Denník N

Bob Dylan úplne inými očami

Bob Dylan na koncerte v roku 1980. Foto - Jean-Luc/Wikimedia
Bob Dylan na koncerte v roku 1980. Foto – Jean-Luc/Wikimedia

Louie Kemp bol jedným z vyvolených, ktorých si slávny hudobník pustil k telu.

[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]

Folkrockový pesničkár, literát, výtvarník, scenárista, herec a držiteľ Pulitzerovej aj Nobelovej ceny za literatúru – to je Bob Dylan, ktorý ovplyvnil a ovplyvňuje už viac ako šesť desaťročí nielen muzikantské, ale aj iné umelecké generácie.

Napriek tomu, že o ňom a jeho tvorbe boli popísané doslova stohy papiera, o Dylanovi ako osobe sa toho vie pomerne málo. Svoje súkromie si veľmi starostlivo stráži.

Čo o ňom vieme

Poodhrnúť oponu sa síce mierne podarilo hudobnému a filmovému kritikovi Robertovi Sheltonovi v knižke Bob Dylan: No Direction Home (česky Pangea, 2022), ktorý sa s ním priatelil až do konca 70. rokov, písal s jeho súhlasom a v spolupráci s ním. Dylan mu umožnil hovoriť s rodičmi, bratom aj priateľmi a poskytol mu viacero rozhovorov. Shelton knihu dokončil až po dvadsiatich rokoch písania.

Do tohto obdobia zapadajú aj knižné spomienky „toho dievčaťa z obalu LP The Freewheelin’ Bob Dylan“ Suze Rotolovej Nespoutaný čas (česky Carpe Diem, 2022). V rokoch 1960 – 1964 to bola Dylanova priateľka so silným vplyvom na jeho vtedajšiu hudbu.

Kniha rešpektovaného publicistu a bluesového gitaristu Elijaha Walda Dylan se dal na elektriku! (česky Volvox Globator, 2021) o zlome v pesničkárovom inštrumentáriu mozaiku osobnosti mierne dopĺňa.

Keď Dylan vydal veľmi pútavú prvú časť svojho vlastného životopisu Kroniky I (česky Argo, 2005), v ktorom už nepokračoval, všetkým skôr zamotal hlavu, než aby zodpovedal „večné otázky“.

Kontaktný príbeh priateľa

Najintímnejšou znalosťou zákutí Dylanovej duše tak vyniká pomerne útla publikácia Dylan a já – Padesát let dobrodružství (česky Galén, 2022), ktorú napísal jeho kamarát z detstva a celoživotný priateľ Louie Kemp (v „tichej“ spolupráci s ghostwriterom – pesničkárom, publicistom a spisovateľom Kinkym Friedmanom).

Kemp sa rovnako ako Bob Dylan narodil v meste Duluth v Minnesote a s budúcou hudobnou a literárnou ikonou, vtedy ešte Robertom Allenom Zimmermanom (hebrejsky Shabtai Zisel ben Avraham), sa zoznámil v Herzlovom letnom tábore amerických židovských detí. Tam sa začalo ich priateľstvo a dodnes je ich vzťah bez trhliny, hoci sa v priebehu svojich mimoriadne náročných životov nevídali tak často, ako by chceli.

Zatiaľ čo Dylan potvrdil to, čo vyhlásil už v predpubertálnych rokoch, totiž že z neho raz bude veľká rokenrolová hviezda, Louie Kemp sa pobral iným smerom. Ešte pred nástupom na vysokú školu prevzal otcovu rybársku firmu, premiestnil ju na Aljašku a urobil z nej jednu z najúspešnejších spoločností na lov, spracovanie a predaj morských rýb v USA.

Kemp svoj „kontaktný príbeh“ rozpráva chronologicky – od prvého stretnutia cez obdobie, keď mu Dylan počas snahy o úspech vo vtedajšej folkovej newyorskej mekke na Greenwich Village zmizol z „dostrelu“, až po nedávnu súčasnosť. Priznáva, že vlastne nikdy nebol jeho typickým fanúšikom, čo je dobrá východisková pozícia pre úprimnú a menej obvyklú publikáciu.

Žiadne muzikologické a literárne analýzy piesní alebo ich sociologického a kultúrneho vplyvu. Majstra portrétuje ako normálneho, pomerne introvertného chlapíka, ktorý je neskutočne invenčný, ale zároveň z niektorých životných situácií dosť vydesený a bezradný; síce uzavretý, no so zmyslom pre zábavu a sarkazmus, a to na svoj i číkoľvek účet.

Bez prílišného obdivu

Kemp si uvedomuje, že jeho kamarát je jedným z najslávnejších ľudí planéty, no ako sám priznáva, jeho vzťah k nemu nestojí na sláve a hudbe.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie