Pesničkárka Zuzana Homolová: Aj o domácom násilí kedysi vznikali pesničky. Ženy sa z toho potrebovali vyspievať
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Zuzana Homolová mala 20 rokov, keď sa v lete roku 1968 ako vysokoškolská študentka ocitla na brigáde vo Francúzsku – vo svete možností, aké si mnohí bežní ľudia vtedajšieho východného bloku ani nevedeli predstaviť.
Doma však ostali jej mama a sestra, a tak sa ocitla pred dilemou, či ostať žiť v slobode alebo sa vrátiť. Po roku štúdia sa nakoniec vrátila, no aj pobyt vo Francúzsku podľa nej rozhodol o jej umeleckom osude.
Ako speváčka, gitaristka a pesničkárka sa už desiatky rokov venuje interpretácii ľudových balád. Nový album jej hudobného zoskupenia Trojka Zuzany Homolovej s názvom Šak je to láska zlá tvoria intímne vzťahové piesne, milenecké balady s náznakmi násilia a šikany či piesne o opustených deťoch.
Váš nový album Šak je to láska zlá obsahuje okrem iných aj piesne opisujúce násilie voči ženám. Nie je to dosť neobvyklá téma na hudobný album?
Keď sa jedna moja známa z Ameriky dozvedela názov albumu a ešte nevedela presne, o čo ide, napísala mi: „No, to zase budú horory!“ Musím však povedať, že celý album pozostáva z viacerých skôr veselších, ironických a nadnesených piesní. Sú o nás, o tom, čo zažívame, no aj o tom, že vlastne to isté zažívali už naši predkovia kedysi dávno, a tiež o tom spievali.
Viacero slovenských ľudových piesní opisuje, že mladá žena má očakávať, že v manželstve bude bitá. Má si na to „zvyknúť“ a prijať to, pretože je to vraj normálne. Keďže to zažívala už jej matka aj stará matka, aj ona má prijať tento údel. Museli ste takéto piesne dlho hľadať?
Tým, že svoju knižnicu budujem už niekoľko desaťročí a robila som niekoľko rôznych tematicky zameraných albumov, mám dobrý prehľad o tom, aké piesne sa v mojich zbierkach nachádzajú. Keď sme sa začiatkom minulého roka rozhodli urobiť tento album, vedela som, kam siahnuť.
Priznám sa, že aj ja som sa neraz pozastavovala nad tým, kedy sa piesne, o akých hovoríte, spievali. Pri tých najdrastickejších z nich som ostala zaskočená ich podtitulom Spievalo sa pri svadobnom stole. Sú to veci, ktoré sa medzi ľuďmi diali odjakživa, len sa o nich nerozprávalo. Kedysi o tom vznikali pesničky – to je dôkaz, že ženy sa z toho, čo sa im dialo, potrebovali vyspievať. Matky aj takto zasväcovali svoje dcéry do budúceho života tým, že im povedali, čo ich čaká. Dnes sa to už postupne mení a o násilí na ženách hovoríme aj nahlas.
