Stáli sme hodiny v mraze s dôchodcami, aj to priniesla Bratislavská integrovaná doprava

Pani stojaca neďaleko v čiernom kabáte hovorí, že má 84 rokov. Už dopredu sa pripravuje, že pri fotení si dá dole baretku vo farbe kabáta. „Teraz ešte nie, lebo je tu prievan.“  Sme síce pod strechou Autobusovej stanice v Bratislave, ale vnútri je chladno. Všetci stoja tak, ako prišli, v čiapkach a kabátoch.

Veľa starších stáť nevydrží, musia si sadnúť. Staršia pani v štrikovanom ružovom šáli sa zaradila tesne za nás. „Tu mám rad a idem sa opýtať, či mi dajú stoličku.“

Nie je jediná, ktorej ostatní naokolo držia miesto.

Dôchodcom sú informácie na internete nanič

„Tu sa čaká na fotku, no a s tou sa potom ide do druhého radu,“ dozvedáme sa, keď sa zaradíme na koniec asi 30-metrovej šnúry ľudí na autobusovej stanici pred okienkami dopravcu Slovak Lines. Je doobedie v strede týždňa a rad sa posúva len veľmi pomaly, po polhodine sme sa pohli približne o päť metrov.

Po celý ten čas sa odvšadiaľ ozýva veľa otázok, ale nikto nič nevie. O SeniorPasoch sa dajú informácie nájsť na internete, no nie je bežné, aby dôchodcovia vo vysokom veku mali doma počítač a vedeli na ňom pracovať. Preto si všetko, čo vedia, rozprávajú medzi sebou: „Oľga povedala, že platila 5 eur.“

Len málokto má kompletné a pravdivé informácie. Nevedia, že na vybavenie čipovej karty potrebujú len občiansky preukaz a aktuálnu fotografiu. Niektorí nahlas uvažujú, či nemali doniesť aj výmeru dôchodku.

Keď sa už senior, s aktuálnou fotkou a občianskym preukazom, dostane až k okienku, za kartu si zaplatí. Dopravný podnik Bratislava si za ňu pýta 5 eur a 30 centov, ale Slovak Lines len 3 eurá. Vysvetlením od pracovníčky Slovak Lines bolo, že ide o dve firmy.

Na cestovanie potrebujú zmluvu

Veľa dôchodcov sa tiež zaujíma, čí to bol nápad. „Keď stačil občiansky, ako bolo dobre. Ale potrebujú peniaze,“ sťažuje sa jeden.

BID tvrdí, že každý cestujúci musí mať na každej ceste uzatvorenú zmluvu. „Podobou takejto zmluvy je práve bezkontaktná čipová karta dopravcu, ktorá je dnes štandardne využívaná vo verejnej doprave.“ Prečo ju doteraz dôchodcovia na 70 rokov nepotrebovali, nik nepovie.

V niekoľkohodinovom čakaní nevidí problém ani Bratislavský dopravný podnik. Podľa nich musí stačiť deväť predajných miest, ktoré sú k dispozícii, a k tomu miesta Slovak Lines a Železničnej spoločnosti Slovensko, kde sa karty dajú vybaviť.

Ide však o ľudí nad 70 rokov, ktorí sú radi, že sa dostanú k okienku, ktoré je najbližšie k ich domu. Nejde iba o Bratislavčanov, ale aj o ľudí zo širokého okolia.

Tak ďalšiu hodinu

Jedna pani sa zveruje, že si doma v Pezinku zabudla fotku, preto stojí v rade na novú. „Vracať sa mi už nechcelo,“ dodáva.

Rovnaká situácia bola aj deň predtým na železničnej stanici pred Bratislavským dopravným podnikom a na Hodžovom námestí. Kým sa človek dostal k okienku, trvalo to v priemere hodinu. Otvorené bolo iba jedno z dvoch.

Pani pred nami mala barlu a problém vyjsť tých pár schodov ku dverám. Za nami ďalšia, ktorá práve prišla z Hodžovho námestia, kde má dopravný podnik v podchode centrálu pre cestujúcich. Dúfala, že tu to pôjde rýchlejšie. Vybavuje karty pre rodičov, mnohí seniori si však museli prísť kartičku vybaviť sami.