Denník N

Bieloruský denník: Z futbalu chcú vyhodiť členov reprezentácie, zahraničných hráčov a lekára národného tímu

Ilustračné foto – Pixabay/CoxinhaFotos
Ilustračné foto – Pixabay/CoxinhaFotos

Áno, šport je v Bielorusku mimo politiky.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Koncom roka 2022 bieloruský futbal šokovala správa: ministerstvo športu rozšírilo čiernu listinu osôb, ktoré by nemali pôsobiť v tejto sfére. Na zoznam sa dostalo päťdesiat osôb.

Na čiernej listine sú ľudia, ktorých systém považuje za nelojálnych. Mnohí z nich naozaj odsúdili konanie režimu v roku 2020, kým iní sa tam dostali bez zjavného dôvodu.

Je v bieloruskom futbale naozaj veľa verejných odporcov režimu a čo sa stane s ľuďmi na zozname?

Podporil bieloruský futbal vôbec protesty?

Záleží na tom, o kom hovoríme.

Niektorí hráči sa zúčastnili na protestných pochodoch a na sociálnych sieťach dokonca zverejnili protestné fotky. Niekoľko desiatok hráčov sa po dlhšom mlčaní objavilo vo videu proti násiliu, v ktorom však nepovedali, kto konkrétne by mal násilie zastaviť. Zožali za to negatívne reakcie od protestných fanúšikov aj od štátneho systému, s ktorým sú bieloruské kluby, žijúce zo štátnych peňazí, úzko prepojené.

Hráči z klubu Krumkačy po začiatku jedného zo zápasov stáli bez pohnutia asi minútu na podporu protestu. Na tom istom zápase bola prítomná aj Maryja Kalesnikavová, jedna z líderiek bieloruského protestu. O deň skôr, počas protestného pochodu dvoch hráčov tímu zbili príslušníci silových zložiek. Vracali sa domov z tréningu a náhodne sa dostali do „horúcich rúk“.

Boli tu aj ďalšie osamotené akcie: bieloruskí hráči pôsobiaci v zahraničí po góloch dvíhali päsť a ukazovali znamenia „victory“ na podporu protestu, chodili na zápasy s bielymi náramkami. Robili to aj niektorí hráči z bieloruských klubov, ale išlo o jednorazovú záležitosť: vedenie klubov, úzko prepojených so štátnymi štruktúrami, takéto akcie rýchlo zastavilo.

Neskôr hráčov z takmer všetkých klubov prinútili podpísať list na podporu Lukašenka – hrozili im prepustením z tímov, nevyplatením miezd a zánikom tímu. Žiaľ, ani podpisy niektoré kluby pred zánikom nezachránili: bieloruská ekonomika stále klesá a rovnako klesajú aj rozpočty na bieloruský futbal.

Kto sa dostal na zoznam?

Uvediem len niekoľko mien, aby bolo jasné, že autori zoznamu sa vôbec nezaoberali odbornosťou hráčov. Hlavné je očistiť futbal od nelojálnych.

Andrej Jasiukevič, lekár bieloruskej futbalovej reprezentácie

Juryj Kendyš, stredopoliar lotyšskej Rigy, majster Bieloruska, Litvy a Moldavska, 15 zápasov za reprezentáciu

Mikalaj Signevič, útočník gréckeho Apolonu, majster Bieloruska a Maďarska, 21 štartov v národnom tíme

Dzianis Ščarbicki, brankár bieloruského BATE, majster Bieloruska, 1 zápas za reprezentáciu

Stanislav Drahun, stredopoliar BATE, majster Bieloruska, bronzový medailista z ME juniorov, 68 štartov v národnom tíme

Jagor Filipenka, obranca ruského tímu Ural, majster Bieloruska, vicemajster Ruska a Izraela, bronzový medailista z ME juniorov, 52 zápasov za reprezentáciu

Zásluhy, odborné kvality a skúsenosti sú nič – lojalita je všetko.

Čo sa stane s tými, ktorí sú na zozname?

Táto otázka je ešte stále otvorená, ale niečo sa už dá pochopiť.

Koncom roka 2022 sa zoznam výrazne rozšíril: teraz je na ňom pol stovky ľudí. K rozšíreniu došlo po stretnutí ministra športu Kovaľčuka s Lukašenkom. V bieloruskom futbale je po sezóne; niektorí hráči na zozname napríklad už stihli podpísať nové zmluvy, iní si stále hľadajú tím. Čo robiť?

Podľa anonymných komentárov hráčov a zástupcov tímov nikto s istotou nevie, ako ďalej. Všetci dúfajú, že zoznam sa nevzťahuje na nadchádzajúcu sezónu a že sa nebudú musieť rušiť ledva podpísané zmluvy s ľuďmi na zozname. Navyše hráčom z čiernej listiny aj po jej zverejnení prichádzajú ponuky od klubov finančne závislých od štátu.

Väčšina ľudí v bieloruskom futbale zatiaľ neberie aktualizovaný zoznam príliš vážne, hoci minulý rok sa vyskytli prípady, keď bieloruské ministerstvo športu zakázalo klubom podpisovať zmluvy s určitými hráčmi. Veru áno – viete si niečo podobné predstaviť? Takto funguje nezasahovanie vlády do klubových záležitostí v Bieloruskom futbalovom zväze.

Hráči, ktorí sa dostali na zoznam, pod podmienkou anonymity tvrdia, že nie sú prekvapení, že sa naň dostali. Niektorí uvádzajú, že sa im po zaradení na čiernu listinu dokonca uľavilo: konštatujú, že sa dostali do dobrej spoločnosti, takže postupujú správne.

Zaradenie na čiernu listinu formálne znamená, že zamestnávanie týchto hráčov a personálu je nežiaduce. V praxi to s pôvodným zoznamom fungovalo rôzne: niektorým sa umožnilo zotrvať v kluboch, iným nie.

Ale všetky podobné kroky zo strany bieloruského ministerstva športu – pričom takéto zoznamy sa nezostavujú len vo futbale, ale aj v iných športoch – sú jasným príkladom toho, ako veľmi sa štát snaží zasahovať do všetkých oblastí života. A aká veľká je túžba systému pomstiť sa za udalosti z roku 2020, po ktorých uplynuli viac ako dva roky.

Kontrarevolúcia pokračuje a represívna mašinéria hľadá ďalšie a ďalšie možnosti pomsty. Napriek tomu Bielorusi a Bielorusky pokračujú v boji proti diktatúre rôznymi spôsobmi.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie