Tomáš Vasilko
V roku 2015 žiadalo o azyl v krajinách Európskej únie 1,3 milióna migrantov. Ešte väčšiu migračnú vlnu zažili posledný rok Spojené štáty. Aspoň pokiaľ ide o počty ľudí, ktorí chceli prísť do krajiny.
Podľa oficiálnych údajov americké úrady zaznamenali vlani na juhozápadnej hranici 2,4 milióna pokusov o nelegálny vstup. Ide o ľudí, ktorých zadržali, aj vyhostených. Viacerí sa o prechod pokúsili viackrát.
Je to rekord od 60. rokov, odkedy sú dostupné údaje. Oproti rokom pred pandémiou je to štvornásobný až päťnásobný nárast.
Počet pokusov o prechod podľa fiškálnych rokov. Žltou sú ľudia, ktorých vyhostili na základe článku 42. Zdroj – Congressional Research Service
O kríze na americko-mexickej hranici hovoria už nielen politici z prihraničných štátov a republikáni, ktorí to využívajú v politickom boji, ale aj médiá, mnohí demokrati či experti.
V čom väzí nárast
Za posledné dva roky na hranici s Mexikom došlo k významnému nárastu počtu ľudí, ktorí touto cestou chcú začať nový život v USA. V poslednom fiškálnom roku pred covidom 2019 (rátal sa od 1. 10. 2018 do 30. 9. 2019) zaznamenali zhruba 850-tisíc pokusov o prechod.
Počas prvého roku pandémie v roku 2020, keď mnohé krajiny zaviedli lockdowny, klesol počet zaznamenaných pokusov na 400-tisíc, no v roku 2021 toto číslo presiahlo 1,7 milióna. Teraz je to vôbec prvýkrát viac než dva milióny. Na porovnanie, doteraz to bolo najviac v roku 2000 – 1,6 milióna. Posledných desať rokov sa počty rátali skôr na státisíce.
Nejde len o počet ľudí, ktorí sa snažia dostať do USA. Mení sa aj to, odkiaľ prichádzajú.
Predtým sa cez južnú hranicu snažili dostať do USA najmä občania Mexika a takzvaného Severného trojuholníka. Ide o tri krajiny južne od Mexika: Honduras, Salvádor a Guatemala.
Posledné dva roky však raketovo vystrelili pokusy dostať sa do USA u ľudí z iných latinskoamerických krajín, ktoré ležia oveľa ďalej od americkej pozemnej hranice, ako Kuba, Venezuela a Nikaragua. Vlani tvorili občania týchto štátov viac zadržaných na hraniciach ako ľudia z Hondurasu, zo Salvádora a z Nikaraguy.
"Tento rok sme videli aj výrazný nárast príchodov Brazílčanov, Ekvádorčanov a Haiťanov, ako aj ľudí z oveľa vzdialenejších krajín ako Ukrajina, India a Turecko," napísal odborník z Inštitútu pre migračnú politiku Ariel Ruiz Soto.
Migranti z iných štátov mimo Mexika, Hondurasu, Salvádora a Guatemaly tvorili pred piatimi rokmi štyri percentá z prichádzajúcich migrantov. Teraz to bolo 43 percent. Z veľkej časti sa tak práve títo prichádzajúci podieľajú na rekordnom čísle.
Migranti na americkej hranici podľa občianstva. Modrou sú Mexičania, žltou ľudia z Hondurasu, zo Salvádora a z Guatemaly a fialovou sú "netradičné" latinskoamerické krajiny. Zdroj - Zdroj - Congressional Research Service
Využívajú kontroverzný článok
Vláda Donalda Trumpa v marci 2020 zaviedla kontroverzný článok 42, podľa ktorého mohli ľudí na hraniciach hneď vyhostiť na základe obavy zo šírenia koronavírusu v USA. Tento článok sa stal najčastejším dôvodom, prečo úrady ľudí vyhostia.
Najmä neskôr to bola skôr zámienka na to, aby ľudí poslali preč, ako reálny nástroj na boj proti pandémii. Znamená to, že ľudia nemajú nárok požiadať o azyl v krajine, čo je podľa kritikov proti medzinárodným štandardom.
A hoci Joe Biden ako kandidát kritizoval Trumpovu imigračnú politiku ako nehumánnu a neúčinnú, za jeho vlády sa článok 42 využíva aj naďalej. Aj keď o niečo menej často.
V roku 2022 takmer polovicu migrantov na hranici vyhostili na základe T-42. Vo fiškálnom roku 2021 (prvé mesiace bol prezidentom Donald Trump) to bolo 63 percent.
Článok však využívali nie na občanov všetkých krajín, ale najmä pre občanov Mexika, Hondurasu, Salvádora či Guatemaly. Mexiko akceptovalo návrat občanov z týchto štátov na svoje územie.
V prípade ľudí z Venezuely, Nikaraguy a Kuby to bolo iné, článok sa využíval len v dvoch percentách prípadov. USA majú slabé diplomatické vzťahy s týmito štátmi a krajiny veľmi nespolupracujú s Američanmi.
Tento článok mal skončiť v decembri, no po rozhodnutí najvyššieho súdu zostane v platnosti najmenej ďalšie dva mesiace.
Podľa analytika Sota sú dôvodom súčasnej vlny ekonomická nestabilita a politický útlak v týchto štátoch. Napríklad z Venezuely od roku 2015 odišlo sedem miliónov ľudí. Tí sú najmä v susedných krajinách, ale mnohí sa pokúsili prísť cez južné hranice do USA.
Napríklad jeden mladý venezuelský pár pre CNN povedal, že predal všetok majetok a vydal sa smerom k USA, pretože počuli, že americké hranice sú otvorené. Na hraniciach zistili, že to tak nie je. Množstvo ľudí navyše zaťažuje systém, a tak sa táto rodina pohovoru s americkými úradmi dočká až v novembri 2024.
Druhý dôvod podľa Sata je ten, že USA momentálne majú problém zaplniť nízkoplatené pracovné miesta, ktoré potom obsadzujú nelegálni migranti, ktorým sa podarí dostať do krajiny. Ak by pracovných miest bolo málo, respektíve boli by slabo platené, záujem by bol zrejme menší.
Bidenov plán
Americký prezident Joe Biden v nedeľu vôbec prvýkrát ako prezident navštívil hranicu. Hovoril s colníkmi, policajtmi, miestnymi politikmi a obyvateľmi. Navštívil aj jedno stredisko služieb pre migrantov, so žiadnym z nich sa však podľa CNN nestretol. Ako povedal zdroj pre portál, zhodou okolností tam vtedy žiadni neboli.
Prišiel do mesta El Paso, ktoré je posledné mesiace pod najväčším tlakom migrantskej vlny, až tak, že demokratický starosta tu v decembri vyhlásil výnimočný stav. Podľa reportérov mnohí migranti spia v chladnom počasí v parkoch a na uliciach. Na druhej strane rieky Rio Grande je zase stanové mestečko s migrantmi, mnohí prešli tisícky kilometrov a čakajú na vstup do USA.
Biely dom minulý týždeň predstavil plán, ako zmierniť krízu na hraniciach. Analytici hovoria, že obsahuje cukor aj bič na migrantov, no bič, teda represívne opatrenia, prevažuje.
Už v októbri vláda pridala občanov Venezuely medzi ľudí, ktorých môžu vyhostiť na základe článku 42. Zároveň však pripravila legálnu cestu, ako sa 25-tisíc ľudí mesačne môže legálne uchádzať o možnosť prísť do USA na dva roky.
Vláda teraz hovorí, že počet Venezuelčanov na hranici rapídne klesol.
Tento plán chcú teraz rozšíriť aj pre občanov Nikaraguy, Haiti a Kuby. Do 30-tisíc občanov týchto krajín by každý mesiac mohlo prísť do USA legálne, ak budú mať amerického sponzora a prejdú kontrolou. V USA budú môcť žiť a pracovať dva roky.
To vychádza pri naplnení maximálnej kvóty na 360-tisíc ľudí ročne, čo vôbec nie je málo.
Túto snahu nájsť legálnu cestu pre ľudí v krajinách, kde sa utláčajú politické práva alebo je zlá ekonomická situácia, odborníci aj aktivisti chvália. Otázka je, ako to bude fungovať.
Menej však chvália druhé opatrenie, ktoré hovorí, že ľudia, ktorí bez povolenia prídu do USA, by nemali mať možnosť požiadať o azyl.
Kritizujú to aktivisti aj niektorí demokratickí poslanci.
"Nové cesty, ako získať štatút v USA, sú kľúčové. Ale podľa medzinárodného práva nenahradzujú a nemôžu nahradiť právo žiadať o azyl na hraniciach. T-42 zabuchlo dvere pre azyl, to je to, čo to v podstate spravilo. Rovnako zakáže azyl aj nová regulácia," napísala na Twitteri Heidi Altmanová, riaditeľka National Immigrant Justice Center.
Aj niektorí demokrati kritizujú tento plán. "Je poburujúce a smutné vidieť demokratickú vládu, ktorá sťažuje zraniteľným ľuďom žiadanie o azyl, pretože sa v tejto téme bojí nahnevaných voličov MAGA (Trumpových, pozn. red.)," povedal nemenovaný člen hispánskeho klubu v kongrese pre CNN.
Mnohí hovoria, že to, čo teraz navrhuje Biden, nemá ďaleko od Trumpovej politiky. Bidenova vláda to však odmieta.
"Vôbec to nie je zákaz. Je to výrazne iné ako to, čo navrhla Trumpova vláda," povedal minister vnútornej bezpečnosti Alejandro Mayorkas.
Otázka je, ako sa k návrhu postaví Mexiko, južný sused USA. Ak by ľudí na hraniciach automaticky odmietali, migranti by končili v Mexiku. Mexičania hovoria, že by to zahltilo systém. Biden sa v pondelok stretol s mexickým prezidentom a kanadským premiérom na samite v Mexiku, kde bola migrácia jednou z hlavných tém.
Biden čelí pre migrantskú krízu kritike z viacerých smerov. Republikáni mu vyčítajú, že sa tejto téme dostatočne nevenuje.
V Texase sa stretol aj guvernérom tohto štátu republikán Gregom Abbottom, ktorý povedal, že Biden prišiel o dva roky a 20 miliárd dolárov neskôr, ako mal. Abbot podobne ako iní guvernéri (aj niektorí demokrati, napríklad guvernér Colorada) organizoval autobusové presuny migrantov do liberálnych miest ako New York, aby upozornili na problém.
Biden sa téme veľmi nevenoval pred voľbami do kongresu v novembri. Teraz však cíti, že musí situáciu vyriešiť, aby vzal muníciu republikánom pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Migračná kríza je jedna z hlavných tém, ktoré vyčítajú republikáni demokratickému prezidentovi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
