Denník N

V Bruseli sú zhrození z toho, akú administratívu majú slovenskí vedci, vraví grantová poradkyňa

Zuzana Reptová pôsobí ako národný kontaktný bod pre program Horizont Európa v Centre vedecko-technických informácií SR. Foto N – Vladimír Šimíček
Zuzana Reptová pôsobí ako národný kontaktný bod pre program Horizont Európa v Centre vedecko-technických informácií SR. Foto N – Vladimír Šimíček

Zuzana Reptová pomáha vedcom a vedkyniam na Slovensku so ziskom prestížnych európskych grantov. „Ako národ nie sme zvyknutí predať sa (…). Platí to aj pre vedu,“ vraví v rozhovore.

Európska rada pre výskum (ERC) podporuje najšpičkovejší európsky výskum, ktorý „smeruje za hranice poznaného“. Na roky 2021 až 2027 inštitúcia disponuje rozpočtom cez 16 miliárd eur. Od svojho počiatku v roku 2007 ERC podporilo vyše 12-tisíc grantov a 12 príjemcov grantu dostalo Nobelovu cenu.

Zo Slovenska pochádzajú len tri úspešné žiadosti, z toho dve od chemika Jána Tkáča z Chemického ústavu SAV. Minulý rok uspela s projektom aj sociálna antropologička Elżbieta Drążkiewicz zo Sociologického ústavu SAV.

Medzi rokmi 2015 až 2021 postúpila do druhého kola hodnotenia iba jediná ERC žiadosť zo Slovenska, čím sme sa zaradili na chvost celej EÚ.

V roku 2021 sa Zuzana Reptová stala národným kontaktným bodom pre program Horizont Európa v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI) a aj vďaka jej práci sa minulý rok dostali do druhého kola hodnotenia ERC tri žiadosti zo Slovenska. To sa predtým nikdy nepodarilo.

Denník N sa s grantovou poradkyňou rozprával o tom, prečo máme nižšiu úspešnosť grantových žiadostí a ako vedcom a vedkyniam zo slovenských vedeckých inštitúcií pomôcť, aby získali najprestížnejšie európske vedecké granty.

Zo slovenských žiadostí o grant Európskej rady pre výskum (ERC), ktoré sa podali v rokoch 2015 až 2021, postúpila do druhého kola hodnotenia len jedna zo 65. V tomto ohľade sme boli najhorší v EÚ. Prečo máme takú malú úspešnosť?

Začnem tým, čo majú iní, ale my nie. Keď napríklad v Holandsku napíšete projekt do národnej schémy Veni, Vidi, Vici, rovno si ho môžete podať do ERC, lebo sa to píše v angličtine, podľa rovnakých hodnotiacich kritérií a žiadosť má podobnú štruktúru.

U nás je vedecký ekosystém vychovaný na písaní grantov v slovenčine a pre relatívne malé publikum hodnotiteľov zo slovenského kontextu. Keď vedci a vedkyne prejdú do písania pre publikum, ktoré nie je slovenské, často zabudnú niečo dovysvetliť a dostatočne nezdôraznia, čo je na ich práci – v kontexte medzinárodnej konkurencie – nové a relevantné.

Udelené základné ERC granty (nezapočítaný špecifický typ ERC grantu „proof-of-concept“, ktorý v roku 2018 získal Ján Tkáč z SAV) od 2007 do polovice roku 2021 podľa krajín (Slovensko celkom vzadu s jedným grantom). Zdroj – ERC Executive Agency

V čom je ešte problém?

Absentujú podnety. Ak by som v roku 2015 bola vedkyňou na Slovensku, prečo by som žiadala o ERC grant, ak by som mohla žiadať o domáci grant APVV, kde mám vyššiu pravdepodobnosť úspechu?

Navyše vedenie katedry alebo ústavu ma podporí rovnako pri písaní APVV a ERC grantu – na ERC nedostanem viac času, nedostanem niekoľkotýždňový vedecký sabatikal (vedecká dovolenka, pozn. red.), väčšiu finančnú podporu alebo kontrolu rukopisu v angličtine. To je štandard, ktorý sa robí všade okrem Slovenska.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie