Pčolinského zachránila neuznaná PN. Najvyšší súd nesúhlasil so Žilinkovou podriadenou

Neuznanie potvrdenia o práceneschopnosti sa stalo kľúčovým momentom, vďaka ktorému Vladimír Pčolinský na jeseň odvrátil hrozbu, že ho začnú súdiť v korupčnej kauze. Vyplýva to z uznesenia Najvyššieho súdu, ktorý zamietol sťažnosť špeciálnej prokuratúry proti vráteniu obžaloby na bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS).

Pochybenie v súvislosti s Pčolinského PN vyhodnotil Najvyšší súd ako závažnú procesnú chybu, pre ktorú sa zatiaľ nemohol Špecializovaný trestný súd zaoberať podanou obžalobou a bolo namieste, že ju vrátil.

Najvyšší súd odmietol ďalšie procesné chyby, ktorými špeciálny súd vrátenie obžaloby zdôvodnil. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dal viackrát za pravdu Pčolinskému, no podľa Najvyššieho súdu neopodstatnene.

Najprv bol v zahraničí, potom ochorel

Spor o PN sa udial v úplnom závere vyšetrovania. Verejnosť už v tom čase sledovala doťahovačky medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou pre Pčolinského podanie. Od generálnej prokuratúry znova žiadal, aby ho pomocou sporného paragrafu 363 Trestného poriadku zbavila obvinenia. Stíhajú ho pre podozrenie, že v lete 2020 zobral úplatok 20-tisíc eur za to, že tajná služba dá pokoj vplyvnému konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi.

Bývalý riaditeľ SIS a kamarát predsedu Sme rodina Borisa Kollára Pčolinský predložil práceneschopnosť v máji, keď ho  pozvali na záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Po tomto úkone zákon umožňuje podať obžalobu na súd. Len čo je prípad na súde, generálna prokuratúra už nemôže využiť paragraf 363.

Pčolinský termín určený na oboznámenie sa so spisom hneď odmietol. Oznámil, že je v zahraničí a nemôže prísť. O dva dni na to vyšetrovateľovi doručil PN, že má akútnu hnisavú bronchitídu a lekár mu nepovolil vychádzky pre možné závažné zhoršenie zdravotného stavu. Vyšetrovateľ a prokurátor to vyhodnotili ako obštrukciu, PN neuznali, policajt nový termín na preštudovanie spisu nedal a obžaloba sa dostala na súd.

Najvyšší súd: PN nestačilo odmietnuť, chorobu mali preveriť

V prípade pochybností, či je Pčolinský naozaj chorý, na neuznanie PN podľa Najvyššieho súdu nestačili „ničím nepodložená úvaha a hypotéza“, že tvrdenia o chorobe sú nepravdivé. Vyšetrovateľ si to mal preveriť u všeobecnej lekárky či pneumológa, od ktorých Pčolinský predložil doklady, čo však nespravil, nevyužil ani možnosť dať skontrolovať ošetrujúcich lekárov.

Senát Najvyššieho súdu preto rozhodol, že PN mali akceptovať a Pčolinskému umožniť v inom termíne záverečné preštudovanie spisu. Keďže sa to nestalo, porušilo sa jeho právo na obhajobu. Podľa Najvyššieho súdu ide o závažnú procesnú chybu. Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka preto musel obžalobu vrátiť.

Vrátenie obžaloby neznamená, že Pčolinskému už nehrozí súd. Prokurátor by mal dať pokyn policajnému vyšetrovateľovi odstrániť nedostatok a znova môže prípad posunúť súdu. U Maroša Žilinku už nemôžu do prípadu zasiahnuť pomocou paragrafu 363, lebo už uplynulo pol roka od obvinenia Pčolinského.

Pčolinský uznesenie Najvyššieho súdu nekomentoval. Odôvodnenie uznesenia podľa svojich slov nevidel a vyjadrí sa, keď mu ho doručia.

Najvyšší súd sa prípadom Pčolinského zaoberal po tom, čo špeciálna prokuratúra podala sťažnosť voči uzneseniu sudcu Špecializovaného trestného súdu Stieranku o vrátení obžaloby. Nesúhlasila, že sa s obžalobou ponáhľala a porušila Pčolinského právo na riadnu obhajobu.

Špeciálna prokuratúra presvedčila Najvyšší súd v tom, že nedošlo k procesným chybám, keď neakceptovali požiadavky bývalého šéfa SIS týkajúce sa ďalšieho dokazovania. Vyšetrovanie sa v máji ukončilo po priznaní vplyvného právnika Zoroslava Kollára.

Bol to zvrat v prípade, keď sa priznal k poskytnutiu úplatku 40-tisíc eur, z ktorých 20-tisíc podľa obžaloby skončilo u Pčolinského. Zoroslav Kollár dovtedy popieral vinu a generálna prokuratúra ho spolu s Pčolinským v roku 2021 pôvodne zbavila stíhania cez paragraf 363.

Senát Najvyššieho súdu tvrdí, že je vecou úvahy prokurátora, či sa uspokojí s nazhromaždenými dôkazmi a ide s prípadom na súd. „Je jeho zodpovednosťou prípadné neunesenie dôkazného bremena. Samotné odmietnutie návrhov obvineného na vykonanie alebo zabezpečenie konkrétnych dôkazov tak bez ďalšieho nie je dôvodom na odmietnutie obžaloby,“ píše sa v uznesení senátu Najvyššieho súdu – predsedníčky Jany Kostolanskej a členov Petra Kaňu a Dušana Krč-Šeberu.

List Žilinkovej podriadenej

Z ich uznesenia vyplýva aj to, že nesúhlasili so Žilinkovou podriadenou. Keď generálna prokuratúra už nemohla pomocou paragrafu 363 zastaviť prípad v prospech Pčolinského, prokurátorka generálnej prokuratúry Martina Cibuľová upozornila listom Špecializovaný trestný súd, že by mala byť obžaloba vrátená pre procesnú chybu.

V liste tvrdila, že v priebehu prípravného konania rozhodol o sťažnosti Pčolinského voči nevylúčeniu dozorového prokurátora Petra Kysela prokurátor, ktorý to nemal spraviť. Za problém označila, že nerozhodoval bezprostredný Kyselov nadriadený, ale zástupca špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica Ladislav Masár.

Sudca Stieranka sa s tým stotožnil, Najvyšší súd to zmietol zo stola s tým, že bolo v súlade so zákonom o prokuratúre, ak rozhodol Masár.

Ako to vníma generálna prokuratúra, sme sa nedozvedeli. „Generálna prokuratúra nekomentuje rozhodnutia súdov,“ odpovedal jej hovorca Dalibor Skladan a dodal, že uznesenie im ešte nedoručili.

Pčolinského usvedčujú z korupcie dvaja spolupracujúci obvinení, o ktorých bývalý riaditeľ SIS tvrdí, že si vymýšľajú. Pčolinského bývalý námestník v SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó vypovedali, že peniaze od Zoroslava Kollára prevzal Beňa a ten si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským.

Pčolinský potvrdzuje, že spolu s Beňom sa v lete 2020 stretol s Makóom v priestoroch SIS, kde rozoberali aj Zoroslava Kollára a to, že podnikateľ mal informáciu o tom, že ho odpočúvajú. Odmieta však, že by sa dohodli na úplatku.