Denník N

Holandsko sa ospravedlnilo za otrokárstvo, ale všetci sú nahnevaní. Čo sa stalo?

Holandský premiér Mark Rutte. Foto - TASR/AP
Holandský premiér Mark Rutte. Foto – TASR/AP

Holandsko patrilo spolu s Anglickom, Francúzskom, Portugalskom a Španielskom medzi najvýznamnejšie koloniálne ríše novoveku. Od začiatku 17. storočia ovládalo obchodné trasy aj plantáže v Latinskej Amerike a Karibiku či v Ázii.

Tie, ktoré Holanďania nezaložili sami, ukoristili od súperov. Na tom sa výdatne podieľali najmä Východoindická a Západoindická spoločnosť, akciové firmy založené v rokoch 1602 a 1621, ktorým dala republika Spojených holandských provincií svetový monopol na obchodovanie, vojnové výboje i pirátstvo.

Akcie týchto spoločností držali nielen významní investori, ale aj mestá ako Amsterdam, Utrecht alebo Den Haag, ktoré koloniálnej koristi vďačili za svoj historický rozmach v období takzvaného „zlatého veku“. Výnosným obchodným artiklom holandských kupcov sa stali otroci, žiadaní na cukrových a kávových plantážach.

Holanďania ich nakupovali v Angole, Senegale a najmä v Ghane a predávali otrokárom v Amerike. Prinajmenšom 500-tisíc mužov, žien a detí sa tak v rokoch 1596 – 1830 preplavilo z Afriky do Ameriky v neľudských podmienkach na lodiach pod holandskou vlajkou (celkovo išlo zhruba o 12 miliónov ľudí).

„Občas sa dívam na programy, do ktorých ľudia prinášajú starožitnosti, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu. A v takých okamihoch si uvedomujem, že ja vlastne ani neviem, odkiaľ môj rod je. To sa mi zdá asi na celom tomto príbehu najsmutnejšie: že som prišla o svoju identitu, že neviem, odkiaľ pochádzam,“ hovorí dnes 62-ročná Peggy Burgersová pôvodom zo Surinami.

Aj jej predkov zjavne najskôr dlhé mesiace držali v niektorej z pobrežných pevností, aby následne prešli ľudským prekladiskom na holandskom ostrove Curaçao, odkiaľ ich predali ďalej.

Ako (ne)otvoriť Pandorinu skrinku

Potomkovia bývalých otrokov dodnes čelia nielen pocitom straty identity: tí, ktorí zostali v bývalých kolóniách, čelia štrukturálnej zaostalosti, zatiaľ čo ich krajania žijúci v Holandsku často narážajú na stereotypy a diskrimináciu.

História bývalých kolónií sa v krajine až donedávna rozprávala z pohľadu víťazov. „V 80. rokoch, keď som bol na strednej škole, sa téme holandského otrokárstva veľa pozornosti nevenovalo. Skôr sme sa učili o tom, aká bola Západoindická spoločnosť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Svet

Teraz najčítanejšie