Najväčšia kanadská blamáž v histórii. Ako Luongo či Lecavalier prehrali s Kazachstanom

Slovenskí hokejisti nastúpia vo štvrťfinále MS do 20 rokov proti Kanade (hrá sa v noci na 3. januára od 0.30 h – pozn. red.) ako obrovskí outsideri. Slováci Kanadu ešte nikdy neporazili a najlepším výsledkom, aký proti nej uhrali, je remíza 0:0 z MS 1999.

Ako však hokejisti zvyknú hovoriť, „aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí“ a „začína sa vždy od 0:0“. Práve proti Kanade, ktorá je s 19 titulmi suverénne najúspešnejším tímom, sa zrodil asi najprekvapivejší výsledok v histórii.

Tá prehra je v Kanade známa ako „zápas, o ktorom sa nehovorí“, a v podstate ju ani nikto nevidel.

Zápas s Kazachstanom o konečné 7. miesto na MS 1998 totiž nevysielala žiadna televízia, a ak si aj nejaký Kanaďan z diania na ľade vyhotovil záznam, zrejme si ho radšej nechá pre seba. Zo stretnutia nie sú na internete dostupné ani žiadne fotografie.

Vo fínskej Hämeenlinne prišlo podľa známych záznamov len 169 divákov, ktorí videli zavŕšenie najväčšej kanadskej blamáže v histórii turnajov. Mladí Kanaďania totiž s Kazachmi prehrali 3:6 a skončili na 8. mieste, čo je pre nich dodnes najhoršie umiestnenie.

Ako sa niečo také mohlo stať?

Predzvesť katastrofy

Keďže zo zápasu neexistujú žiadne hmatateľné materiály, príbehy o ňom v Kanade kolujú ako ľudová legenda. Najpodrobnejšie ho na stránkach Sportsnetu pred rokmi zmapoval novinár a autor Gare Joyce, ktorý sa rozprával so samotnými aktérmi blamáže.

Rozhovory dal dokopy vo forme komiksu, z ktorého vyplýva napríklad toto: niektorí hráči Kazachstanu nastúpili v korčuliach, ktoré im zjavne nesedeli, na striedačke mali len jednu fľašu a postupne sa im míňali hokejky, takže im zopár „rezervných“ darovali kanadskí tréneri.

Poďme však pekne po poriadku. Ako sa vôbec Kanada mohla dostať do situácie, že hrala v dnes už neexistujúcom zápase o umiestnenie, konkrétne až o 7. miesto?

Na turnaj do Fínska odchádzala ako vždy s cieľom získať titul, čo sa jej podarilo na piatich predošlých šampionátoch v rokoch 1993 až 1997.

Kanadský výber trénoval Réal Paiement, ktorý bol rok predtým pri titule ako asistent Mika Babcocka. MS do 20 rokov majú v Kanade obrovskú prestíž a na rozdiel od seniorských MS na ne vždy posiela takmer to najlepšie, čo má k dispozícii.

Inak to nebolo ani na prelome rokov 1997 a 1998. Keď sa na vtedajšiu súpisku pozrieme po rokoch, nájdeme v nej pomerne dosť hráčov, ktorí sa neskôr presadili v NHL.

V tíme boli aj budúce hviezdy ako Roberto Luongo (dnes člen siene slávy) a Vincent Lecavalier (jednotka draftu 1998) a ďalší hokejisti, ktorí mali v NHL úspešné kariéry – napríklad Alex Tanguay, Manny Malhotra či Eric Brewer.

Z Joyceovho komiksu však vyplýva, že predzvesťou katastrofy bola už príprava. Nefungovalo totiž to, čomu sa hovorí „tímová chémia“.

Tréner Paiement sa snažil hráčom dostať do hláv heslo „najprv disciplína, potom emócie“, ale niektorí ho jednoducho ignorovali.

Útočník Jean-Pierre Dumont dokonca počas prípravného zápasu vybuchol priamo pred trénerom, pretože nebol spokojný s hrou v presilovkách.

Ako vzniká hanba

A potom prišiel samotný šampionát.

Kanada začala prehrou 2:3 s Fínskom a debaklom 0:4 od Švédov. Doma čelil tím veľkej kritike a médiá ho opisovali ako „netalentovaný“. Kapitán Jesse Wallin a obranca Cory Sarich však spoluhráčom povedali, že v tomto tíme je viac talentu než v tom, ktorý rok predtým získal v Ženeve titul.

Následne sa Kanaďania trochu vzchopili. Zdolali Česko 5:0 a Nemecko 2:0, do štvrťfinále však postúpili až zo 4. miesta a narazili na Rusko. Išlo o vyrovnaný zápas, ktorý gólom na 2:1 rozhodol Maxim Afinogenov až v predĺžení.

Podľa dnešného formátu MS by sa v tomto bode turnaj pre Kanadu skončil, domov by sa vrátila s pocitom veľkého neúspechu, čelila by ostrej kritike, ale nejako by sa to „utriaslo“.

Vtedajšie pravidlá však určovali, že neúspešní štvrťfinalisti hrali ešte zápasy o konečné umiestnenie. A tie dali Kanaďanom priestor urobiť si skutočnú hanbu.

Ticho v hale prerušoval smiech

Nahnevaný tréner Paiement, ktorý v kabíne nemal rešpekt, po prehre s Ruskom vyradil zo zostavy troch hráčov. Zvyšok tímu to však považoval za zbytočný a bezvýznamný krok. Tím sa ocitol v rozklade a prehral 0:3 so Spojenými štátmi.

Táto prehra rozhodla, že Kanada si zahrala o konečné 7. miesto s Kazachstanom. Kazachovia sa do vyraďovacej fázy dostali vďaka tomu, že v skupine zdolali Slovensko 5:2. Prehru zažili napríklad aj Marián Hossa či Ladislav Nagy.

Kanaďania si pred zápasom s Kazachstanom mysleli, že to bude ľahká práca – aj na základe spomenutých pozorovaní kazašskej výbavy.

Kanada začala obrovským tlakom a točila Kazachov v ich obrannom pásme. Nebola však schopná streliť góly, ktoré, naopak, Kazachovia dávali takmer z každej príležitosti.

V polovici stretnutia bol stav 4:0 pre Kazachstan, hráč menom Andrej Troščinskij strelil hetrik.

„Nechápal som, čo sa to deje. Nikto nechápal. Po čase sme sa prosto vzdali. Nemám problém priznať, že ja som sa rozhodne vzdal,“ spomínal jeden z hráčov pre Sportsnet.

Tréneri už počas prestávky ani neprišli do šatne, zato však prišiel zranený kapitán Jesse Wallin, ktorý nehral od zápasu s Nemeckom.

Wallin bol rozčúlený, kabínou lietali veci, ale väčšina hráčov to ignorovala. Zápas sa skončil víťazstvom Kazachstanu 6:3. V hale vládlo úplné ticho, ktoré prerušoval len smiech Kazachov a následná kazašská hymna.

17-ročný Nikolaj Antropov, z ktorého sa neskôr stala najväčšia hviezda kazašského hokeja v histórii (na drafte ho vybrali z 10. miesta a v NHL odohral 788 zápasov), nazbieral tri asistencie.

Kazachovia vyhrali nad Kanadou, hoci vo štvrťfinále predtým prehrali s Fínskom 1:14.

Radšej ani nespomínajú

Po takom prepadáku by hráči mali pociťovať hanbu, ale v skutočnosti to bolo počas cesty domov mnohým úplne jedno. Kanadský tím sa rozpadol – na ľade aj mimo neho.

Joyceov komiks opisuje, že niektorí hráči sa odvtedy nikdy nevideli. Ak na seba členovia tímu aj niekedy v budúcnosti narazili, na turnaj vo Fínsku radšej ani nespomínali.

„Niektorí chlapci možno sú hrdí na to, že si zahrali na tom turnaji. Pre mnohých z nás to bola jediná príležitosť reprezentovať našu krajinu. Ja som sa však na všetky veci z roku 1998 snažil zabudnúť. Viem, že sa nechystá žiadna stretávka ani nič podobné. A tak je to fajn,“ povedal nemenovaný hráč.

Blamáž s Kazachstanom vyvolala v Kanade paniku a bola jedným z hlavných dôvodov, prečo tamojšia federácia Hockey Canada v spolupráci s NHL a juniorskými ligami CHL usporiadala v lete 1999 konferenciu Open Ice Summit.

Hovorilo sa na nej o problémoch v kanadskom hokeji a slabých výsledkoch, ktoré dosahujú kanadské reprezentácie na svetových turnajoch. Výsledkom diskusií bolo prijatie súboru 11 rád, ktoré mali zlepšiť kanadský hokej.

Podobnú hanbu ako v roku 1998 s Kazachstanom už Kanada nikdy na juniorských MS nedopustila. S týmto súperom sa stretla odvtedy už len dvakrát – v roku 1999 vo štvrťfinále vyhrala 12:2 a na MS 2009 v skupine 15:0.

Podobne nepochopiteľný výsledok ako prehra Kanady s Kazachstanom sa odohral v histórii MS do 20 rokov asi iba raz – na MS 1988 Spojené štáty v kádri s Mikom Modanom, Jeremym Roenickom a Johnom LeClairom prehrali v skupine 3:4 s Poľskom.