Denník N

Procházka so Smerom. Kedy by to dávalo zmysel

Opozičné strany sa boja vravieť svojim voličom pravdu. Ľudia však úprimnosť dokážu oceniť.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Odteraz až do volieb sa bude neustále pretriasať, kto bude vládnuť so Smerom. Ako je zvykom, každý (okrem SNS), kto prichádza do úvahy, bude svoje plány zahmlievať. Aby si neodohnal časť voličov. Hlavným podozrivým je síce po tomto týždni Most, ale Fica v hlave nosia viacerí.

Vo štvrtok sa pre nepresnosť kolegov z iného denníka chvíľu zdalo, že ďalší veľký krok k otvorenosti urobí Radoslav Procházka a jasne povie, kedy je ochotný urobiť to. Do sveta pustili vetu, podľa ktorej otvorene hovoril o podmienkach, za akých by s Robertom Ficom išiel do koalície.

Sieť sa počas dňa proti takejto interpretácii ohradila a výrok svojho predsedu uviedla na pravú mieru. No aj tak v ňom síce zaobalenejšie, ale predsa len dosť jasne zaznieva, že ak by sa Smer dokázal stotožniť s predstavami Siete o spravovaní krajiny a ak by medzi oboma stranami nebol priepastný rozdiel v ich sile, dalo by sa o spolupráci uvažovať: „Myslím si, že keď Smer bude mať 28 a my 22, tak je to úplne iná situácia, ako keď Smer má 35 a my 12, to teraz hovorím úplne otvorene.“

Už aj takýto náznak, hoci pri Sieti nie je zďaleka prvý, u časti voličov opozície vyvolá zdesenie, ale nemá prečo, pretože ľudia si zaslúžia úprimnosť. Aj keď sa s predstavou, že niekto slušnejší bude vládnuť s partičkou cétečkárov, kolesíkov a nacionalistov, zmieruje veľmi ťažko a mala by to byť až tá najkrajnejšia možnosť. Taká však môže nastať. Aj za cenu, že to môže byť pre menšiu stranu samovražda, ako správne varujú kritici.

Lenže radšej (neistá) samovražda jednej strany ako ďalšie štyri roky ešte väčšieho úpadku celej krajiny napríklad s koalíciou Smer/SNS či menšinovej vlády Smeru postavenej na pokútnych dohodách.

Férové by to však bolo až vtedy, ak by strany, ktoré takú možnosť pripúšťajú, pred voľbami čo najpresnejšie určili podmienky, za ktorých si spoluprácu so Smerom dokážu predstaviť. Procházka veľmi správne pomenoval prvý rozmer – dôstojný pomer vo veľkosti.

Keď však vraví, že „v postojoch Smeru dnes nenachádzame žiadny dôvod si myslieť, že by sa na takomto pláne chcel podieľať“, o pláne, ktorý by si mal Smer osvojiť, už nehovorí dosť. Áno, dávno vieme o odmietaní schránkových firiem a hmotnej zodpovednosti, ale chcelo by to viac. Zároveň nemôžeme od Smeru očakávať vyhlásenie, že po voľbách už nebude kradnúť. Neosvojí si ani všetky nápady opozície.

Stačilo by však povedať: toto je naše programové, personálne, zahraničnopolitické atď. minimum, pod ktoré nepôjdeme, nech by s nami chcel vládnuť ktokoľvek. Ani by nebolo nevyhnutne potrebné priamo spomenúť Fica, aby niekoho nevyľakali. Aj tak by nám dali informáciu, ktorú teraz nemáme. Zariadili by sme sa my aj Smer.

Že by sa aj takéto slovo dalo porušiť? Iste. No čím viac konkrétnych záväzkov, tým väčšia hanba pri ich nedodržaní.

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie