Denník N

Lucia Žitňanská: Verím, že dilemu, či ja alebo Most, riešiť nebudem

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podpredsedníčka Mosta-Híd dôveruje voličom, že pochopia, prečo hlasovali so Smerom.

Lucia Žitňanská sa narodila 3. 6. 1964. V roku 2002 sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za KDH ako nestraníčka. Keď v roku 2006 KDH vystúpilo z vlády, nakrátko nahradila Daniela Lipšica vo funkcii ministerky. Ďalšie štyri roky bola opozičnou poslankyňou za SDKÚ. V roku 2010 sa vo vláde Ivety Radičovej stala ministerkou spravodlivosti. Po páde vlády a odchode Mikuláša Dzurindu z politiky sa neúspešne pokúsila stať sa predsedníčkou SDKÚ, zo strany napokon odišla. V roku 2014 vstúpila do strany Most-Híd a teraz je podpredsedníčka.

Kto bol lepší šéf, Béla Bugár alebo Mikuláš Dzurinda?

Je to iné, Béla Bugár je spontánnejší v bežnej komunikácii. Celkovo je toto prostredie ľudskejšie a v centrále sa nerieši len politika, ale aj bežný život.

Prečo SDKÚ napokon skončila takto?

Klamala by som, keby som povedala, že som si v minulosti tieto otázky nekládla. Možno preto, ako vznikla. Ak má strana prežiť, musí byť postavená na nejakej idei, ku ktorej sa viažu jej členovia a spája ich hodnotová blízkosť. Potom vie prežiť aj pri otrasoch, lebo aj v kritických chvíľach nehľadá nového lídra ako spasiteľa, ale má sa k čomu upnúť. Nechcem tým povedať, že Mikuláš Dzurinda nemal ideu, ale to, ako strana vznikla, to, ako sa do nej pridali rôzne prúdy a rôzni ľudia, tak tam niekde vidím začiatok problému.

Dzurinda mal ideu boja proti Mečiarovi, budovanie demokracie, vstup do EÚ. Nebol ten koniec pri vzniku skôr pre netransparentné financovanie? Keď Mikuláš Dzurinda končil, povedal, že nevie odpovedať na všetky otázky ohľadom financovania strany, a vyzýval, aby sa novinári na vznik SDKÚ z hľadiska financií nepozerali optikou roka 2010, ale 2002.

Neviem to posúdiť, niečo na tom je. Keď sa veľké témy ako boj proti Mečiarovi a budovanie demokracie vyčerpali, nebolo viac na čo sa upnúť. Mikuláš Dzurinda mal svoju predstavu veľkej ľudovej strany na spôsob CDU, spochybňujem, či túto ideu zdieľalo celé spoločenstvo. Keď sa dostala na stôl otázka lídra, zrazu to strácalo lajnu.

Nie je v pozadí problém korupcie a kšeftovania?

Strana stratila integrátora, ktorý vedel spájať názorové prúdy a namotávať ich do jednotnej myšlienky. Ľudia, ktorí ostali po jeho odchode, sa nevedeli zhodnúť na myšlienkach. Ja som napríklad bola v konflikte s Ľudom Kaníkom a vyplývalo to z iného vnímania sveta. Toto vedel Mikuláš Dzurinda spájať.

Z SDKÚ ste odchádzali s Miroslavom Beblavým, s ktorým ste si boli pracovne blízki, vystupovali ste pri spoločných politických aktivitách. Prečo ste aj vy nešli do Siete?

Táto otázka nebola na stole.

Ale s Radoslavom Procházkom ste sa stretávali a diskutovali ste.

Stretávala som sa s ním v čase, ktorý predchádzal jeho prezidentskej kampani, vtedy sme rozvíjali rôzne úvahy, ale potom už nie. Mal svoju predstavu a tú sa rozhodol realizovať.

Bez vás.

Áno.

Aká je vaša skúsenosť s Procházkom?

Poznáme sa veľmi dlho. Na diaľku sme sa evidovali ešte v rámci našich akademických kariér, obaja sme potom pracovali s Danielom Lipšicom, ja ako štátna tajomníčka, on ako zástupca Slovenska pred Európskym súdnym dvorom a bol v legislatívnej rade vlády.

A ľudská skúsenosť?

Rôznorodá. Ak sa ma pýtate, či by som s ním vedela politicky spolupracovať, tak áno, vedela.

Prečo Most hlasoval so Smerom pri zmene ústavy?

Pretože Smer hlasoval za môj pozmeňovací návrh, ktorý som navrhla. Od začiatku, keď novela ústavy prišla do parlamentu, sme jasne povedali svoje stanovisko, čo nám prekáža, že balík 16 zákonov je neprijateľný. Povedali sme, že si vieme predstaviť podporu predĺženia lehoty zadržania políciou pre trestný čin terorizmu na 96 hodín.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Váš pozmeňovací návrh neprinášal nové opatrenie, iba ste chceli, aby neplatilo niečo, čo navrhol Smer – predĺženie lehoty na rozhodovanie pre sudcu. Keby ste ústavu nepodporili vôbec, žiadny pozmeňovací návrh by nebol potrebný. Načo to bolo dobré?

Od začiatku sme hovorili, čo považujeme za zbytočné – predĺženie lehoty pre sudcov a že rozumieme predĺženiu lehoty pre políciu. Preto sme povedali, že za týchto okolností sme pripravení za to hlasovať.

Asi nespochybňujete to, že z hľadiska Smeru to bol krok iba kvôli predvolebnej kampani.

A čo v kampani nebudeme hlasovať za dobré riešenie?

S terorizmom nemáme žiadnu skúsenosť, žiadne príklady z minulosti, že by bol tento návrh potrebný. Aj v pléne to zaznelo – ťažko si predstaviť, že by nejaký sudca už na prvom stupni nevzal obvineného z terorizmu do väzby. Už samotné obvinenie je vážna vec. Opatrenie, ktoré ste odsúhlasili, nebolo niečo, čo bolo treba urobiť hneď teraz a nebolo ani nevyhnutné. Nič zásadné sa nezmenilo.

Vieme si predstaviť, že pri zadržaní pri trestnom čine terorizmu to objasnenie môže trvať dlhší čas. Nemám pocit, že to bola otázka dňa, a dúfam, že nebude ani o mesiac, ani o tri, ale žijem v nejakej realite a tá novela ústavy jednoducho prišla a bola na stole a nejak sme sa k nej postavili. Aj v pléne som povedala, že by sme sa k tomu mohli postaviť tak, že toto je kampaň a vôbec sa tým návrhom nezaoberať, alebo tak, že si pozorne pozrieme, čo navrhujú. Urobili sme to druhé a vyhodnotili sme, ktoré opatrenie považujeme za rozumné a ktoré nie, a podľa toho sme sa aj správali. Zadržanie musí byť nejako vydokladované, v lehote musia byť na stole nejaké dokumenty. Pri týchto trestných činoch môžu byť dôležité aj dôkazy zo zahraničia a lehota na to môže mať vplyv. Táto jedna zmena je rozumná, nikto proti nej nič nemá. Samotný môj pozmeňovací návrh dostal 140 hlasov.

Myslíte si, že napríklad Miroslav Beblavý je nerozumný, keď o ústave ako celku nehlasoval?

Takto to neformulujem. Mohli sme k tomu balíku pristúpiť čisto politicky, ale my sme sa rozhodli, že sa budeme zaoberať tými návrhmi aj vecne. Tempo legislatívy neurčujeme my, ale vládna strana. Povedali sme, čo považujeme za rozumné a čo si vieme predstaviť podporiť a čo si nevieme. Stalo sa. Keď týždeň tvrdím, že ak toto vypadne, som ochotná hlasovať, tak považujem za správne tak aj urobiť.

Ešte pred hlasovaním o vašom pozmeňovacom návrhu sa hlasovalo o podobnom pozmeňovacom návrhu Daniela Lipšica. Ten ale Smer nepodporil. Prečo ste to vtedy celé nezastavili?

Týždeň predkladám pozmeňovací návrh, týždeň na výbore diskutujem s ministrom spravodlivosti, že niečo je rozumné a niečo nie. V takej situácii považujem za správne držať sa toho, čo hovorím. Nikdy vo svojej politickej kariére som nedávala pozmeňovacie návrhy ako zámienku preto, aby som niečo nepodporila, ale vždy som ich dávala s tým, že to myslím vážne a že keď prejdú, budem za ne hlasovať.

V správach Markízy, ktorá si kládla otázku, či nešlo o politický kšeft vašej strany a Smeru, poslanec Smeru Petrák na otázku, prečo nepodporili Lipšicov pozmeňovací návrh, ale len váš, povedal, že ste krajšia.

Čo vám mám na to povedať?

Rozumiete tomu, že niektorým vašim potenciálnym voličom sa tento váš krok môže javiť absurdný?

Rozumiem, ale dôverujem voličom, že to dokážu prečítať. Že človek má niekedy voľbu medzi jedným a druhým nie úplne ideálnym riešením a rozhodne sa v danom momente urobiť to, čo považuje za správne. Je teraz aj mojou úlohou, aby som to voličom dokázala vysvetliť.

Aké je vaše stanovisko k možnej povolebnej spolupráci so Smerom?

Neviem si ju predstaviť.

Na ktorej strane stojíte v diskusii, či je lepšie pre spoločnosť, keď Smer bude vládnuť sám, či so SNS alebo s nejakou slušnejšou stranou?

Na túto otázku budeme vedieť odpovedať po voľbách. Je to legitímna úvaha a politici aj voliči na to môžu mať rôzne názory. Sú to situácie, keď človek stojí pred voľbou, ako napríklad pri rozhodovaní sa v prezidentských voľbách, či Gašparovič alebo Mečiar. Ja som sa tých volieb nezúčastnila. Je to veľká dilema, sú to rozhodnutia, ktoré sa robia v nejakom momente a za nejakých okolností. Je nemorálne vládnuť so Smerom –  je jeden variant odpovede, a druhý variant je, že je morálne pokúsiť sa presadiť vlastnú predstavu fungovania spoločnosti za predpokladu, že taký priestor naozaj existuje. Rozseknúť to môžete až zoči-voči danej situácii, pretože skôr sa nedá. Predvčerom som takúto debatu viedla s jedným známym, ktorý nie je v politike, a ja som bola paradoxne omnoho opatrnejšia a kolega považoval za morálne, aby politik urobil všetko preto, aby presadil svoj program. Je úplne prirodzené, že politik má urobiť maximum preto, aby svoj program presadil, ale stále sa rozprávame abstraktne. Tieto dilemy sú na stole, odkedy existuje politika, a sú úplne legitímne.

Sú tieto dilemy dôvodom, prečo Most hovorí, že si spoluprácu so Smerom nevie predstaviť, ale jasne ju nevylučuje?

Most hovorí, že si to naozaj nevie predstaviť na základe toho, ako sa Smer správa. Nevieme si predstaviť, že by sme mohli presadiť svoj program. Keď o tom dnes hovoríme, sme za hranicou dilemy morálka verzus pragmatizmus.

Dnes.

Dnes sa rozprávame. Nevieme si predstaviť, že by Smer kývol na naše predstavy o spravovaní spoločnosti.

V roku 2006 bola podobná situácia, keď sa Smeru ponúkala SMK aj KDH a on si napokon vybral HZDS a SNS. Nie je vlastne jasné, že Smer si vyberie SNS, ak bude mať tú možnosť?

Neviem, nerozmýšľam nad tým. Pokiaľ ide o Most, neviem si tú vládu predstaviť. V skutočnosti v mojich myšlienkach a predstavách tomu venujem omnoho menej priestoru ako my v tomto rozhovore.

Ako by ste hlasovali na rokovaní predsedníctva, ktoré by hlasovalo o vláde so Smerom?

Nie sme na rokovaní predsedníctva, nie je 6. marca. Dnes je dnes a moja odpoveď, že si to neviem predstaviť, je úprimná. Neviem si predstaviť, že moje predstavy, ako treba reformovať justíciu, ako majú vyzerať kandidáti na sudcov Ústavného súdu, ako sa má inštitucionálne zmeniť prostredie pre prokuratúru, že má vzniknúť nezávislá policajná inšpekcia, ktorú Kaliňák odmieta, že to vôbec môže byť na stole a že to môže byť aktuálne.

Zostali by ste v strane, ak by predsedníctvo odhlasovalo, že idete do vlády so Smerom?

Práve som vám povedala, čo sú predstavy Mostu-Híd v oblasti právneho štátu, a neviem si predstaviť, že tieto predstavy by mohli byť totožné s predstavami strany Smer v tejto oblasti. Po roku a pol v strane som presvedčená, že keď budeme robiť akékoľvek rozhodnutie, budeme sa o tom rozprávať a dospejeme k spoločnému záveru a že to stanovisko bude spoločné a riešiť dilemu, či ja alebo Most, nebudem, pretože to bude stanovisko, s ktorým budem stotožnená. To vám hovorím ako podpredsedníčka strany.

Nemajú voliči pred voľbami právo poznať názor strany, aj pokiaľ ide o túto dilemu?

My voličom odpovedáme, pretože im hovoríme, že si nevieme predstaviť ani len to, že by sa naše predstavy v oblasti právneho štátu mohli natoľko zblížiť s predstavami Smeru, že by to pripadalo do úvahy.

Túto odpoveď považujete za dostatočnú?

Áno, považujeme. Je to odpoveď za hranicou tejto dilemy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Opozičné strany vás za hlasovanie so Smerom kritizujú. Keď to pred rokom urobilo KDH a dostalo do ústavy ochranu manželstva muža a ženy, tiež ste ich kritizovali. V čom je medzi týmito dvoma hlasovaniami rozdiel?

Kritizovala som to preto, pretože to bol obchod a spájali sa dve nesúvisiace témy. A ani obsahovo som nebola stotožnená s časťou novely, ktorá sa týkala justície, ktorú predložil Smer. Spájala v sebe možno aj niektoré dobré, ale aj niektoré zlé prvky. Dnes, keď hovoríme o novele ústavy, tak obsahuje iba jednu vec a nie je kontroverzná. Rozumiem otázkam, ktoré kladiete, a rozumiem aj tomu, že naši voliči si zaslúžia, aby sme im poctivo vysvetlili, prečo sme konali tak, ako sme konali. V prípade kritiky od mojich kolegov ale musím vytýčiť isté hranice. Kritizuje nás predseda liberálnej strany, ktorý hovoril, že nie každý má mať rovnaké práva a pre migrantov by vyčlenil jednu časť Afriky a tam ich všetkých nahnal. Je tu predseda, ktorý hovorí, že je autenticky hnedý a tvár z jeho bilbordovej kampane hovorí, že sa bojí, aby sme neprišli o Vianoce pod vplyvom multikulturalizmu. Mesiace tu nie je strana, ktorá by si trúfla ísť v téme utečencov proti prúdu rétoriky strany Smer. Most-Híd zaujal rozumné stanovisko, na jednej strane odmietol kvóty, na druhej strane povedal, že máme byť solidárni ako s utečencami, tak aj s inými krajinami. Keď sa hovorilo o monitorovaní všetkých moslimov, prijali sme stanovisko, že odmietame kolektívnu vinu. Prešla som celé Slovensko diskusiami na túto tému. Nenašla sa žiadna opozičná strana, ktorá by zaujala podobný postoj, pretože si zrejme vyhodnotili, že je to politicky nevýhodné. Tak naskočili na rétoriku Smeru, že sa predháňali v tom, kto bude mať tvrdšie vyjadrenie. Teraz zo strany týchto ľudí počúvam kritiku za novelu ústavy v znení, za ktoré predtým všetci zdvihli ruky. Nemôžem túto kritiku akceptovať, ale beriem to, že asi žijeme také obdobie a Most ide proti prúdu.

Spätne to hlasovanie nehodnotíte ako politickú chybu?

Nehovorím, že to je rozhodnutie, ktoré by nám u voličov pomohlo, na druhej strane im dôverujeme a veríme, že im to dokážeme vysvetliť. Považujeme ho za správne tak, ako sme predtým považovali za správne hovoriť to, čo sme hovorili na tému migrantov. Niekedy je to tak, že sa nedajú hovoriť len populárne veci.

Čo hovoríte na vyhlásenie Františka Šebeja, že keby bol v pléne, tak by za novelu ústavy nehlasoval?

Rozumiem tomu. Ja som bola v inej situácii. Týždeň som predkladala pozmeňovací návrh, ktorý som sa snažila predložiť, a potom čo? Nebudem hlasovať za vlastný návrh, ktorý som predložila?

Béla Bugár hovorí, že nepôjde do vlády s Igorom Matovičom. Vy tiež?

Rovnako ako Béla Bugár považujem Igora Matoviča za prekážku pre vznik pravicovej vlády.

Platí to iba o Matovičovi alebo o celej OĽaNO?

Jedna vec je Igor Matovič, ale myslím si, že celé OĽaNO má v sebe zakomponovaný systémový problém, že to vlastne nie je strana v pravom slova zmysle. Ak som hovorila, že SDKÚ chýbal ideový základ, tak tu je to koncepčne postavené na tom, že idey nie sú podstatné.

Že sú podstatní ľudia.

Ľudia sú veľmi podstatní, ale pre fungujúcu politiku politickej strany je podstatné, aby tí najlepší ľudia mali rovnaké hodnoty. Vtedy to môže fungovať. Výsledkom konceptu Igora Matoviča je, že má v jednom klube Kuffu s Mezenskou a Mikuláša Hubu, ktorí sa málokedy na niečom zhodnú. Je to strana do opozície, ale nie do vlády. Takto vláda fungovať nemôže. Ak hovoríme o vláde bez Smeru, tak hovoríme o stabilnej vláde, pretože nikto si nechce zopakovať traumu Radičovej vlády.

OĽaNO má na kandidátke niekoľko slušných ľudí, Biele vrany. Keby títo sedeli v poslaneckom klube, aj tak je to pre vás problém?

Niektorých týchto ľudí poznám osobne a veľmi si ich vážim. Obávam sa ale, že ani oni sami dnes nevedia, ako sa budú správať, keď budú sedieť v poslaneckých laviciach, ako budú znášať ten prirodzený osobný konflikt, s ktorým sa jednoducho politik stretáva, keď musí urobiť kompromis medzi tým, čo si osobne o danej otázke myslí, a tým, že treba prijať rozhodnutie a zahlasovať za nejaký vládny návrh zákona. Politická strana je záujmové združenie ľudí, ktorí na to, aby to fungovalo, musia vo veľkej miere zdieľať nejaké predstavy o spoločnom živote. Napríklad mne veľmi dlho trvalo, kým som sa rozhodla vstúpiť do politickej strany. Bola som už dlho nezávislá poslankyňa v klube SDKÚ a prešiel už naozaj dlhý čas. Vtedy mi Iveta Radičová hovorila: Lucia, už sa musíš rozhodnúť, lebo to je neslušné, už aj ja som dokonca vstúpila do strany. Magda Vášáryová mi vtedy povedala, že strana nie je partia kamarátov, s ktorými chodím na kávu, ale združenie, s ktorým chcem presadzovať svoj pohľad na život, a že pokiaľ s tým, čo tá strana reprezentuje, aké politické ciele presadzuje, čo robí, sa zhodujem na 60 percent, je to v poriadku, zvyšok je kompromis, ktorý je v politike nevyhnutný. A to je krutá pravda v politike a niekedy to vôbec nie je jednoduché.

Na koľko percent sa vaša predstava zhoduje so stranou, v ktorej teraz ste?

Zhoduje. Rovnováha, ktorá by bola pre mňa vnútorne prijateľná, bola opakovane narúšaná v SDKÚ, preto som z nej odišla.

Ako ste prijali informáciu, že číslo 8 na vašej kandidátke je Elemér Jakab, ktorého koaliční poslanci podozrievali, že kedysi hlasoval za Dobroslava Trnku ako generálneho prokurátora?

Prijala som ju, hlasovala som za kandidátku. Pán Jakab je na kandidátke za Košický kraj, je jediný kandidát za východné Slovensko v prvej desiatke. Máme to rozdelené tak, aby všetky regióny boli primerane pokryté. Hovoríte o niečom, čo sa dialo predtým, ako som bola v Moste-Híd, o situácii, kde padalo viacero podozrení.

Ešte voči pánovi Sidorovi, tiež z Most-Híd.

Išlo o viacero podozrenia vo vzťahu k viacerým stranám.

Silnejšie ako k Mostu-Híd nebolo.

Neviem. Verejne sa vtedy pretraktovalo asi šesť mien, neviem to posúdiť, nemám žiadne ďalšie informácie ako tie, ktoré som čítala. Rada by som sa o tom celom dozvedela pravdu, ale myslím, že sa ju nikdy nedozviem. Aj pre mňa je to traumatizujúci zážitok, ale keďže pravdu dnes neviem, tak ani nebudem robiť žiadne závery.

Čo hovoríte na to, že číslo 73 je Jozef Jobbágy zo Svätého Petra, ktorý sa kamaráti s vrahom Rómov z Hurbanova?

To som sa dozvedela z vašich novín, osobne toho pána ani nepoznám, je to návrh regionálnej štruktúry.

Tieto dve mená, to je tých 40 percent, s ktorými sa člen strany nemusí zhodovať, ale dokáže v takej strane existovať?

V každej strane máte ľudí, ktorí sú takí alebo onakí, patrí to k tomu. Som rada, že sú na kandidátke ľudia, s ktorými sa zhodujem svojím názorom na 100 percent, že sú na nej aj noví ľudia, takže áno.

Keď ste boli naposledy vo vláde, Slovensko prijalo zverejňovanie všetkých zmlúv v centrálnom registri, čo je významné opatrenie, za ktoré nás chvália aj v zahraničí. Existuje podobne veľké opatrenie, ktoré by sa k tomu dalo prirovnať a treba ho prijať?

Obávam sa, že také jednoduché a také silné nie. Dostávame sa do štádia, kedy sa silné a jednoduché opatrenia na úrovni legislatívy vyčerpali. Ak hovoríme o korupcii a bezpečnosti, kľúčová výzva je spraviť z polície, prokuratúry a súdov funkčné inštitúcie, vrátane nezávislej kontroly. Je to to najťažšie, čo nás čaká. Politicky sa to strašne ťažko predáva. Je jednoduchšie priviesť do života opatrenie tým, že schválite nejaký zákon. Tieto inštitúcie sa nedajú sfunkčniť jedným opatrením, treba urobiť 5 až 9 vecí, vrátane organizačno-manažérskych opatrení. Zároveň, ak chcete s voličmi komunikovať pravdivo, tak im musíte povedať, že to nie je výzva na štyri roky, ale na dlhšie. Chce to výdrž, vytrvalosť, silu robiť to bez toho, že by ste za to dostali v dohľadnom čase nejakú politickú odmenu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident má na stole návrh na vymenovanie buď Jany Laššákovej, alebo Mojmíra Mamojku za ústavného sudcu. Keď naposledy odmietol kandidátov, odôvodnil to tým, že nie sú dostatoční odborníci, čo bolo zároveň jediné kritérium, ktoré posudzoval. Môže z tohto dôvodu odmietnuť aj Mamojku, ktorý je profesor práva?

Profesor Mamojka sa celý život profiluje ako odborník na obchodné právo. Ak by sme mali brať do úvahy nastavené kritériá, teda, či kandidát prejavuje záujem o ústavné právo a venoval sa mu, tak cez toto kritérium sa dá posudzovať aj profesor Mamojka. Úplne iná debata je, či takto postavené kritérium je to kľúčové.

Teda podľa vás Mamojka nevyhovuje tomuto kritériu?

Ústavnému právu sa nevenoval ani jeden z nich.

Myslíte si, že Mikuláš Dzurinda sa ešte môže vrátiť do politiky? Naposledy to v debate Denníka N nevylúčil a povedal, že „v tom marazme sa možno niečo znovuzrodí“.

Neviem na túto otázku odpovedať.

Magda Vášáryová povedala, že žena sa ani v politike nemusí hrať na chlapa, ale dôležité je nebyť nepredvídateľne emocionálna. Spĺňate to?

Asi nie som nepredvídateľne emocionálna.

Takže keby padla vláda, tak neplačete?

Neplakala som, keď padla vláda.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Protiteroristické zákony

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie