Na východe majú byť len dve nemocnice vyššieho typu. Aké riziká prináša nové rozdelenie nemocníc

Ministerstvo zdravotníctva pred koncom minulého roka zverejnilo prvé rozdelenie nemocníc v rámci optimalizácie siete. Ide o súčasť reformy nemocníc, ktorá rozdeľuje nemocnice do piatich skupín.

Pri pohľade na mapu rozdelenia nemocníc ako prvé udrie do očí, že od Banskej Bystrice na východ sú len dve nemocnice vyššieho typu (úroveň 3 a viac) – v Košiciach a Prešove. Nemocnice vo vyššej úrovni nie sú ani na juhu Slovenska.

Tri štvrtiny starostlivosti majú podľa ministerstva zabezpečovať nemocnice nižšej úrovne – teda prvej a druhej. Zložitejšie či raritnejšie výkony majú robiť zdravotníci v nemocniciach vyšších úrovní, ktorých bude na Slovensku celkovo deväť.

Rozhoduje aj spád

Ministerstvo zdravotníctva vysvetľuje, že pri určovaní úrovne rozhoduje aj spád. „Pre nemocnice úrovne tri je vyžadovaný minimálny spád 450-tisíc a maximálny 900-tisíc poistencov. Spád na tretej úrovni programov pri prešovskej nemocnici je približne 860-tisíc a pri košickej 640-tisíc poistencov,“ uvádza rezort, podľa ktorého tak obe nemocnice plnia predpoklady zákona.

V úrovni tri a vyššie sú napríklad aj nemocnice v Bratislave, Trnave a Nitre, v dôsledku dopravnej dostupnosti tam patrí aj Martin a Žilina. Na západnom a strednom Slovensku tak bude sedem nemocníc vyššieho typu, na východe dve.

Ministerstvo zdravotníctva dodáva, že ide len o prvotné rozdelenie. V nasledujúcich mesiacoch bude ministerstvo ďalej nemocnice hodnotiť, a to v takzvaných doplnkových programoch. Viaceré nemocnice v Prešovskom a Košickom kraji, ktoré sú zaradené do druhej kategórie, si ich chcú dať schváliť.

Nemocnica druhej úrovne by tak mohla poskytovať zdravotnú starostlivosť vyššieho typu, ak splní podmienky. Môže mať napríklad oddelenie popálenín, ktoré je také veľké, že spĺňa aj nároky na počty pacientov a má zabezpečený špecializovaný personál.

V tom prípade môže ministerstvo rozhodnúť, že nemocnica nižšej úrovne bude robiť daný program na vyššej úrovni. Rezort by mal v prvom štvrťroku tohto roku zverejniť, ktoré doplnkové programy nemocniciam schválil.

Aký je medzi nimi rozdiel

Nemocnica druhej úrovne poskytuje široké spektrum starostlivosti – akútnej aj plánovanej. Napríklad aj pôrody, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky. Celkovo musí zabezpečiť starostlivosť v aspoň 43 programoch.

V nemocniciach tretieho typu sa bude poskytovať akútna starostlivosť – ak pôjde napríklad o ťažké úrazy alebo onkochirurgické zákroky. Tento typ nemocnice by mal byť pre každého pacienta dostupný do hodiny cesty autom.

„Rozloženie nemocníc na jednotlivé úrovne je podľa spádu – tak aby bol splnený minimálny, ako aj maximálny spád a nemocnice boli v rámci možností existujúcej infraštruktúry rozložené čo možno najrovnomernejšie,“ tvrdí ministerstvo.

Nesúhlasiť by mohli obyvatelia Gemera. Najbližšiu nemocnicu vyššieho typu budú mať v krajských mestách – Košiciach, prípadne v Banskej Bystrici. „V tomto regióne bude silná sieť nemocníc poskytujúcich plnú šírku programov 2. úrovne – Rimavská Sobota, Rožňava, Lučenec. Zároveň tieto nemocnice avizujú záujem poskytovať aj doplnkové programy na vyšších úrovniach,“ reaguje ministerstvo.

O doplnkové programy chce na východe žiadať napríklad aj nemocnica v Bardejove. Je na druhej úrovni, no chce robiť program brušnej chirurgie či internej medicíny na tretej úrovni. Ak by nemocnici vyššiu úroveň schválili, znamenalo by to, že síce ako celok bude na úrovni 2, ale tieto dva programy by mohla robiť tak ako napríklad Fakultná nemocnica v Prešove.

Nemocnica v Humennom by si zas chcela dať schváliť dva programy na úrovni tri, Vranov nad Topľou jeden. Michalovce s Popradom sú ambicióznejšie. Poprad by chcel robiť 40 programov na úrovni tri a jeden dokonca na úrovni štyri. Popradská nemocnica je momentálne zaradená v druhej úrovni.

Michalovce žiadajú o 15 programov na úrovni tri a jeden na štvrtej. Na štvrtej úrovni už ide o veľmi špecializované výkony, celé nemocnice sú na tejto úrovni len dve – Univerzitná nemocnica v Košiciach a Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici. Piaty stupeň je iba v Bratislave.

Čo je z tohto výpočtu dôležité si vziať?

1. sieť, ktorú ministerstvo zverejnilo, je len prvá verzia a bude sa meniť;
2. aj keď je nemocnica na nižšej úrovni, ak bude spĺňať kritériá, niektorú starostlivosť môže robiť aj na vyššej úrovni.

Župa: Je to ako stavba domu od strechy

Aj vedenie Prešovského kraja sa obáva, ako zdravotníctvo zvládne zmeny v nemocniciach. „Optimalizáciu siete nemocníc hodnotíme ako proces, ktorý možno prirovnať k stavbe domu od strechy a nie od základov,“ tvrdí kraj. Župy – okrem Žilinskej a Trenčianskej – neprevádzkujú nemocnice, ale majú na starosti ambulancie, ktoré môžu mať po prerozdelení nemocníc viac pacientov.

Ak v nemocnici preradením do nízkej úrovne skončia niektoré oddelenia, je pravdepodobné, že pacienti budú hľadať pomoc práve v ambulanciách.

Podľa Prešovského kraja sa najprv mal stabilizovať personál. Ak sa niektoré nemocnice preradia do prvej kategórie, župa sa obáva, že to môže ešte zhoršiť problém s personálom, lebo zdravotníci nebudú motivovaní pracovať v týchto nemocniciach. „Skutočná reforma by mala v prvom rade prioritne posilniť a stabilizovať ambulantnú sféru, či už všeobecných lekárov, alebo aj špecialistov,“ povedala hovorkyňa kraja Lea Lehotská.

Už dnes majú problém zabezpečiť poskytovanie ambulantnej starostlivosti vo viacerých odbornostiach. Situácii podľa kraja neprospieva ani zvyšovanie platov zdravotníkov v nemocniciach. „Pri realizácii optimalizácie siete nemocníc preto môžeme reálne očakávať problémy v zabezpečení ambulantnej starostlivosti,“ tvrdí Lehotská.

Veria však, že zmeny v nemocniciach budú mať len minimálny vplyv na starostlivosť, ktorú poskytujú. V Prešovskom kraji sa optimalizácia dotkne piatich nemocníc, ktoré by sa mali zmeniť na zariadenia komunitného typu – Levoča, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Svidník a Snina.

„V týchto nemocniciach môže reálne dôjsť k redukovaniu poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti, čím sa ohrozí aj poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti v ostatných nemocniciach, ktoré zatiaľ nie sú ani personálne, ani priestorovo pripravené na väčší nápor pacientov z okolitých nemocníc,“ tvrdí Lehotská.

Župa chápe, že tieto nemocnice môžu požiadať o schválenie doplnkových programov, otázkou však podľa nej je, či dostanú aj zmluvu. Kraj vidí problém aj v tom, ako s nimi ministerstvo komunikovalo o reforme. „Kraje neboli priamo informované o spôsobe zaradenia jednotlivých nemocníc, čo vnímame negatívne. Ak máme zastrešovať zdravotnú starostlivosť na území kraja, potrebujeme na to aj relevantné informácie,“ povedala hovorkyňa.

Komunikáciu ministerstva kritizuje aj banskobystrická župa. „O tom, ktoré nemocnice majú o aké programy záujem, nemáme, žiaľ, informácie. Ministerstvo zdravotníctva nás z tohto procesu vynechalo, a to napriek našej opakovanej snahe o získanie informácií,“ povedala hovorkyňa Lenka Štepáneková. S predstaviteľmi rezortu mali jedno stretnutie v októbri 2022 a na ňom sa podľa nej nedozvedeli nič o kategorizácii nemocníc.

Dnes podľa župy nie je možné vyhodnotiť, aký dosah bude mať rozdelenie nemocníc na kraj. Nie je totiž jasné, aké doplnkové programy budú mať schválené jednotlivé nemocnice.

Aj Banskobystrický kraj má obavy z toho, ako ambulancie zvládnu zmeny v nemocniciach. „Ambulantná sieť už dnes nezvláda zabezpečenie starostlivosti o pacientov a optimalizácia siete nemocníc jej v tom nepomôže, skôr naopak,“ tvrdí župa. Aktuálny predseda kraja Ondrej Lunter ešte ako vicežupan reformu kritizoval práve pre problémy s ambulantným sektorom.

Aj juh má len nižšie nemocnice

Okrem toho, že ministerstvo ešte posudzuje doplnkové programy, ubezpečuje nemocnice, že ak je niektorá dnes v prvej alebo druhej úrovni, nie je to definitívne. Napríklad na južnom Slovensku nie je nemocnica vyššieho stupňa, najbližšie sú v Nitre a Banskej Bystrici.

Pri vyhodnocovaní siete ministerstvo posudzovalo nielen spád, ale aj to, či bola nemocnica pripravená na danú úroveň, a to počtami výkonov, personálnym či materiálno-technickým zabezpečením.

„Hoci sme dnes kombináciou týchto kritérií nemohli rozhodnúť o zaradení niektorej z existujúcich nemocníc do III. úrovne, zákon počíta s každoročnou možnosťou požiadať o zaradenie do vyššej úrovne, ak nemocnica vybuduje chýbajúce kapacity – personálne a materiálno-technické,“ reaguje ministerstvo.

Komisia pre tvorbu siete tak rozhodne o zaradení do vyššej úrovne a stanoví maximálne dvojročné prechodné obdobie, dokedy musí nemocnica plniť aj počty výkonov.

Štát bude riešiť aj to, kam zaradí novú nemocnicu Penty na bratislavských Boroch, ktorá začne fungovať už o dva mesiace. Skupina Svet zdravia, pod ktorú Bory patria, tvrdí, že nemocnica ašpiruje na úroveň tri s vybranými medicínskymi programami zaradenými do úrovne štyri.

Svet zdravia, ktorý vlastní najväčšiu súkromnú sieť nemocníc na Slovensku, považuje rozdelenie nemocníc za racionálne, no žiada zmeny v galantskej nemocnici, ktorá by sa podľa nich mala preradiť z prvej do druhej úrovne. Tiež žiadajú zmenu v michalovskej nemocnici.

Za galantskú nemocnicu sa chce prihovoriť aj Trnavský kraj. Dnes majú jednu nemocnicu predbežne v tretej kategórii, tri v druhej a jednu – v Galante – v prvej. „Budeme vplývať na zohľadnenie regionálnych špecifík a časovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a to najmä v prípade galantskej nemocnice,“ tvrdí župa.

Optimalizáciu siete pritom vnímajú ako potrebnú, hoci nie populárnu. V Trnavskom kraji nepredpokladajú, že by sa dostupnosť vinou zmien v nemocniciach zhoršila.

Bratislavský kraj s takýmto rozdelením nemocníc počítal. Univerzitná nemocnica spolu so špecializovanými ústavmi pôsobiacimi v Bratislave patrí do najvyššej piatej úrovne. „Čo však ešte nie je známe, ale pre budúcnosť bratislavského zdravotníctva bude zásadné: ako regulátor kategorizuje Nemocnicu Bory,“ dodáva župa.

Ministerstvo sa s bratislavským krajom o rozdelení nemocníc bavilo len minimálne. „Rozumiem tomu, že náš kraj má v ústavnej starostlivosti len limitovanú kompetenciu,“ hovorí lekár kraja Tomáš Szalay. Mrzí ho však, že od leta ministerstvo nereagovalo na ich pripomienku o urgentnom príjme v Malackách.

„O mesiac sa urgent v Malackách zavrie, lebo vypadne z legislatívy,“ tvrdí Szalay. Urgentný príjem v Malackách je v legislatíve len do 1. februára tohto roku. „Pôvodne mali k tomuto termínu už fungovať Bory. Keďže pre pandémiu sa otvorenie Borov posunulo, bolo treba predĺžiť aj zaradenie urgentu v Malackách do pevnej siete.“

„To však napriek opakovaným upozorneniam zo strany župy ministerstvo zatiaľ nenavrhlo,“ tvrdí Szalay. Od februára tak podľa neho bude na Záhorí komplikovanejšia situácia pri poskytovaní neodkladnej starostlivosti.