KĽDR popravila svojho exministra, tvrdí japonský denník. Vysvetľujeme, prečo to brať s rezervou
V minulosti už niekoľko údajne popravených „ožilo“.
Bolo to na konci februára 2019 v Hanoji. Pri lesklej doske veľkého dreveného stola vládla taká družná atmosféra, že človek pri pohľade na tie zábery takmer prehliadol aj krikľavé farby vlajok USA a KĽDR vystavených na pozadí. Omnoho viac totiž zrak pútali veselé výrazy na oboch stranách.
Vľavo sa usmieval Donald Trump, v úsmeve skláňal hlavu Mark Pompeo a pod hustými fúzmi sa chichotal aj John Bolton – títo traja vtedy zastávali funkcie amerického prezidenta, ministra zahraničia a poradcu pre národnú bezpečnosť.
Vpravo sa zoširoka usmieval Kim Čong-un a jeho rozžiarený výraz pripomínal mesiac v splne. Po Kimovej ľavici sa rozosmial aj podpredseda Kórejskej strany práce Kim Jong-čchol, vodcov popredný diplomat a vyjednávač. A tiež bývalý šéf rozviedky a muž, ktorý má podľa všetkého na rukách krv 46 juhokórejských vojakov z vojnovej lode Čchonan, ktorú v marci 2010 potopilo severokórejské torpédo.
Družná atmosféra pri stole sa čoskoro sama od seba pokazila. Predzvesť neslávneho konca akoby odzrkadľovala tvár tretieho muža vpravo.
Úsmev severokórejského ministra zahraničia Ri Jong-hoa bol akýsi váhavý, zatiaľ čo vonku, pred luxusným hotelom, kde sa stretnutie odohrávalo, nedočkavo postávali novinári čakajúci na výsledky samitu Kim – Trump. Bol to práve Ri Jong-ho, kto pred nimi začal hovoriť.
Celý svet sa ešte v ten deň rýchlo dozvedel, že samit v Hanoji sa skončil blamážou a Donald Trump s Kim Čong-unom neuzavreli žiadnu dohodu.
Sklamanie a frustrácia boli zjavné na americkej aj severokórejskej strane – akokoľvek sa Trump snažil zdôrazňovať, že s „predsedom Kimom nakoniec budeme dobrými priateľmi“. Namiesto toho sme v uplynulom roku mohli pozorovať, ako Kim z Pchjongjangu zavelil na vôbec najväčší počet raketových testov v severokórejských dejinách.
Kim Čong-un sa s prejavom k verejnosti na rozdiel od Trumpa vôbec nezaťažoval. Len čo sa rokovanie s americkou protistranou nečakane rýchlo skončilo, nasadol do svojho čierneho mercedesu a pobral sa – za sprievodu kolóny áut, policajtov na motorkách a dnes už preslávených bežiacich bodyguardov – späť do svojho hotela. Bez jediného slova navyše.
Ale v Severnej Kórei sa následne veci dali do pohybu. A dni Ri Jong-hoa na poste ministra zahraničia sa začali blížiť ku koncu.
Narodený do elity
Pritom KĽDR v tom čase mala len málo skúsenejších diplomatov než práve Ri Jong-ho. Ri sa narodil v roku 1956 do elitnej rodiny severokórejského režimu, ktorá predstavovala v krajine intelektuálnu vrstvu. Jeho otec Mjongdže mal
