Denník N

Maratón? Ľudia začnú trénovať v stredu a v sobotu ho chcú odbehnúť. Začať treba inak, varuje tréner

Pavel Kováč, reprezentačný tréner SAZ behov mimo dráhy. Foto - Pavel Kováč, archív
Pavel Kováč, reprezentačný tréner SAZ behov mimo dráhy. Foto – Pavel Kováč, archív

Gary McKee, 53-ročný Brit, zaplnil v ostatných dňoch stránky športových a bežeckých médií, keď minulý rok odbehol 365 maratónov v 365 dňoch. Neuveriteľným fyzickým výkonom sa mu podarilo vyzbierať vyše 1,1 milióna libier (1,24 mil. eur) pre dve charitatívne organizácie.

Čo však tento výkon znamená z pohľadu fyzickej a mentálnej sily? „V prvom rade by som do toho úprimne asi ani nešiel. Zdá sa mi to ako kamikadze. Ako prvé mi však napadá, že by som na to išiel postupnosťou,“ hovorí v rozhovore pre Denník N bežecký tréner Pavel Kováč.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo by do podobnej výzvy nešiel;
  • ako vyzerá optimálna príprava na maratón;
  • kedy nastáva zradná hranica v maratóne a ako sa prejavuje;
  • ako vyzerá ideálna regenerácia po náročnom behu.

Ako vyzerá príprava na jeden maratón?

Príprava je veľmi individualizovaná, pričom berieme ohľad na aktuálnu výkonnosť a kondíciu bežca. Základnou chybou, o ktorej zvyknem hovoriť, je, že ľudia chcú ísť v sobotu bežať maratón, keď v stredu začali behať. A začali s tým, lebo je to moderné.

Človek s nejakou športovou minulosťou by zrejme zvládol maratón pomalým tempom aj s prestávkami na chôdzu, napriek tomu by po jeho absolvovaní mimoriadne trpel a znášal by ťažké zdravotné následky.

Telo skrátka potrebuje mať zodpovedajúcu kondíciu a pracovať s postupnosťou, neoklamete to. V poriadku, som schopný zabehnúť 10 kilometrov, dám si cieľ, že rádovo za približne 8 – 12 týždňov zvládnem polmaratón. Následne s ohľadom na túto zásadu postupnosti, keď zvládne jednu vzdialenosť, tak o nejaký čas skúsi druhú.

Gary McKee nie je príkladom muža, ktorý v stredu začal behať a v sobotu išiel maratón. Ako sa po maratóne musí cítiť?

Do tohto aspektu vstupuje viac faktorov. Jedným je kondícia bežca, vek, prípadne na čo je telo zvyknuté. Nedávno som študoval prípad Mira Vanka. Bol skvelým bežcom na stredné a dlhé vzdialenosti, čo mu stačilo na dobrý výkon na polmaratón. V prípade maratónu to však mal ťažšie, bol trošku ťažší, mal iný somatotyp ako trebárs taký Robo Štefko (bývalý slovenský bežec, ktorý v roku 2004 prijal české občianstvo – pozn. red.).

Maratón je totiž veľmi zradným behom, príde hranica 30 kilometrov, športovec na to náhodou nie je pripravený a nadíde zlom, po ktorom bežec

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Cesta k zdraviu

Radíme športovcom

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie