Chodíte na nákup s vlastnou taškou? Autom alebo na bicykli? pýtajú sa v košickej galérii

Galerijné pedagogičky Petra Filipiaková a Viera Ballasch Dandárová pripravili vo Východoslovenskej galérii v Košiciach netradičnú výstavu o klimatickej kríze. „Je v tom rozdiel, keď sa len pozeráte na obrazy alebo ich skúmate cez zážitok,“ vravia.
Výstav o klimatickej kríze je dnes vo svete umenia mnoho a často sa spájajú s veľkolepými a priamočiarymi odkazmi, ktoré majú za cieľ upútať pozornosť čo najširšej verejnosti.
Z tohto prúdu by sme mohli navonok poľahky vyčleniť nenápadnú výstavu More možností, ktorá v priestoroch Východoslovenskej galérie v Košiciach otvára environmentálne otázky.
Výstava, ktorá je síce rozlohou malá a výberom diel zo zbierok galérie prevažne z obdobia 19. storočia a 20. storočia možno málo „aktivistická“, však prekvapí mnohých návštevníkov.
Pripravili ju totiž galerijné pedagogičky Petra Filipiaková a Viera Ballasch Dandárová, ktoré ju poňali formou interakcie a edukácie s cieľom problém čo najzrozumiteľnejšie priblížiť verejnosti.
„Robíme to pre ľudí. Držíme sa skutočnosti, že umelecká zbierka je štátna, my ako galéria ju máme v správe a prezentujeme ju verejnosti. A tá má právo vedieť, o čom tie diela sú,“ hovorí Petra Filipiaková.




Ako nabúrať palácový syndróm
Skutočnosť, že nejde o klasickú výstavu o klimatickej kríze, je zrejmá už od úvodu. Po príchode do výstavného priestoru namiesto tradičného textu s informáciami o projekte uvidíte hliníkový reliéf Vesmírna kompozícia I. od sochárky Marie Bartuszovej, plastiku hada od sochára Jána Zelinku či maľbu Františka Veselého Pretvoríme krajinu na svoj obraz.
„Povedali sme si, že koncept výstavy postavíme na ľahkosti,“ hovorí Petra Filipiaková.
Kurátorky si na úvod zvolili tému nekonečna. Prostredníctvom spomenutých diel hovoria o rozpínavosti prírody a malosti človeka, kolobehu života na zemi, kde je stredobodom ľudská civilizácia.
Keď sa rozhodovali, ako hovoriť o environmentálnych témach z rôznych uhlov pohľadu, uvedomovali si, že majú dve možnosti. „Jednou je tá, že