Denník N

Putin sa obracia na východ. Namiesto väčšej suverenity to vyzerá na rozpredaj Ruska

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autor je externý spolupracovník Deníka N, politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied UK a Metropolitnej univerzite Praha.

Na začiatku nového tisícročia, v rokoch 2000 až 2022, sa Putinova pozornosť zásadným spôsobom obracala na „juh“. Pripomeňme si, že podľa jeho vlastnej interpretácie sa zatiaľ väčšina vecí, s ktorými zjavne chcel byť spájaný, odohrala z jeho pohľadu práve tam.

Podarilo sa mu zastaviť rozpad ruského štátu (druhá vojna v Čečensku v rokoch 1999 až 2000); NATO dostalo signál, že Rusko nestrpí jeho ďalšie rozširovanie (vojna s Gruzínskom v roku 2008); Moskva sa vcelku úspešne snažila vzbudzovať dojem, že Rusko je modernou, otvorenou a prívetivou krajinou (ZOH v Soči 2014); demonštrovať, že sa končí svetový poriadok vytvorený USA (anexia Krymu v roku 2014 a operácie v Sýrii v roku 2015); na juhu Ruska v Gelendžiku si Putin údajne nechal postaviť obrovský palác a od návratu do prezidentského kresla v roku 2012 vládol z rezidencie v Soči viac než z Kremľa vrátane prijímania zahraničných návštev a organizovania medzinárodných samitov.

Problémom však bolo a je, že všetko, čo sa odohrávalo na „juhu“, vrátane súčasnej vojny na Ukrajine, ktorú Putin vyvolal len preto, aby predišiel údajne už pripravenému útoku NATO na Rusko, čím vraj chránil civilistov, najmä starcov, ženy a deti pred opakovaním tragického osudu ich predkov v roku 1941 –, v skutočnosti smerovalo na západ. Tak ako všetci ruskí vládcovia, počínajúc už Ivanom III., aj on chcel preraziť týmto smerom. Hospodársky, vplyvom, mocensky.

S Američanmi si chcel dohodnúť mocenské kontúry sveta v 21. storočí, s Európanmi, najmä s Francúzmi a Nemcami, zase obchodovať.

Pripomeňme si, že na jeseň 2010 – vtedy z pozície ruského premiéra – v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung (tu zhrnuté v Spiegeli) vyhlásil: „Navrhujeme vytvorenie harmonického ekonomického spoločenstva tiahnuceho sa od Lisabonu po Vladivostok. Do budúcna by sme mohli uvažovať aj o zóne voľného obchodu alebo ešte o pokročilejších formách ekonomickej integrácie. Výsledkom by bol jednotný kontinentálny trh s kapacitou v hodnote biliónov eur.“

Táto vízia sa mala naplniť v podobe tesného spojenia dvoch únií. Európska únia by sa spojila s Eurázijskou ekonomickou úniou (EAEU), v ktorej by, pochopiteľne, viedla Moskva. EÚ by prispievala veľkosťou svojho trhu, bohatstvom, inovatívnym a vedeckým potenciálom, EAEU rozlohou svojho priestoru a surovinovým potenciálom.

Je krajne nepravdepodobné, že by Putin o budúcnosti Ruska niekedy uvažoval inak než v mocenských, prípadne geopolitických súvislostiach. Projekt od Lisabonu po Vladivostok, pochopiteľne, nemal byť výnimkou.

Demokracia, v ktorej Rusko nesmiete prehlasovať

Začať sa dá tým, že každá z dvoch únií mala mať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie