamenáva Ondrejcsák.

Účtovný trik

Napriek tomu však existuje celkom ľahké riešenie, ako je možné z tejto situácie vykľučkovať. Vláda môže do výdavkov na obranu jednoducho započítať aj veci, ktoré do nich doteraz nepočítala.

„Niektoré štáty do tejto položky zahrnujú napríklad výdavky na časť polície alebo na ochranu štátnych hraníc,“ vysvetľuje Kažimír.

Investície by sa tak aspoň navonok zvýšili napríklad tým, že sa položka „ochrana hraníc“, ktorú zabezpečuje hlavne ministerstvo vnútra, presunie do kolónky ministerstva obrany.

„Musíme sa na to bližšie pozrieť a zistiť, či v tej metodike výdavkov na obranu nie sme na seba moc prísni,“ dodal Kažimír.

Čítajte aj komentár Romana Pataja
Glváč nakupuje, ale vláda nechce platiť

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie