Jeho zelený sveter už pozná celý svet. Zelenskyj si oblečením buduje politickú značku
Píše Einav Rabinovitchová-Foxová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Volodymyr Zelenskyj v decembri počas svojej prvej zahraničnej cesty od vypuknutia vojny upútal svet prejavom, ktorý predniesol pred americkým kongresom. Stanovisko však zaujal aj svojím vzhľadom.
Namiesto tradičného obleku a kravaty mal na sebe odev, ktorý sa už stal jeho značkou: olivovozelený sveter s ukrajinským trojzubcom na hrudi, kapsáčové nohavice a pracovné topánky.
Keď Zelenskyj dorazil do Washingtonu, vyzeral skôr ako vojak, ktorý si dal na bojovom poli krátku prestávku, než ako hlava štátu na diplomatickej misii. Jeho oblečenie a brada zdôrazňovali neplánovanosť návštevy a naliehavosť pri prosbách o pomoc a mier.
Zelenského návšteva bola prirovnávaná k príchodu britského premiéra Winstona Churchilla počas druhej svetovej vojny. Churchill prišiel do Bieleho domu v takzvanom „sirénovom obleku“ – jednodielneho odevu, ktorý bol navrhnutý tak, aby si ho mohol poľahky obliecť počas náletov.
Medzi návštevami Zelenského a Churchilla sú však viditeľné rozdiely. Churchill sa pred vystúpením v kongrese prezliekol zo svojho vojenského odevu do formálneho oblečenia. Zelenskyj však svoje vojenské oblečenie nosí sústavne a stala sa z neho definícia jeho vodcovského štýlu a imidžu.
Ide o zámernú voľbu. Vojenské odevy – či už ide o oficiálne uniformy, alebo taktické oblečenie – už dlho hrajú významnú úlohu pri budovaní imidžu lídrov štátov. Zvýrazňujú autoritu, signalizujú vlastenectvo, prejavujú odhodlanie a vyjadrujú silu – typicky mužskú silu. Móda často vyjadruje komunikačný zámer, čo z nej robí silný politický nástroj.
Muži v uniformách boli historicky vždy vážení. Nie je náhoda, že mnohí schopní vojenskí lídri sa dostali do politiky, pričom zúročili svoje vojenské skúsenosti a nadobudnutý rešpekt. Mužská autorita a vlastenectvo, ktoré uniformy vyjadrujú, však so sebou môžu niesť aj negatívne asociácie – obzvlášť, ak sa spájajú s diktátormi.
Imidž „večných bojovníkov“
Od čias Napoleona a cisára Viliama II. až po diktátorov 20. storočia ako Adolf Hitler, Josif Stalin či Idi Amin používali vodcovia svoje odevy na militarizáciu politiky a verejného života. Títo diktátori, ktorí sa stavali do roly najvyšších vodcov svojich štátov, si obliekali generálske uniformy ozdobené medailami – odevy vyjadrujúce uplatňovanie moci na základe strachu, kontroly a absolútnej autority.
To je aj dôvod, prečo sa v demokratických systémoch
