Ako zlepšiť opravu vedy? Cestou vpred je verejné recenzné konanie, ktoré trvá aj po vydaní článku

Článok o minulosti, súčasnosti a budúcnosti recenzného konania vo vede.
- „Vydavateľstvá Elsevier a Springer Nature majú miliardové zisky, lebo svet presvedčili, že na ich recenznom konaní je niečo zázračné,“ vraví Ivan Oransky zo stránky Retraction Watch. Podľa neho neplatí, že ak sa článok vydá v top časopise, musí ísť nevyhnutne o kvalitný výskum. „Je to lož.“
- Podľa zahraničného psychológa sa treba recenzného konania zbaviť, lebo robí viac škody ako úžitku. Vedec Imrich Barák z SAV nesúhlasí: „Ak by sa odstránilo, odstránila by sa aj kontrola kvality a systém by sa mohol zahltiť nepravdivými výsledkami a klamstvami.“
- „Produkujeme veľa vedeckých výstupov, ktoré nemá kto overovať. Veľa z prác, ktoré sa vydajú, nikto nečíta. Ak tento problém s nadprodukciou neodstránime, iba zmeny recenzného konania neprinesú systematickú zmenu,“ vraví matematik Richard Kollár.
Vedecký časopis stiahol v decembri článok po tom, ako sa ukázalo, že namiesto chybovej úsečky sa na stĺpcoch grafu nachádza veľké tlačené písmeno T bez akéhokoľvek štatistického významu.
Išlo o taký neobvyklý kiks, že vedecká komunita sa bližšie pozrela na celý článok a našla v ňom mnoho ďalších chýb vrátane zlého zápisu rovníc či nepriznaných starších prieskumov.
Písmeno T namiesto chybovej úsečky v grafe. Zdroj – Josemari Feliciano/Twitter
Wait a second, these are not real error bars … the author literally just put the letter “T” above the bar graphs 😭 pic.twitter.com/KKtTGRHFaw
— Josemari Feliciano (@SeriFeliciano) November 28, 2022
Od vydania článku po jeho stiahnutie uplynulo viac ako päť mesiacov.
Ako je možné, že pochybný článok vyšiel, ak sa časopis pýši prísnym recenzným konaním, čiže kontrolou rukopisov pred ich vydaním? Prečo si editori a recenzenti nevšimli nedostatky?
Nedostatky recenzného konania
Podľa kritikov nejde ani zďaleka o ojedinelé faux pas, ale o prejav hlbších nedostatkov recenzného konania, ktoré zlyháva opakovane – recenzenti zvyknú objaviť okolo 25 až 30 percent závažných nedostatkov a pôvodné verzie rukopisov sa od konečných článkov nezriedka líšia iba v drobnostiach.
Na chyby v spomínanom stiahnutom článku prišli až externí vedci, ktorí s časopisom nesúviseli, čím nahradili nekvalitné recenzné konanie.
Ak sú recenzenti preťažení, nedokážu skontrolovať všetko a vydanie článkov trvá mesiace, niekedy roky. Riziko nekvalitných posudkov sa zvyšuje, ak sa výskum týka