Marek Vagovič odchádza z RTVS a riaditeľa Machaja kritizujú politici, ktorí ho zvolili. Prečo Pod povrchom skončilo?

Riaditeľ verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Ľuboš Machaj nie je vo svojej funkcii ani pol roka a namiesto upokojenia situácie po ére Jaroslava Rezníka sa pred ním kopia problémy.

Na jeseň odvolal kompletné vedenie redakcie spravodajstva, lebo 17. novembra na spravodajskom kanáli RTVS:24 odvysielali – bez kontextu a protireakcií – hodinový prejav Roberta Fica zo snemu Smeru.

Neisté financovanie verejnoprávneho média ešte viac skomplikovala koncoročná dohoda SaS a odvolanej vlády o zrušení koncesionárskych poplatkov. Ako presne budú nahradené, stále nie je jasné.

Do toho prichádza koniec relácie Pod povrchom novinára Mareka Vagoviča, jednej z prvých noviniek, ktorá sa spája s nástupom Machaja do čela telerozhlasu. Na obrazovkách vydržala necelé dva mesiace.

Prečo k ukončeniu spolupráce došlo, interpretujú RTVS a Vagovič odlišne. Pre riaditeľa Machaja však môže byť dôležité, že koniec relácie popudil politikov, ktorí mu pomohli k zvoleniu za riaditeľa.

Matovič chce kauzu roka

So začiatkom nového roka Machaj vyriešil neobsadené miesto riaditeľky spravodajstva. Po odvolanej Márii Hlucháňovej, ktorú dočasne vo vedení redakcie nahradil moderátor Miroslav Frindt, nastúpila do funkcie novinárka a vysokoškolská pedagogička Anna Sámelová.

Ide o výber, ktorý k Machajovi sedí. Sámelová pôsobila ako novinárka v Rádiu Twist, ktoré súčasný riaditeľ RTVS v 90. rokoch zakladal.

V rokoch 2006 až 2012 zastávala post riaditeľky Centier spravodajstva RTVS. Bolo to za éry Miloslavy Zemkovej, ktorá v rokoch 2006 až 2010 viedla Slovenský rozhlas a v rokoch 2011 a 2012 stála na čele zlúčenej RTVS. Machaj v tom čase pôsobil ako Zemkovej programový riaditeľ.

Debata okolo ukončenia vysielania relácie Pod povrchom zatiaľ uzatvorená nie je. O okolnostiach, za ktorých k tomu došlo, by mali na konci januára hovoriť poslanci mediálneho výboru parlamentu.

„RTVS by mala odchod investigatívneho novinára dostatočne vysvetliť tak, aby vo verejnosti nevznikali fámy a konšpirácie,“ povedal koncom roka predseda výboru Kristián Čekovský (nezaradený).

Čekovský donedávna pôsobil v poslaneckom klube OĽaNO, ktorý mal najzásadnejší podiel na tom, že parlament v lete za riaditeľa RTVS zvolil práve Ľuboša Machaja. Teraz sa zdá, že koniec Vagoviča vo verejnoprávnej televízii môžu politici tohto hnutia považovať za problém.

Dokazuje to koncoročný status predsedu hnutia Igora Matoviča. I keď Machaja priamo nemenuje, tvrdí, že vo vedení RTVS sa objavil „strach pred novými vládcami“. Koniec relácie by podľa neho mal byť „mediálnou kauzou roka“ a z toho, že to tak podľa neho nie je, viní oligarchov a nimi vlastnené médiá. Koho tým presne myslí, nedodáva.

Machaja čakajú dôležité rokovania s politikmi o nastavení financovania RTVS do budúcnosti. Parlament zrušil koncesionárske poplatky koncom decembra. Prezidentka Zuzana Čaputová síce vetovala zákon o dani z osobitnej stavby, ktorým poslanci poplatky zrušili, články týkajúce sa koncesií však nenamietala. Poplatky teda s veľkou pravdepodobnosťou skončia.

Riaditeľ RTVS nevie posúdiť, či mu vyjednávania skomplikuje koniec Vagovičovej relácie. Za krokmi RTVS však stojí. „Nemôžem podliehať politickému tlaku, musím obhajovať záujem inštitúcie,“ povedal.

„Napriek tomu, že som bol zvolený väčšinou poslancami OĽaNO, neznamená to, že by som mal nejako inak riešiť túto otázku. Pánovi Vagovičovi sme ponúkli úplne korektné podmienky, no on na to rezignoval. Mňa to mrzí. To, ako to komentujú politické elity, je ich vec.“

Problémy Pod povrchom

Marek Vagovič patrí k najznámejším slovenským novinárom. V minulosti pracoval pre SME, .týždeň či Aktuality.sk, teraz spolupracuje najmä s portálom Postoj. Námet na reláciu, v ktorej by sa zhováral s ľuďmi z verejného života – aj s aktérmi závažných káuz, napríklad z prostredia prokuratúry a polície –, poslal do RTVS oficiálnou cestou, cez takzvaný centrálny register námetov, kde sa koncepty relácií zbiehajú.

Bolo to ešte v čase, keď na čele RTVS stál bývalý riaditeľ Jaroslav Rezník, no dohodol sa až so súčasným vedením verejnoprávneho média.

„Pána Mareka Vagoviča som si vždy vážil ako jedného z našich najvýznamnejších investigatívnych novinárov,“ spomína Ľuboš Machaj v stanovisku, ktoré poskytol Denníku N a poslal ho aj parlamentnému mediálnemu výboru. „Preto som ho hneď po svojom nástupe oslovil s ponukou na spoluprácu. Bol som rád, že sme sa dohodli a začali pripravovať novú reláciu Pod povrchom.“

Podľa riaditeľa RTVS venovali dramaturgii relácie veľa času. „Pozvaní mali byť hostia, ktorí sú jednak všeobecne známymi osobnosťami, ale aj menej známi ľudia, ktorí však dokážu nazrieť ‚pod povrch‘ vážnych udalostí.“

Marek Vagovič formuluje predstavu o relácii trochu inak. Vo svojom projekte napísal, že relácia má byť o spoločensko-politických témach s dôrazom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. „Primárne som chcel volať rešpektovaných odborníkov, ktorí stoja v prvej línii zápasu s korupciou a mafiou – policajtov, prokurátorov, sudcov,“ vysvetlil aj vo svojom statuse na Facebooku.

„Mojou ambíciou však bolo pozývať aj ľudí z pomysleného druhého brehu barikády. Vrátane kajúcnikov typu František Imrecze, ktorého som avizoval aj v zmienenom projekte diskusnej relácie Pod povrchom.“

Relácia mala premiéru 17. novembra na Jednotke, teda na najsledovanejšom kanáli RTVS. Prvým hosťom bol Fedor Gál a vedenie bolo viac-menej spokojné. Podľa Machaja však Vagovičovi adresovali aj drobné pripomienky. „Už po odvysielaní premiéry sme pána Vagoviča upozornili, že musí byť pred kamerami uvoľnenejší,“ tvrdí.

„Predsa len inak vyznieva moderovanie na onlinových platformách alebo na scéne pred verejnosťou ako v televíznom štúdiu. Upozornili sme ho aj na to, že keďže ide o reláciu vysielanú na Jednotke, mala by dosahovať očakávaný výkon. Teda podiel na trhu okolo 6 percent.“

Po Gálovi nasledoval ako hosť František Imrecze, bývalý riaditeľ finančnej správy a spolupracujúci obvinený z viacerých káuz spojených s minulou vládou. A prišli problémy.

Rada má výhrady

Riaditeľ RTVS hovorí, že odvysielanie rozhovoru s Imreczem podmienili tým, že nebude spomínať súvislosti spojené so živými kauzami.

„Cieľom relácie mala byť osobná spoveď človeka, ktorý vysvetlí, ako sa z jedného z najvýznamnejších štátnych úradníkov dostal do kolúznej väzby. Podmienky boli dodržané.“

Machaj odvysielanie bránil aj v rozhovore pre Denník N zo začiatku decembra. „Ja si myslím, že to bola relácia vo verejnom záujme,“ vravel.

„Ja som očakával, že pôjde o jeho upozornenie pre ostatných, čo sa môže stať, keď človek začne byť – ako to nazval on – bohorovný. Toto posolstvo tam bolo a považujem ho za dôležité.“

Iný pohľad mala Rada RTVS, teda orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie zákona o RTVS a plnenie úloh, ktoré zo zákona RTVS vyplývajú. Rada má deväť členov volených parlamentom na šesťročné funkčné obdobie. V tomto volebnom období boli zvolení traja, väčšina členov má mandát ešte z minulého obdobia. Zvolení alebo znovuzvolení boli v čase, keď mal v parlamente väčšinu Smer, SNS a Most-Híd.

Viacerí rozhovor s Imreczem kritizovali. Podpredseda rady Martin Kákoš na rokovaní označil za zarážajúce, že RTVS poskytla Imreczemu priestor na jeho „vyviňovanie sa a štylizáciu za bojovníka za lepšiu a čistejšiu budúcnosť“, ďalšia členka rady Dóra Hushegyiová reláciu nazvala „čistým bulvárom“, kde sa preberali aj živé kauzy.

Kákoš a Hushegyiová boli do Rady RTVS zvolení ešte v minulom volebnom období, no isté výhrady mal aj Ján Balaščak, ktorého do Rady zvolil už súčasný parlament. Balaščak bol v minulosti novinár z RTVS, ktorý odišiel za éry Jaroslava Rezníka. Ten povedal, že je „nešťastné robiť rozhovor s človekom, ktorý sám je živá kauza“.

Machaj na Rade RTVS rozhovor hájil. Členovia rady si od riaditeľa vyžiadali právne stanovisko a odsunuli rozhodnutie o tom, či RTVS odvysielaním rozhovoru s Imreczem porušila štatút verejnoprávneho média, na neskôr. Zrejme padne v januári.

Moderátor relácie Marek Vagovič kritiku zo strany členov Rady RTVS prisúdil tomu, že „v nej majú svoje záujmy aj politické strany a vplyvní oligarchovia“. Konkrétne nikoho nemenoval, ale v minulosti niektorí politici s oligarchami spájali predsedu Rady RTVS Igora Galla, ktorý za minulej vlády pôsobil v manažmente štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS).

Ako o človekovi prepojenom na obvineného podnikateľa Jozefa Brhela o ňom hovoril napríklad poslanec OĽaNO Peter Kremský. Gallo to odmietal. „S pánom Brhelom ma spája len tendenčný a nepravdivý status pána poslanca Kremského na jeho profile na Facebooku. Túto osobnú aktivitu pána poslanca vnímam ako snahu spochybniť ma v pozícii predsedu Rady RTVS a dosadiť namiesto mňa politicky prijateľného kandidáta,“ reagoval pred časom pre Aktuality.sk.

I keď riaditeľ RTVS sa za reláciu Pod povrchom postavil, o výhradách Rady RTVS hovoril aj s Marekom Vagovičom. „Upozornili sme ho na to, že kým rada nerozhodne, či podľa nej bol alebo nebol porušený štatút RTVS, musíme veľmi citlivo pristupovať k obsahu ďalších relácií.“

Novinár tento postoj označil za opatrníctvo.

Gallo: Nikto nebol vyhodený

Predseda Rady RTVS Igor Gallo hovorí, že členovia v uznesení, ktoré prijali v súvislosti s reláciou Pod povrchom, formulovali len jednu výhradu. Podľa ich názoru nebola relácia v súlade s dramaturgickým plánom, ktorý im predložil manažment. Vyžiadali si preto ďalšie podklady a po ich preštudovaní budú rozhodovať ďalej.

Uznesenie podporili všetci členovia Rady RTVS bez ohľadu na to, kedy boli zvolení. Podľa Galla nezaväzovalo vedenie RTVS k žiadnym krokom vo vzťahu k autorom relácie, pretože by to bolo nad rámec ich kompetencií.

„Nenechám zatiahnuť Radu RTVS ani seba samého do nenávistných vyjadrení pána Vagoviča na sociálnych sieťach. Snaží sa za každú cenu navodiť dojem, že bol vyhodený z RTVS na základe údajných tlakov zo strany orgánu dohľadu, a zasadzuje to do vymysleného politického kontextu,“ reagoval Gallo.

„V prvom rade treba povedať, že pán Vagovič vyhodený nebol. Z médií som sa ja rovnako ako ostatní členovia rady dozvedel, že neakceptoval novú zmluvu, ktorú mu vedenie RTVS ponúklo. O zaradení akejkoľvek relácie do vysielania RTVS rozhoduje výhradne manažment na základe výsledku presne stanoveného procesu, s ktorým Rada RTVS nikdy nemala a nemá nič spoločné.“

Gallo pripomína, že členovia Rady RTVS sa aj v minulosti zaoberali reláciami, ktoré vyvolali kontroverzie. „Tak to bolo mnohokrát v minulosti, napríklad pri odvysielaní prejavu Roberta Fica 17. novembra, kde sme skonštatovali profesionálne zlyhanie. Tak to bolo aj v prípade relácie Pumpa, ktorá po pár mesiacoch skončila, pričom nikto nehľadal konšpiračné pozadie. Aj vtedy, aj teraz to je autonómne rozhodnutie manažmentu RTVS.“

Marek Vagovič v jednom zo svojich statusov naznačil, že vedenie RTVS mohlo byť voči rade opatrné, lebo malo obavy z toho, že jej členovia neschvália rozpočet telerozhlasu. Podľa Galla ale Rada RTVS nespájala – a sľubuje, že ani spájať nebude – schvaľovanie rozpočtu s konkrétnymi reláciami či ich personálnym obsadením.

Predseda Rady RTVS odmietol aj to, že by bol spojený s politikmi či s oligarchami. „Vo verejnoprávnom priestore sa pohybujem takmer dvadsať rokov. Do funkcie člena Rozhlasovej rady a Rady RTVS som bol vždy zvolený parlamentom, viackrát ústavnou väčšinou,“ dodal.

Do toho ešte Gorila

Druhý spor v súvislosti s reláciou Mareka Vagoviča prišiel pre rozhovor so šéfkou vyšetrovacieho tímu Gorila Martinou Babacsovou. Po Gálovi a Imreczem relácia pokračovala rozhovormi s hokejistom Mariánom Hossom a lekárom Petrom Sabakom, do konca roka boli naplánované a nakrútili sa ešte dva diely – s režisérkou Terezou Nvotovou a s arcibiskupom Róbertom Bezákom.

Keď Babacsová súhlasila s rozhovorom, Vagovič ho chcel nakrútiť a odvysielať čo najskôr. Z jeho pohľadu to malo svoju logiku: začiatkom decembra NAKA vzniesla obvinenie podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi pre podozrenie zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, práve pre kauzu Gorila. Téma teda „žila“.

Väčšina novinárov by chcela, aby takýto rozhovor dostal prednosť, pretože je aktuálny. Vedenie RTVS však nechcelo meniť plány, najmä v adventnom období. Vagovičovi ponúkli, aby odvysielal diel s Martinou Babacsovou v prvom možnom termíne v novom roku, buď 12., alebo 19. januára 2023. Vagovič nakoniec interview so šéfkou tímu Gorila pripravil pre Postoj.

Moderátor pripísal prístup RTVS snahe neprovokovať Radu RTVS, ktorá práve prerokúvala rozpočet verejnoprávneho média, čo riaditeľ Machaj odmieta. „V žiadnom prípade nešlo o žiadny zákaz,“ tvrdí.

Nasledovalo stretnutie Vagoviča, Machaja a programového šéfa RTVS Vincenta Štofaníka, na ktorom podľa riaditeľa telerozhlasu novinárovi oznámili, že relácia Pod povrchom nedosahuje také výkony, aké očakávali. „Preto sme mu povedali, že od Nového roku, keď sme mali podpísať novú zmluvu, navrhujeme, aby prešiel na 24-ku“.

S tým mal Vagovič problém – spravodajský kanál RTVS:24 má oveľa menší divácky zásah ako Jednotka. „Po druhé, kanál 24 už vysiela reláciu podobného typu, Interview 24. S reláciou Pod povrchom by sa navzájom vybíjali – a zrejme by to nerobilo v tíme 24 dobrú krv,“ dodal Vagovič na Facebooku.

Návrh na presun relácie vnímal ako účelový krok, ktorý nasledoval po spore o termíne odvysielania rozhovoru so šéfkou tímu Gorila. „Prišiel krátko po tom, ako som druhýkrát pohrozil, že končím, ak mi budú hovoriť do toho, koho a kedy pozvať do relácie a koho a kedy nie, čo bol prípad Babacsová. (…) Vedenie RTVS sa navyše vyjadrilo, že na 24 si už nemám pozývať hostí typu František Imrecze, čo bolo v rozpore so schváleným dramaturgickým plánom.“

Vedenie RTVS v tejto debate argumentovalo sledovanosťou. Aká bola? Denník N si čísla relácie vyžiadal od komunikačného oddelenia.

Priemerná sledovanosť relácie Pod povrchom po šiestich odvysielaných častiach bola 53-tisíc divákov. Priemerný podiel na trhu predstavoval 3,9 percenta, čo je podľa RTVS 6,7 percentuálneho bodu pod priemerným celodenným podielom Jednotky v aktuálnej jesennej sezóne.

Najsledovanejšia bola relácia s Róbertom Bezákom, ktorú videlo vyše 70-tisíc ľudí, najmenej divákov pritiahol rozhovor s režisérkou Nvotovou, ktorý v televízii videlo 28-tisíc ľudí. Ide o sledovanosť v televízii, ďalšie tisícky program sledovali v archíve na webe RTVS.

V podobnom čase, aký dostala relácia Pod povrchom, teda vo štvrtok neskôr večer v konkurencii relácie Na hrane televízie JOJ, sa vysielala debata Silná zostava s moderátorkou Veronikou Ostrihoňovou. Dosahovala podiel na trhu okolo 5 až 6 percent a RTVS nakoniec rozhodla o jej presune na Dvojku.

„RTVS však účelovo obchádza fakt, že relácia Pod povrchom sa vysielala v takzvanom nočnom čase, keď je sledovanosť, pochopiteľne, nižšia ako v takzvanom prime time,“ argumentuje autor relácie Vagovič.

„Okrem toho relácia Pod povrchom začínala o cca pol hodinu neskôr – o 22.15 – ako konkurenčný program Na hrane v televízii JOJ, ktorý už má stabilné divácke zázemie. Pôvodná dohoda navyše bola, že po Novom roku sa bude relácia Pod povrchom vysielať na Jednotke, ale v lepšom čase, cca o 21.40. Som presvedčený, že v takom prípade by mala aj vyššiu sledovanosť.“

Je možná absolútna sloboda?

Na tomto mieste by sa dalo diskutovať o tom, do akej miery by sa mala verejnoprávna televízia pri rozhodovaní o programoch riadiť sledovanosťou. Určite menej ako komerčné televízie, relevantná námietka vedenia televízie však môže byť, že práve prvý kanál je postavený pre mainstreamového diváka.

RTVS vysiela väčšinu podobných diskusných relácií, napríklad Večeru s Havranom či Do kríža, na Dvojke, teda na okruhu pre menšinového diváka. Porovnávať vzájomne diskusie z okruhov s iným diváckym zásahom – a aj s inou nábehovou krivkou z relácie, ktorá im vo vysielaní predchádza – by takisto nebolo celkom korektné.

Pri spore o čísla relácie majú vedenie RTVS a Vagovič rozdielne pohľady aj na to, čo za nimi stojí. Podľa moderátora relácie mohla televízia program podporiť silnejším marketingom, na čo vedenie RTVS odpovedá, že na jej televíznych okruhoch bolo od 8. novembra do Vianoc odvysielaných 570 upútaviek k relácii so zásahom 2 473 000 divákov.

Vedenie RTVS zdôrazňuje, že Vagovič by pre spravodajský kanál RTVS:24 reláciu vyrábal za rovnakých podmienok (aj finančných), na čo on odpovedá, že preňho sú dôležitejšie otázky osobnej integrity ako peňazí.

Nemá zrejme význam zabiehať do úplných zmluvných detailov, no jedna otázka je ešte predsa len relevantná. Podľa riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja chcel Vagovič v zmluve na ďalších 10 častí relácie v novom roku zakotviť klauzulu, že má úplne voľnú ruku pri výbere hostí aj tém.

S tým vedenie RTVS nesúhlasilo a argumentovalo tým, že k takejto podmienke sa nemôže zaviazať inštitúcia regulovaná nielen zákonom o RTVS, ale aj pravidlami televízneho trhu, na ktorý dohliada okrem Rady RTVS aj Rada pre mediálne služby. Tvorcovia v RTVS podliehajú verejnoprávnemu štatútu, ale aj bežnému dohľadu editorov a dramaturgov.

Vagovič však oponuje, že jeho podmienka nebola myslená ako priestor pre svojvôľu. „Každého hosťa aj tému relácie som konzultoval s dramaturgičkou relácie Martinou Kubániovou, ktorá ho následne schválila a oznámila jeho meno – aj termín odvysielania – programovému riaditeľovi Štofaníkovi. Čiže nešlo o svojvôľu ani anarchiu z mojej strany, ako to podsúva vedenie RTVS,“ vraví.

„Po skúsenostiach so zásahmi zo strany vedenia RTVS som však žiadal písomné garancie, že sa to už nebude opakovať. Inými slovami, že hostí a témy bude schvaľovať dramaturgia s tým, že programovému riaditeľovi to následne len oznámi. Podobne to totiž funguje aj pri iných diskusných formátoch RTVS.“

Riaditeľ RTVS Machaj vidí situáciu inak. „Stále zastávam svoje stanovisko, ktoré som povedal na začiatku našej, dnes už žiaľ bývalej spolupráce s pánom Vagovičom,“ reagoval.

„Som presvedčený, že RTVS má mať odvahu odkrývať aj pre niektoré elity nepríjemné kauzy. Musí však dodržiavať princípy, ktoré stanovuje legislatíva a vnútorné normy. Mrzí ma, že pán Vagovič na túto možnosť rezignoval. Ale je to, samozrejme, jeho rozhodnutie.“

Bez ohľadu na to, ako sa skončia debaty o relácii Pod povrchom na Rade RTVS a na parlamentnom mediálnom výbore, pre riaditeľa Machaja je Marek Vagovič v krátkom období už druhou akvizíciou, ktorá dopadla rozpačito. Prvou bola Mária Hlucháňová, ktorá už po niekoľkých mesiacoch musela opustiť vedenie redakcie spravodajstva.