Čas volieb, čas meniť ústavu

Koľkokrát sa doteraz novelizovala Ústava SR? Ak rátame aj tento týždeň, tak štrnásťkrát. A v koľkých prípadoch bol časový rozdiel medzi hlasovaním a najbližšími významnými voľbami menej ako 150 dní? V trinástich. A zďaleka nejde len o zhodu náhod – minimálne posledných sedem zmien bolo zjavne motivovaných politickým kalkulom, priamo súviseli s parlamentnými, prezidentskými či lokálnymi voľbami a vecne neriešili žiaden naliehavý spoločenský problém.

Keď sme sa zoznámili so štatistikami, pozrime sa bližšie na jednotlivé kategórie:

– Nevolebná novela. Najväčší odstup od akýchkoľvek volieb (a volebnej účelovosti) mal obrovský balík zmien, ktorý poslanci schvaľovali vo februári 2001. Rozhodovalo sa o novom zadefinovaní vzťahu Slovenska k Únii, zavedení VÚC či dnes populárnom zadržiavaní.

– Vynútené novely. Prechod právomocí prezidenta (1998), zavedenie priamej voľby hlavy štátu (1999), novely súvisiace s eurovoľbami a kontrolou VÚC (2004, 2005) a kozmetická úprava práv poslancov z roku 2004, podobne ako Úniou vyžadované zriadenie ombudsmana začiatkom roku 2006, to všetko má svoj príbeh, ale zväčša ide o zmeny technické, diktované životom alebo politickou realitou. Nie marketingom.

– Novela ako kampaň. A potom v marci 2006 sa z hlasovania o ústave stala súčasť politického marketingu. Najprv prišlo zužovanie poslaneckej imunity, ktoré sa skončilo jej rozšírením. Pred voľbami 2010 Smer s pomocou Daniela Lipšica ratoval preukazovanie pôvodu majetku, ktorého prvú podobu označil súd za neústavnú (či je ústavná tá súčasná, sa nedozvieme, lebo zákon je podobne ako jeho predchodca mŕtvy a nikdy sa pred žiadnym súdom nepoužije). V roku 2011 dokázal Fico potupiť odvolanú Radičovej vládu ešte aj ústavným oklieštením jej kompetencií. Tesne po predčasných voľbách bral opozícii tromfy a otupoval strach z vlády jednej strany druhým kolom rušenia imunity. Pred prezidentskými voľbami sa dohodla ochrana rodiny a justície, 25 dní pred miestnymi voľbami 2014 ochrana vody, a teraz sme ochránili už aj súš. V normálnej krajine je zmena ústavy najvážnejším zásahom do práva a robí sa výnimočne až nikdy. U nás sa dostáva do podobnej kategórie ako prelepovanie bilbordov. Keby sa politici zhodli, že pol roka okolo volieb sa do ústavy nezasahuje, bol by to najlepší ústavný zlepšovák za posledné desaťročie.