Denník N

Na križ patri, Boha nevidzi. O Viere Tomanovej, komisárke pre deti

Ilustrácia - Vizár
Ilustrácia – Vizár

V roku 2021 nebude na Slovensku dieťaťa, ktorému by meno Viera Tomanová nič nehovorilo.

Na križ patri, Boha nevidzi, hovorí sa u nás bohorúhačom, krivoprísažníkom, klamárom, podvodníkom a škuľavcom. Osobám s chybami zraku dáme pokoj, venujme sa ostatným kategóriám z tohto írečitého vyjadrenia. Príslovie mi zišlo na um, keď som sa dozvedel o výstavne odpudivo vulgárnom odhodlaní vlády splniť odporúčanie nadnárodných inštitúcií v oblasti práv detí na smerácky spôsob.

Prvú noc po voľbe som mal ťaživý sen. Mal som v ňom moc vypísať konkurz na Janíčka a Marienku, ktorí by babu jagu s uhrančivým pohľadom prehistorického plaza a trvalou onduláciou navlas podobnou účesu detskej ombudsmanky strčili do pece. Lenže nadišiel deň nový a bolo treba začať tráviť realitu.

Do roku 2021

Od detského ombudsmana očakávam to, že váhou svojej osobnosti dokáže vytrvalo zvyšovať citlivosť a vnímavosť dospelých pre špecifické potreby detí a mládeže. Že dokáže zrozumiteľným a neprehliadnuteľným spôsobom vedieť o nich hovoriť. Na druhej strane čakám, že deťom priblíži svet dospelých ako prirodzené širšie okolie „záhrad ich detstva“ namiesto predstavy, že je to neprehľadná a nezrozumiteľná džungľa zákazov a príkazov, či nebodaj pustatina vyprahnutá nezáujmom, ignoranciou.

Pani Viera Tomanová je na najbližších šesť rokov komisárkou pre deti. Ak sa v zdraví a pri zmysloch (čo želám predovšetkým deťom) dožije konca funkčného obdobia, budú dnešní prváci uvažovať o tom, kam po skončení základnej školy, dnes narodené deti budú sedieť v prváckych laviciach.

Na skúsenostnom horizonte dnešných detí bude tróniť ako stelesnenie tohto úradu jednoducho preto, že niekoho iného na jej mieste nezažijú. Ak si historicky prvá detská komisárka na Slovensku bude plniť aspoň základné povinnosti vyplývajúce z jej úradu a vlastné kandidátske vyhlásenia, nebude v roku 2021 na Slovensku dieťaťa, ktorému by meno Viera Tomanová nič nehovorilo. Toľko elementárne fakty. Druhou vecou je skutočnosť, čo táto skutočnosť s vedomím našich detí urobí.

Očami ombudsmanky

V nedeľu som mal to šťastie a bol som účastníkom skvelého speváckeho mikulášskeho koncertu v Bánovciach nad Bebravou. Okrem desiatich detských sólistov sa na ňom predstavil aj tridsaťčlenný spevácky zbor. Detský. Anjelské hlasy, dojímavé melódie, texty plné túžob. Skladba Mariána Vargu, v ktorej sa spieva o tom, že „sneh priletí, sneh odletí“, bola v podaní tridsiatich postriebrených hrdiel podmanivým vyjadrením hádam toho najprostejšieho z detských snov. Spievali aj o láske a pokoji, o ich očakávaní. Publikum v tej chvíli od dojatia ani nedýchalo.

V utorok som absolvoval besedu na bilingválnom martinskom lýceu. Študenti sa pýtali a nikto ich do toho nútiť nemusel. Vážne. Prečo by mal niekto čítať, čo si myslím o povinnom čítaní, či som čítal Hru o tróny.

Opýtali sa ma aj na to, prečo som ostal žiť na Slovensku, keď už máme tú slobodu pohybu (zatiaľ!), čo sú moje hlavné témy a či mám názor na to, ako bašuje župan v Banskobystrickom kraji. Slovo bašuje nepoužili, pomohol som si ním ako priliehavým synonymom trémou a rozhorčením zneisteného opisného vyjadrenia študenta s plachým pohľadom.

Tieto dva čerstvé zážitky s mladými ľuďmi tu spomínam preto, že aj v nedeľu aj v utorok som sa snažil pozerať na prítomné deti a mládež očami ich ombudsmanky. „Pripravíme komplexný monitoring dodržiavania práv všetkých detí prierezovo cez všetky rezorty,“ povedala pani Tomanová bezprostredne po svojom zvolení.

Kde nájdu útočisko?

Rozumný plán. Lenže – je toto slovník, ktorému budú tí, ktorých sa jej vyhlásenie týka predovšetkým, rozumieť? Nejde mi o lexikálny význam použitých slov. Ide mi o ducha, nie o literu jej vyhlásenia. Hoci na druhej strane – zvolený slovník o nás vypovedá oveľa viac, než je nám milé. A u mladých ľudí je dvojnásobne dôležitý, lebo formálne autority pre nich znamenajú žalostne málo.

Pre dospelého je dnes naozaj výzvou dostať sa za hradby ich odmietania. A trójske kone odhalia skôr, než z nich špióni stihnú nos vystrčiť, obliehacie stroje prevrhnú, dobyvateľov polejú horúcou smolou, vyváľajú v perí a vystavia posmechu na sociálnych sieťach skôr, než od hanby zhoria.

Nie som naivný a nežijem v predstave, že pod pelerínami spevákov, z ktorých v nedeľu vykúkali krehké hrdlá s anjelskými hlasmi, nešijú s drobnými telíčkami všetci čerti. Nepestujem si ilúziu postavenú na tom, že dnešný stredoškolák kladie len inšpiratívne otázky a žije iba starosťami o kultúrny a verejný život vo svojom regióne.

Naopak, je mi jasné, že spomínaný koncert a beseda sú len svetlé okamihy v rade dní naplnených trucovaním, odvrávaním, a odporom voči dospelým v ich dosahu. Často nevyberavým, bezohľadným a neakceptovateľne drzým. No dôležité je pre mňa jedno – neviem si predstaviť, že by ktorékoľvek z týchto detí spontánne a dobrovoľne hľadalo útočisko u Viery Tomanovej. Prečo by to malo urobiť?

Nezlučiteľný obraz

Viera Tomanová za tie roky, čo sa pohybuje vo verejnosťou monitorovaných funkciách, mala nespočetné množstvo príležitostí aspoň naznačiť, že jej nejakým spôsobom záleží na deťoch Slovenska aspoň tak, ako si dáva záležať na tom, aby si jej kaderník odviedol svoju prácu v súlade s kódexom klubu oddaných zástancov trvalej ondulácie. Verejne známy obraz Viery Tomanovej je pre mňa vyslovene nezlučiteľný s tým, čo od ochrankyne práv detí očakávam.

To už nehovorím ako radový občan, príležitostný zástanca detských práv. Hovorím to ako človek, ktorý popri obetavých a odborne zdatných profesionáloch pracujúcich s deťmi a s mládežou zažil desiatky, možno aj stovky vyhorených tetušiek. Ich hlavnou starosťou bolo to, aby mali poruke tabletky proti bolesti hlavy spôsobenej nevychovanými detiskami. Zažil som pedagogických pracovníkov a mládežníckych vedúcich poľutovaniahodne bezradných zoči-voči neskrotnej túžbe mladých organizmov rásť, hľadať si miesto na slnku a presadiť sa podľa zákonov prírody, teda aj na úkor druhého.

Stretol som sa aj s prípadmi, že pedagóg či rodič v takých prípadoch nielenže nezasiahol v duchu humanistických a etických princípov, ale dokonca aj sám prispel k šikane, týraniu, či budovaniu pocitu menejcennosti niektorých detí.

Dokážete sa skloniť?

Pani Tomanová, povedzte mi úprimne, prosím, kde a kedy ste nadobudli potrebné skúsenosti na diagnostikovanie a riešenie takýchto prípadov? Verte mi, driemanie v parlamentných laviciach pripomínajúce sezónu hibernácie poikilotermných živočíchov ani vysedávanie na ministerskej stoličke dobrou prípravou na post znalca potrieb detí nie sú.

Akú stratégiu ste si nachystali pre deti, ktoré je potrebné uchrániť pred zhubným vplyvom vlastných matiek mýliacich si vytváranie podmienok pre slobodný rozvoj mladej osobnosti s opičou láskou prejavujúcou sa v primitívnom terorizovaní okolia len preto, že namiesto toho, aby deťom trpezlivo vysvetľovali, že šíry svet nie je detská izba, premieňajú reštaurácie, divadlá, koncertné sály, námestia, parky a vôbec verejné priestory na detskú izbu?

Máte energiu bojovať proti nefungujúcim inštitucionalizovaným a systémovým opatreniam vlády, parlamentu a samospráv, keď ste politicky a ako ministerka so sociálnou agendou z veľkej časti aj fakticky spoluzodpovedná za ich nedostatky? Dokážete sa skloniť na úroveň detí bez toho, aby ste pri tom zinfantilneli? A čo usoplené cigánčatá? Pôjdete za nimi do blata, v ktorom sa topia nielen ich životné sny, ale aj cesty k nim? Ak áno, prečo ste to neurobili, keď ste boli členkou najsociálnejšej vlády po roku 1989?

Ešte je čas vycúvať

Môj príkry odsudok tejto starej harcovníčky politických šarvátok sa môže niekomu javiť priveľmi subjektívne ladený a nepodložený argumentmi. Ale nie je to tak. A kto to nevidí, zatvára oči pred realitou. Bohužiaľ.

Aj pri nepatrnej miere predstavivosti je jasné, že o šesť rokov budeme na Slovensku, pokiaľ ide o budovanie imidžu zástancu práv detí, v oveľa horšej pozícii, než sme dnes. Budeme dokonca v oveľa horšej pozícii ako v časoch, keď sme žiadneho detského ombudsmana nemali. A budeme potrebovať najmenej ďalších šesť rokov na to, aby sa karikatúra ombudsmana pre dve generácie detí dostala aspoň do normálu.

Pani Tomanová, ešte je čas vycúvať. Lebo v opačnom prípade sa budete musieť nájsť v prísloví z titulku tohto textu. Lebo pre výkon funkcie, do ktorej ste sa nechali zvoliť, vás najviac zo všetkého diskvalifikuje to, že ste túto perfídne vypočítavú ponuku od svojich politických súkmeňovcov prijali.

Vnútrostraníckym kanibalizmom Smeru motivovaná hra „vyhoďte ju z kola von“ nasmerovala predsedov ukazovák práve na vás. Smola. Ale toľko hádam aj váš kaderník vie, že im nejde ani o vás, ani o deti. Lebo aj v tomto prípade sa potvrdilo, že keď vaša druhá rodná strana (prvou bola tá najrodnejšia – komunistická) s politickou kultúrou z praveku demokracie sleduje svoje utilitárne ciele, na kríž hľadí, ale Boha nevidí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie