Denník N

Deň ľudských práv sme oslávili posilnením štátu

Bývalý podpredseda ľudskoprávneho výboru parlamentu vyhlasoval, že na Slovensku nie sú žiadne problémy s dodržiavaním ľudských práv.

Autor je podpredsedom Rady vlády pre ľudské práva

Desiateho decembra 1948 bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN (Deklarácia) a tento deň bol následne vyhlásený za medzinárodný deň ľudských práv. Napriek značnému pokroku sú ľudskoprávne výzvy v dnešnom svete v zásade tie isté ako v čase prijatia Charty OSN a Deklarácie.

Obe sú založené na uznaní dvoch princípov: politickej a územnej zvrchovanosti štátov na jednej strane a univerzálnych ľudských práv na strane druhej. Ako však zabezpečiť univerzálnosť ľudských práv, ak nemá byť len deklaratívna a ak sa zároveň nemá porušiť princíp štátnej zvrchovanosti? Napätie vyplývajúce zo súčasnej platnosti oboch princípov vidíme aj na kríze spôsobenej situáciou v Sýrii.

Svojská oslava

OSN a regionálne organizácie vytvorili mnoho mechanizmov na zladenie oboch princípov. Bezpečnostná rada OSN môže autorizovať ozbrojenú intervenciu v danom štáte, ale len v prípade genocídy – vážneho a masového porušovania ľudských práv, pričom je však potrebný súhlas všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady.

Ináč sa presadzovanie ľudských práv na medzinárodnej úrovni uskutočňuje „mäkkými“ prostriedkami: prijatím približne dvoch tuctov ľudskoprávnych dohovorov a ich monitorovaním, činnosťou Rady OSN pre ľudské práva a Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva, v Európe aj prostredníctvom jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Všetky uvedené spôsoby sú zdĺhavé a komplikované. V konečnom dôsledku je totiž hlavným garantom ochrany a podpory ľudských práv štát. A práve z toho vyplýva druhá kľúčová výzva. Štát je síce hlavným garantom ľudských práv, ale zároveň je aj ich hlavným potenciálnym porušovateľom. Všeobecná deklarácia ľudských práv vznikla bezprostredne ako reakcia na zverstvá štátu – nacistického a implicitne aj Stalinovho režimu. Napokon, delegácie Sovietskeho zväzu a vtedy už komunistického Československa, Poľska a Juhoslávie za Deklaráciu ani nehlasovali.

Aby štát mohol efektívne garantovať bezpečnosť a práva svojich obyvateľov, musí byť dostatočne silný. Pri neexistencii dostatočných záruk však svoju silu a moc môže zneužiť. Toto poučenie musíme mať na pamäti práve v tieto dni, keď si väčšina nášho parlamentu pripomenula deň ľudských práv prijatím opatrení na posilnenie štátu, a to v skrátenom konaní bez serióznejšej diskusie. V záujme ochrany pred (zatiaľ imaginárnou) teroristickou hrozbou.

Treťou výzvou a nenaplneným princípom Deklarácie je požiadavka systematického vzdelávania k ľudským právam a k demokratickému občianstvu. Ak chceme presadzovať svoje práva a ak máme rešpektovať práva iných, musíme ich poznať. Ak má byť štát hlavným garantom dodržiavania ľudských práv, musia si zástupcovia štátnych úradov, ústavných orgánov a politických strán ľudskoprávne princípy osvojiť.

Vo februári vláda prijala po trojročných komplikovaných rokovaniach ľudskoprávnu stratégiu, na základe ktorej sa do konca roka mali prijať konkrétne akčné plány. Je príznačné, že zrejme jediným, ktorý nebude prijatý, je práve Akčný plán výchovy a vzdelávania k ľudským právam a demokratickému občianstvu.

Štvrtou výzvou je samotné chápanie univerzálnosti ľudských práv. Čo to znamená, že „každý je nositeľom všetkých práv a slobôd“? Ľudské práva sú individuálne, každý človek je unikátnou bytosťou, hodnotou samou osebe. Ak sú práva čo len jedinej osoby vážne porušované, nemôžeme byť spokojní. Princíp univerzálnosti vylučuje zjednodušené generalizácie. Pri hodnotení úrovne stavu ľudských práv na Slovensku musíme vychádzať z toho, že sme členský štát Európskej únie.

Bez problémov?

Bývalý podpredseda ľudskoprávneho výboru Národnej rady často vyhlasoval, že na Slovensku nie sú žiadne problémy s dodržiavaním ľudských práv. Pravda, ak má niekto toľko peňazí, že si ich môže ukladať zabalené v alobale kade-tade, spravidla ho netrápi, či sú dodržiavané ľudské práva ostatných.

Sýty hladnému neverí, a neplatí to len vo vzťahu bohatých a chudobných, ale vo vzťahu akejkoľvek väčšiny a akejkoľvek menšiny. Schopnosť vcítiť sa do situácie a postavenia druhého, schopnosť empatie a solidarity je cnosť, ktorá bola v našich končinách dlho systematicky potláčaná. Prístup demokratického právneho štátu k ochrane a podpore ľudských práv musí byť iný.
Kálmán Petőcz

Teraz najčítanejšie