Denník N

Urobiť Facebook či vesmírnu loď je jednoduchšie než nové lieky. Petr Koubský o roku 2023 vo vede a nesplnených nádejách minulosti

Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

S redaktorom vedy a techniky českého Deníka N sme sa rozprávali o objavoch, ktoré môže priniesť začínajúci rok vo vede a technológiách, aj o tom, prečo sa stále nemáme tak dobre, ako sme predpovedali pred sto rokmi.

🎧 Novinka: Všetky podcasty Denníka N nájdete teraz iba v aplikácii Dennik N. Jej nová verzia má vylepšené funkcie prehrávania. Stiahnite si ju, vyskúšajte a napíšte nám, čo by ste ešte vylepšili.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • či ovplyvní vojna na Ukrajine výskum v technológiách a či sa môže preniesť do vesmíru,
  • či môže prepad popularity šéfa spoločnosti SpaceX Elona Muska ohroziť plánované misie na Mesiac,
  • ako sa posunie liečba Alzheimerovej choroby, psychiatrických chorôb či vývoj vakcín,
  • s ktorými novými objavmi by sme mali zaobchádzať opatrne,
  • prečo je problém, že žijeme vo vysoko technologickej spoločnosti a zároveň máme myslenie stredoveku.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

predpovediach vedcov a vedeckých magazínov na rok 2023 sa opakuje, že zelenú dostanú najmä výskumy, ktoré nám pomôžu spomaliť klimatickú zmenu a zmierniť jej následky. Ktoré odvetvia v tomto považuješ za najsľubnejšie?

Čokoľvek, čo by sa naštartovalo tento rok, sa prejaví až s veľkým časovým odstupom. Takže tam sa musíme spoliehať na to, čo už je nejaký čas vo vývoji. Napríklad technológia zachytávania oxidu vo vzduchu a jeho ukladanie pod zem. Zaujímavé veci sa robia aj v energetike, napríklad takzvané malé jadrové reaktory, ktoré by mohli nahradiť súčasné uhoľné elektrárne. Ide o klasické štiepne jadrové reaktory, len menšie, lacnejšie, s rýchlejším uvedením do prevádzky. Netrvá to 20 rokov ako pri klasických jadrových elektrárňach, ale len približne päť, čo je veľká zmena.

Keby sme chceli popustiť uzdu fantázii, tak sa môžeme baviť aj o jadrovej fúzii, o ktorej sme veľa počúvali koncom roka. Táto technológia sa tento rok určite nedotiahne do nejakého použiteľného štádia, ale každý významný pokrok, ktorý sa podarí dosiahnuť, bude dobrým znamením.

Podľa odborníkov prejdú desiatky rokov, kým budeme mať z jadrovej fúzie čistú energiu. Vidíš to takisto na také dlhé trate?

Samozrejme, súhlasím s odborníkmi – bude to niekoľko desiatok rokov. Ale koncom minulého roku sa po prvýkrát v histórii podarilo dosiahnuť kladné energetické bilancie fúzie. To znamená, že z nej vyšlo viac energie, než sa do nej vložilo. Aj keď to trvalo len zlomok nanosekundy, nikdy predtým sa to nepodarilo a ide o veľkú vec. V tomto roku sa očakáva, že z 1,5-násobku získanej energie sa posunieme približne na desaťnásobok. To je stále strašne ďaleko od elektrárne, ale bola by to ďalšia známka toho, že sa vôbec usilujeme o niečo uskutočniteľné.

Pohľad do reakčnej komory, kde pri experimentoch prebieha fúzia. Foto – NIF/LLNL

Vojny v minulosti akcelerovali výskum najmä v zbrojárskej oblasti a technológiách. Ovplyvní tieto oblasti nejako vojna na Ukrajine?

Nie je to úplne moja oblasť, ale z toho, čo zatiaľ o vojne na Ukrajine vieme, usudzujem, že sa tam bojuje skôr jednoduchými technológiami. Inovatívne sú tam prostriedky asymetrickej vojny. Tie Ukrajinci rozvinuli tak, že sa pomocou lacných a komerčne dostupných technológií, ako drony, jednoduché kamery a podobne, dokážu účinne brániť proti veľkej vojenskej prevahe, s ktorou tam Rusi prišli. Nehovoril by som však tomu špičkový vojenský výskum.

Tie naozaj špičkové zbrane sa na Ukrajine neuplatnili a rád by som k tomu dodal, že našťastie. Myslím, že to tak bude aj naďalej, ak sa z tohto konfliktu nestane niečo ešte katastrofálnejšie, čo by ovplyvnilo veľkú časť sveta.

Budeme sa viac zaoberať aj ochranou orbity, na ktorej momentálne krúži množstvo satelitov?

Obežná dráha sa v období vojenských konfliktov stáva tiež predmetom záujmu vojsk a vojenského plánovania. Všetky tri najväčšie vesmírne veľmoci, čiže USA, Rusko a Čína, majú vyskúšané spôsoby, ako odstrániť družicu z obežnej dráhy, čo sa dá použiť aj na odstránenie protivníkovej družice. Zatiaľ sa to nikdy neuplatnilo v reálnej bojovej akcii a opäť dúfam, že sa to nestane, lebo by šlo o historicky prvé prenesenie vojny do vesmíru. No hovorí sa o tom, vyhráža sa tým a zostrelením špionážnej družice sa takáto vojna môže začať.

V roku 2023 plánuje viacero krajín začať svoje mesačné misie a spoločnosť SpaceX plánuje prelet okolo Mesiaca. Ako to zmení vesmírne cestovanie a výskum?

V tejto oblasti sa všetko posúva dopredu. Najväčšou udalosťou bude oblet Mesiaca, ktorý plánuje SpaceX v spolupráci s NASA, a bude to podstatný krok k návratu človeka na Mesiac. No udeje sa až budúci rok.

Menšie výskumné misie, ktoré vysielajú smerom k Mesiacu India, Japonsko a Spojené arabské emiráty, sú skôr dôkazmi, že aj krajiny, ktoré nie sú vesmírnymi veľmocami, majú takéto technológie. Takže ide skôr o prezentáciu národnej hrdosti než reálny vedecký prínos. Vedecký prínos však určite bude mať európska misia k ľadovým mesiacom Jupitera, ktorá má tento rok odštartovať. Mesiace Jupitera – Ganymedes, Europa a Kalisto – sú veľmi zaujímavé telesá, pretože stále existuje určitá nádej, že by sa na nich mohol objaviť život.

Vesmírny výskum nie sú iba nové lety do vesmíru, ale aj dlhodobé misie, ktoré tam už prebiehajú. Aké vesmírne objavy nás tento rok podľa teba čakajú?

Hlavne pomocou amerického rovera Perseverance pokračuje výskum Marsu v oblasti kráteru Jezero. Zisťujú sa tam geologické podmienky planéty a hľadajú sa, samozrejme, stopy po živote. Snaha o objav života mimo Zeme je momentálne hlavnou posadnutosťou ľudstva.

Na Marse sa preskúmavajú aj podmienky na pristátie ľudskej posádky a toho, ako by tam ľudia mohli dlhodobo fungovať. Ďalšou pokračujúcou vesmírnou misiou, od ktorej môžeme čakať tento rok veľké objavy, je Vesmírny teleskop Jamesa Webba. To bol asi najväčší vedecký pokrok minulého roka, pretože schopnosti tohto ďalekohľadu pozrieť sa až niekam blízko veľkého tresku sú fascinujúce. Tento rok vyštartuje na obežnú dráhu aj európsky teleskop Euklid, ktorý má skúmať expanziu vesmíru.

Hmlovina zachytená Vesmírnym teleskopom Jamesa Webba. Foto – TASR/AP

Minulý rok sme mali možnosť sledovať obrovský prepad popularity šéfa spoločnosti SpaceX Elona Muska. Čo podľa teba spôsobí jeho viditeľná strata peňazí, kredibility, ale aj záujmu o vedecké oblasti?

Neviem. Myslím si, že SpaceX a to, čo robí Elon Musk vo verejnom priestore, je dosť oddelené. V rámci toho druhého – svojej povesti – naozaj neprospel, no jeho seriózne aktivity, čiže Teslu, batérie a predovšetkým SpaceX, by to nemalo významne ohroziť.

SpaceX má momentálne dlhodobé zmluvy s americkou agentúrou NASA a otázka, ktorú si položila, koncom roka opatrne zaznievala aj v USA. Veľa ľudí sa NASA pýtalo, či s Muskom ďalej počíta a či sa naňho dá spoľahnúť. Vesmírna agentúra však politikov, novinárov a ďalších uistila, že všetko bude v poriadku, s Twitterom to nemá nič spoločné a spolupráca pokračuje ďalej. Takže mi neostáva nič iné, iba im veriť.

Keby sa predsa len ukázalo, že Musk je v tomto smere nespoľahlivý a že zmluvy nedokáže naplniť, tak sa asi americký mesačný program odloží na neurčito. Technológia Muskovej firmy je totiž totálne kľúčová v tom, ako dostať ľudí na Mesiac. Bez nej sa NASA momentálne jednoducho nezaobíde.

Od Twittera k boju proti dezinformáciám na sociálnych sieťach to momentálne nie je až tak ďaleko. Aký posun očakávaš v roku 2023 na poli týchto technológií? K lepšiemu alebo k horšiemu?

Obávam sa, že k horšiemu. Verejný priestor je čoraz zahltenejší dezinformáciami a nezmyslami, ktoré zahmlievajú rozumné konverzácie. V minulosti sa ukázalo, že s nimi nikto nedokáže účinne bojovať a že je to problém. Keď sa vrátim k Muskovi, tak on s veľkou slávou vyhlásil, že Twitter prestane cenzurovať a bude to priestor absolútnej slobody slova. Sám osebe to bol podivný nápad, ktorý sa ťažko uskutočňuje, pretože absolútna sloboda slova je vždy v konflikte s nejakými inými právami, takže sa nedá nikdy dosiahnuť. Musk to vyskúšal a rýchlo zistil, že to nejde. Twitter je dnes z tohto hľadiska v horšom stave, ako bol kedykoľvek predtým, pretože nikto nevie, aké pravidlá platia, a je z toho ohromný zmätok.

Musk je pritom v ideálnej pozícii, pretože je na Twitteri absolútnym pánom a mohol by tam presadiť, čo chce. Napriek tomu, čo sa o ňom dnes hovorí, to rozhodne nie je hlúpy človek, no aj tak si s tým vôbec nevie rady. Takže ak si s tým nevie poradiť človek v takej výhodnej pozícii, asi si s tým nebude vedieť poradiť nikto. Na to, ako ten verejný priestor urobiť slobodným a zároveň bezpečným či vyčisteným od nezmyslov, nemáme žiadny postup ani nápad. Je to hlúpe, ale so sociálnymi sieťami si proste nevieme rady.

Presuňme sa k zdravotníctvu. Tento rok sa boj proti covidu pravdepodobne dostane do úzadia. Ako využijeme to, čo sme počas tých troch rokov intenzívneho výskumu zistili?

To, že sa covid presunie do úzadia, sa všeobecne predpokladá, ale s istotou nevieme, čo sa s vírusom stane. Stále tu zostáva nie úplne hypotetická možnosť, že by mohol zase nejakým nepríjemným spôsobom zmutovať. Momentálne sa veľmi rýchlo rozbieha počet prípadov v Číne a v USA, čo predstavuje príležitosť práve na to.

Vakcíny proti covidu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ale predpokladajme, že to dopadne podľa predpovedí a covid bude niekde na úrovni chrípky – nebezpečný pre zraniteľných ľudí, no pre zvyšok populácie iba nepríjemný. Potom bude naozaj načase zhromaždiť a využiť poznatky z tých troch rokov intenzívneho lekárskeho výskumu. Firmy ako Moderna a Pfizer, ktoré vytvorili mRNA vakcíny, na tom už pracujú a v klinickom testovaní majú už vakcíny tohto typu aj proti iným chorobám – od malárie a tuberkulózy až po herpes. To môže byť veľmi zaujímavé, pretože môžu vzniknúť jednak účinnejšie vakcíny než tie, ktoré máme, ako aj vakcíny proti chorobám, proti ktorým sa zatiaľ nedá očkovať.

Ďalšie poučenie by malo prísť v tom, ako sa má spoločnosť chrániť proti šíreniu pandemickej nákazy v budúcnosti. Táto otázka je však natoľko prepojená s politikou a s praktickým fungovaním spoločnosti, že z nej veľa užitočného poučenia asi nebude.

Odborníci varujú pred ďalšími pandémiami, ktoré okrem vírusov môžu spôsobiť aj baktérie. Tie aj bez pandémie v roku 2022 zabíjali tisícky ľudí denne. Aký vývoj predpokladáš na poli nových antibiotík?

Ľudstvo veľmi rýchlo naučilo baktérie, aby sa adaptovali na nové prostredie, v ktorom na ne útočia antibiotiká. Vyvíjame síce stále nové antibiotiká, ale je to len boj o čas, pretože aj na ne sa baktérie časom adaptujú. Druhým východiskom je vymyslieť liek na inom princípe, kde bude pre baktérie väčší problém prispôsobiť sa. Táto cesta je nádejnejšia a pracuje sa na nej, ale zároveň je oveľa komplikovanejšia. Čiže ešte nejaký čas sa s baktériami pravdepodobne budeme pretekať, pričom ony budú k nám a našim liekom čoraz bližšie.

Antibiotická rezistencia – čiže prípady, keď nás už dobehli – je veľmi vážny problém, o ktorom sa málo hovorí aj píše. Svojím spôsobom by som si prial, aby to tak zostalo, lebo keď sa začne, bude to znamenať, že zo zlej situácie sa stala hrozná. To sa azda tento rok nestane.

Začiatkom januára majú americké regulačné orgány oznámiť, či je potenciálny liek proti Alzheimerovej chorobe bezpečný a vhodný pre pacientov. Zmení sa tento rok výrazne prognóza pacientov s touto chorobou?

Aby sa zmenila, muselo by vzniknúť niečo, čo ešte momentálne nevyvíjame. Pretože lieky, ktoré sú buď schválené, alebo sa na ich schválenie čaká, nie sú príliš účinné. Napriek tomu, že sa o nich veľa hovorí a vkladá sa do nich veľa nádejí, zdá sa, že sa vyhliadky pacientov veľmi výrazne nemenia.

Alzheimerova choroba zostáva v zásade neliečiteľná a jej priebeh sa zatiaľ ani nedarí príliš spomaliť. Je to veľmi smutné, pretože ide o veľmi rozšírenú civilizačnú chorobu, ktorá postihuje čoraz viac ľudí, a my stále nevieme, čo s tým. Bolo by nádherné, keby sme tento rok alebo aspoň v dohľadnom čase nejako významne pokročili, ale zatiaľ to nevidím príliš nádejne.

Vedecké magazíny predpokladajú budúci rok aj prelom v liečení psychiatrických chorôb. V ňom máme významé nedostatky – napríklad nevieme efektívne liečiť takmer tretinu ľudí s depresiou. Práve v tomto kontexte sa hovorí o nových liekoch s využitím psylobicínu, no niektorí odborníci to považujú za bublinu. Čo si o tom myslíš?

O psychoaktívnych látkach typu psylobicín sa naozaj veľa hovorí a aj MDMA je v oblasti psychiatrie pomerne rozšírený šláger. Malé dávky týchto rekreačných drog by sa podľa týchto predpokladov mohli využívať na liečbu psychických problémov. Dôkazy sú zatiaľ dosť nejasné, takže si budeme musieť ešte nejaký čas počkať na výsledky veľkých štúdií.

Celkovo ide o stigmatizovanú oblasť a jej rozvoju dosť bráni to, že tieto látky sú väčšinou zákonom zakázané. To znamená, že aj ich využitie na výskum vyžaduje špeciálne schválenie. Preto sú relatívne málo preskúmané, takže je tu nádej, že sa v tejto oblasti niečo zaujímavé objaví.

Čo by si – nehľadiac na predpovede – chcel v roku 2023 vidieť vo vede a výskume ty?

Najradšej zo všetkého by som videl to, že si veda získa dôveru väčšiny spoločnosti. Ale je to skôr prianie ako predpoveď, lebo sa mi zdá, že jej ľudia veria čoraz menej. Videli sme to veľmi intenzívne počas pandémie, ale je to viditeľné aj v mnohých iných oblastiach. Myslím, že momentálne prežívame niečo ako návrat iracionality, magického myslenia či ezoteriky. To sú všetko zaujímavé veci povedzme z hľadiska filozofického pohľadu na svet, ale len čo začnú nahrádzať preukázané vedecké fakty a ľudia sa začnú liečiť roztokom na čistenie bazénov či veriť, že Zem je plochá, tak je to veľmi zlé.

Myslím, že za to môže aj veda samotná, tým že často nedokáže komunikovať, vzdialila sa ľuďom a aj niektorí vedci možno vystupujú príliš autoritatívne až arogantne. Ale za hlavný dôvod považujem, že svet je čoraz zložitejší a aj základný vedecký výklad je pre väčšinu ľudí nestráviteľný. Takže žijeme vo vysoko technologickej spoločnosti, no naše myslenie sa často podobá tomu stredovekému. To je veľmi nebezpečná kombinácia. Bolo by dobré, keby sa s tým podarilo niečo spraviť, a myslím, že je to dôležitejšie ako akýkoľvek vedecký projekt, ktorý máme tento rok v hľadáčiku.

„Myslím, že momentálne prežívame niečo ako návrat iracionality, magického myslenia či ezoteriky,“ hovorí Petr Koubský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Predpovede budúcnosti treba brať vždy s nadhľadom, no čím ďalej siahajú, tým nepresnejšie bývajú. Napríklad známy futurista Ray Kurzweil v roku 1999 predpovedal, že do roku 2019 nás budú roboty vzdelávať, vykonávať za nás obchodné transakcie, budú rozhodovať o politických a právnych sporoch, robiť naše domáce práce a mať s nami sex. Dnes vieme, že sa dosť mýlil. Je to podľa teba našťastie alebo bohužiaľ?

V niektorých z týchto oblastí by sa mi páčilo zapojenie robotov a umelej inteligencie, v iných zase nie. Ponechám na fantázii čitateľov, ktorá je ktorá. Ale myslím, že Kurzweil sa mýlil viac v roku než v samotnej predpovedi. V poslednom čase sme v oblasti umelej inteligencie videli veľmi rýchly rozbeh, takže by som očakával, že do desiatich rokov sa väčšina týchto predpovedí splní.

Neviem však, či je to dobré alebo zlé. Hlavne je úplne jedno, čo si o tom myslím. Proste sa to stane a nedá sa tomu zabrániť. Takže si k tomu budeme musieť nájsť nejaký vzťah aj nejaký kritický odstup. To, čo umelá inteligencia má/nemá a môže/nemôže robiť, bude určite veľmi silná politická otázka. Na to všetko sa musíme pripraviť a nemáme veľa času.

Práve koncom roka nás zabával inteligentný chatbot, s ktorým sa dalo porozprávať na prekvapivo vysokej úrovni. Veľa odborníkov to hodnotilo ako prvý míľnik nástupu umelej inteligencie do takmer všetkých oblastí praktického života. Ako sa teda na jej nástup dobre pripraviť?

Umelá inteligencia sa bude podľa mňa najčastejšie používať tak, že činnosti, ktoré dnes robíme sami alebo s primitívnym použitím počítača, sa budú robiť s jej kooperáciou. Určite je dobré začať rýchlo uvažovať o súbore schopností, ktoré budú potrebné, a znalosť umelej inteligencie je prvým a nevyhnutným krokom.

Prerozdelenie pracovného trhu budúcnosti podľa umelej inteligencie. Písaný text v obrázkoch jej ešte robí problémy. Zdroj – Z. V. s DALL:E 2

Pripraviť sa na túto oblasť totiž znamená dozvedieť sa čo najviac o tom, ako umelá inteligencia vlastne funguje, zoznámiť sa s jej slabými stránkami, ktoré tak môžeme vyplniť my ľudia svojou tvorivosťou a schopnosťou robiť veci inak než stroj. V súboji so strojom v jeho vlastnej disciplíne, čiže vo vyhľadávaní súvislostí a pamätaní si faktov, totiž prehráme vždy.

Vrátim sa späť k dlhodobým predpovediam budúcnosti, ktoré sa nenaplnili. Čo považuješ za najväčší dôvod toho, že zatiaľ nemáme lietajúce autá, čistú energiu, nedožívame sa bežne sto rokov a aj inteligentné vysávače zvyknú občas zabudnúť povysávať jednu izbu?

Hlavný dôvod je ten, že všetky pekné veci, ktoré si vymenovala, sú ťažšie a zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Čistá energia znie veľmi dobre, ale jej dosiahnutie je veľmi náročné. Nielen preto, že technológie, ktoré by k nej viedli, sú komplikované, ale preto, že veľké množstvo uhoľných elektrární sa ekonomicky stále vyplatí udržiavať v chode. V krajinách, ako je India a Čína, sa dokonca oplatí stavať nové. Aj lietajúce alebo samošoférujúce autá vyzerajú relatívne jednoducho, no spája sa s nimi množstvo technických problémov, s ktorými sa výskumníci zatiaľ nevyrovnali.

V rámci umierania je častým problémom to, že pri mnohých ochoreniach sme stále nepochopili, ako fungujú. Keď to nevieme, je veľmi ťažké nájsť liek. Nádorové ochorenia sú kapitola sama osebe, keďže ide o množstvo rozličných ochorení pod jedným názvom. Všetky sú pritom veľmi pružné a prispôsobivé, vďaka čomu dokážu odolávať liečbe.

Všetko sú to hrozne ťažké veci, zatiaľ čo urobiť Facebook, Twitter, koniec koncov, aj kozmickú loď, je relatívne jednoduchá veda a technika. Zatiaľ ideme najmä tým smerom, ktorý je schodný, a nie tým, ktorý je najužitočnejší, čo sme vlastne robili vždy. Musíme dúfať, že sa tieto dva smery niekde stretnú.

Nové technológie nám napriek tomu už dnes dokážu výrazne predĺžiť a zlepšiť život. Do veľkej miery sa to však týka najmä bohatých štátov, medzi ktoré sa radíme aj my. Ako zamedziť ďalšiemu takémuto prehlbovaniu sociálnej nerovnosti?

Na toto sama veda a technika nestačí, je to skôr politická otázka. Pomerne dôležitý krok k tomu sa urobil napríklad na poslednom klimatickom samite. Ide o reparačný fond, z ktorého by sa malo prispievať chudobným krajinám na to, aby samy neniesli následky klimatických katastrof, ktoré prevažne nespôsobili. Spôsobila ich bohatá časť sveta práve svojím technickým rozvojom, čiže je v poriadku, aby za to nejakým spôsobom zaplatila. Ale toto je len jeden krok a je to rozhodne málo.

Zabrániť nerovnosti sa nepodarilo napríklad v oblasti covidových vakcín. Vtedy vznikla veľmi dlhá diskusia o tom, či sa pre chudobné krajiny uvoľní ich patentová ochrana. Skončilo sa to pri pekných politických vyhláseniach, ale pri polovičných riešeniach, ktoré nakoniec ničomu nepomohli. Hlavne preto, že to všetko trvalo pridlho.

Rozkol medzi bohatým severom a chudobným juhom teda bude pretrvávať aj naďalej a žiadne jednoduché ani krátkodobé riešenia neexistujú. Aké sú dlhodobé riešenia, neviem. Je to zrejme otázka na nejakú novú politickú generáciu s oveľa väčšou fantáziou a odvahou. Ale je isté, že ide o problém pre obe časti sveta a nakoniec sa s tým bude musieť niečo urobiť.

Zatiaľ sme sa bavili o technológiách, ktoré nám môžu pomôcť zlepšiť svet a život. Od ktorých technológií by sme mali, naopak, upustiť alebo do tejto uličky minimálne vchádzať opatrne?

Veľká časť dnešného medicínskeho a biologického výskumu vyvoláva etické otázky, ktoré sú čoraz zložitejšie. Jednou z nich je genetická úprava človeka, pretože ide o vec, ktorá začína byť minimálne v jednoduchej podobe technicky možná. Bude sa to však posúvať ďalej, a preto treba urýchlene vyriešiť otázku, či to chceme, čo všetko má byť v tejto oblasti povolené, ako to regulovať a ako sa má presadzovať prípadná legislatíva, ktorá v tejto oblasti vznikne. V rámci etiky medicínskeho výskumu to bude veľmi zložitá vec.

V poslednom čase ma dosť znepokojujú aj správy o rozvoji eutanázie. Tá je sama osebe bezpochyby dobrou myšlienkou a umožniť ľuďom dôstojne a bezbolestne odísť zo sveta, keď sa pre to dobrovoľne rozhodnú, je podľa mňa správna vec. Čo ma znepokojuje, je možná zneužiteľnosť. Napríklad v krajinách ako Kanada, Švajčiarsko či Belgicko, kde je legislatíva v tomto smere veľmi liberálna a môže sa dať využiť na psychický nátlak na rodinných príslušníkov a podobne. To je takisto oblasť, ktorá vyžaduje opätovné etické premyslenie.

Samozrejme, nemali by sme rozvíjať technológie, ktoré prispievajú k ďalšiemu rozvoju klimatickej krízy. V tomto smere sa asi nedá čakať nejaké radikálne zrýchlenie, ale súčasná energetická kríza spojená s vojnou na Ukrajine nám ukázala, ako ľahko sme ochotní vzdať sa zaužívaných smerov, keď ide o to, aby sme nemali doma zimu. Mali by sme si to zapamätať, pretože sa zdá, že súhlas so zelenými technológiami a s technologickou zmenou, ktorú klimatická kríza vyžaduje, platí len vtedy, keď to nikoho neobmedzuje a nepoškodzuje. Len čo nám to zasiahne do zabehnutých zvyklostí, zdvihne sa taký silný odpor, že aj západné vlády, ktoré berú ekologickú politiku vážne, veľmi rýchlo ustupujú. Čiže to bola poučná skúsenosť, ktorú bude dobré zapamätať si do budúcich rokov.

Ako si predstavuješ veľmi ďalekú budúcnosť? Bude s pomocou vedy a technológií vyzerať skôr ako príjemné miesto alebo ako depresívna distópia pripomínajúca film Blade Runner?

Budúcnosť si v princípe predstaviť nevieme. Je veľmi poučné pozrieť sa na to, ako si ľudia predstavovali súčasnosť pred sto rokmi, a uvedomiť si, že sa mýlime približne v rovnakej miere ako oni vtedy. Ale myslím si, že oba scenáre, ktoré si načrtla sa môžu prelínať, pretože taká je povaha nášho sveta a tak sa to deje vlastne aj dnes. Je, samozrejme, našou úlohou a zodpovednosťou snažiť sa o ten pozitívny obraz, ale budúcnosť rozhodne nebude len v odtieňoch ružovej či čiernej.

Umelá inteligencia je ekooptimistka. Takto zvizualizovala stav prírody na planéte Zem v roku 2022 umelá inteligencia Midjourney. Zdroj – T. G./Midjourney

Petr Koubský

Je redaktorom českého Deníka N pre vedu a techniku. Napísal a preložil niekoľko kníh o informačných technológiách, učil na Karlovej univerzite a Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Vyštudoval chémiu, no pracoval postupne ako programátor, potom v Softwarových novinách, bol šéfredaktorom časopisu Inside, riaditeľom iCollege a vydavateľom webového magazínu 067. V knižnej edícii Denníka N mu vyšli knihy Stručné dejiny Ukrajiny, Stručné dejiny Ruska a Věda podle abecedy.

 

[Viac podcastov a článkov, ktoré si môžete vypočuť od Denníka N: Na stránke dennikn.sk/audio nájdete vždy kompletnú ponuku na počúvanie.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

ESET Science Award

Klimatická zmena

Príroda

Rozhovory

Technológie

Vedecký podcast N2

Vesmír

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie