Len 15 ľudí za tri mesiace, azyl u nás žiadali najmenej v Únii

S utečencami príde vlna teroristov, skúšal sa premiér Robert Fico v začiatkoch utečeneckej krízy ešte v máji zahrať na proroka.

Jedno je však jasné, o Slovensko nemali nikdy veľký záujem nielen teroristi, ale ani samotní utečenci. Už v roku 2012 žiadalo o azyl iba 730 ľudí, o rok neskôr to bolo až o takmer tri stovky menej a vlani bolo žiadateľov len 330. Slovensko bolo navyše v Európe vždy na chvoste aj v počte udelených azylov.

Pätnásť žiadostí za tri mesiace

Ani na vrchole utečeneckej krízy sa nič nezmenilo – pomoc od Slovákov chcelo najmenej žiadateľov o svoj prvý azyl z celej Únie.

Od apríla do júna chcelo na Slovensku azyl iba 25 ľudí (po zaokrúhlení na najbližšiu päticu). Kým v ostatných krajinách počty žiadateľov rástli niekoľkonásobne, na Slovensku od júla do septembra klesli na 15. Z toho piati migranti boli z Ukrajiny a desiati z Afganistanu. Je to nielen celkovo najnižší záujem v Únii, ale aj po prepočte na milión obyvateľov.

Ministerstvo vnútra si to vysvetľuje ako jasný dôkaz Slovenska ako tranzitnej a nie cieľovej krajiny. „Tento rok požiadalo o azyl 160 ľudí, z nich ho aj s doplnkovou ochranou dostali asi päťdesiati,“ vraví hovorca Ivan Netík z ministerstva.

V Maďarsku vzrástol počet žiadostí medzi štvrťrokmi viac ako trojnásobne na vyše 108-tisíc, v Nemecku o takmer 30-tisíc na asi 108-tisíc. Podľa odhadov síce do Nemecka prišlo od leta približne milión utečencov, no nie všetci museli hneď podať žiadosť o azyl, prípadne Nemecko mohlo využiť svoje právo a vrátiť ich späť do krajiny, cez ktorú vstúpili do Únie.

Sme mimo trasy

Nízky počet žiadostí na Slovensku súvisí podľa Barbory Mešovej z Ligy za ľudské práva aj s migračnými cestami a s tým, cez ktoré krajiny k nám utečenci vstupujú. “U nás by to bolo z Ukrajiny, ale pre aktuálnu situáciu tade veľa ľudí neprechádza.”

Balkánska cesta sa nás podľa nej dotkla iba okrajovo, pretože Slovensko má podľa dublinského systému právo vrátiť migrantov krajine, kde buď podali žiadosť, alebo do nej vstúpili ako prvej z Únie.

Hoci by Slovensko aj takýchto migrantov mohlo prichýliť a pozvať podobne ako Nemecko, vláda sa utečencom radšej obracia chrbtom. Aj jej výroky rozhodujú, či to utečenci vôbec u nás budú skúšať. “Podrobne sledujú tieto správy,” hovorí Mešová.

Nechcení

Štát chvíľu zadržiaval migrantov, ktorých prichytili pri ceste do Nemecka, práve Liga za ľudské práva s nimi komunikovala. “Vnímali to citlivo. Rozmýšľali, či tu podajú žiadosť, ale mali pocit, že sú nechcení, keď boli pochody proti nim a pre vyjadrenia vlády. Nemali pocit, že je to dobrý nápad.”

Záujem podľa Mešovej ovplyvňuje aj malá komunita utečencov v krajine. Bez prijatia ďalších migrantov však komunita asi nikdy nevznikne. Zatiaľ je na Slovensku smiešne malá, a preto si Fico môže dovoliť povedať, že bude monitorovať každého jedného moslima.