Ruský profesor ekonómie Gurijev: Putin urobil obrovskú chybu a teraz je z neho obyčajný diktátor strachu

„Mobilizácia bola v Moskve veľmi obmedzená, aby si ľudia mohli udržať pretvárku normálnych životov,“ rozpráva svetoznámy ruský ekonóm a akademik Sergej Gurijev, ktorý odišiel z Ruska ešte pred anexiou Krymu.

Žije v Paríži, kde prednáša na prestížnej Scienes Po. Je spoluautorom knihy Spin Dictators o novom druhu autokratov, ktorí prosperovali vďaka globálnym krízam a udržiavali sa pri moci manipuláciou s informáciami či fejkovaním demokracie.

Do Viedne tento týždeň prišiel prednášať pre Stredoeurópsku univerzitu.

Rozprávame sa:

• čo by po vojne proti Ukrajine napísal inak;
• prečo Rusko nezlomili sankcie;
• čo môže Putinov režim nalomiť;
• ako sa z ruského prezidenta stal diktátor strachu;
• o najpravdepodobnejších scenároch vojny;
• o dvoch stratégiách, ktoré zaujali bežní Rusi.

Po novoročnom prejave ruského prezidenta sa zdá, že Putin sa pripravuje na dlhú vojnu. Aj vy máte ten pocit? 

Putinovým cieľom je udržať si niektoré územia, ktoré získal v roku 2022. V opačnom prípade preňho bude veľmi ťažké uchovať si v Rusku popularitu. Potrebuje niečo, čo by mohol odprezentovať ako víťazstvo. A na to si potrebuje udržať územné zisky, a práve preto musel spustiť mobilizáciu. Stále prebieha nejaká ofenzíva na Donbase, lenže sa mu nedarí napredovať. Ak sa Putin niečoho skutočne obáva, tak dodávok ťažkých zbraní Západu pre Ukrajinu. Jeho cieľom je v zásade dlhá vojna, aby udržal aspoň súčasné status quo.

Ako sa to môže vyvíjať? 

Nie som vojenský expert, neviem, koľko vojenských systémov a zbraní Ukrajina potrebuje, aby získala svoje teritóriá späť. Začala sa diskusia o tankoch, čo by zvýšilo jej postup. Podľa jedného scenára by Ukrajina porazila Rusko ešte tento rok, keby mala dosť zbraní. Druhý scenár hovorí, že by mohla síce získať nejaké územia, no v istom momente by sa unavila, pretože by nemala dosť zbraní ani vojakov. A Rusko má veľa mobilizovaných vojakov. V tomto prípade by sme boli svedkami dlhej vojny. Možno s menšou intenzitou, ako sme videli doteraz, ale bola by to veľmi dlhá a vyčerpávajúca vojna.

Je tu tiež možnosť, že Putinov režim skolabuje?

Áno. Ak Ukrajina bude mať dosť zbraní a získa svoje stratené oblasti, bude Putin prežívať v Rusku veľmi ťažké časy. Ak by sa však udržal v Kremli a pomery na fronte by sa zásadne nezmenili, mali by sme v Európe niečo ako Južnú a Severnú Kóreu. To znamená, že by sme nemali žiadnu mierovú zmluvu. Kyjiv nikdy nepristúpi na Putinove podmienky. Na Rusko by zároveň zostali uvalené tvrdé sankcie a Ukrajina by rozbehla svoju rekonštrukciu, hoci za veľmi komplikovanej situácie. Putin sa bude snažiť raketovými útokmi naďalej ničiť všetko, čo Ukrajina znovu opraví a vybuduje. Veľmi veľa preto bude záležať na ukrajinskej protivzdušnej obrane. Všetko je však nateraz veľmi neisté.

Vidíte nejaké trhliny v ruskom režime? Napriek všetkému sa zdá byť pomerne stabilný. 

Stále je pomerne silný, lenže režimy ako tento sa menia zo dňa na deň. Vidíme, ako sú v Rusku všetci nešťastní. Nevidíme veľký entuziazmus pre Putina. Ľuďom je jasné, že prehráva vojnu. Dokonca aj v antiukrajinskej časti spoločnosti zaznieva veľmi silná kritika ruského establišmentu. V biznise prevláda výrazný pocit zhrozenia, pretože všetko stratili. To, čo si myslia obyčajní ľudia, nevieme. Akurát vieme, že nepodporujú vojnu v tom zmysle, aby šli do ulíc a nadšene za ňu manifestovali. Z Ruska je tiež oveľa represívnejší režim ako v minulosti. Napríklad porovnávať minuloročné prieskumy s tými novými je totálna chyba, pretože ľudia sa skutočne veľmi boja. A majú pravdu.

Sergej Gurijev (1971)

• Ruský profesor ekonómie, žijúci v Paríži. Prednáša na Science Po.
• V minulosti bol rektorom Ruskej ekonomickej školy v Moskve. Pôsobil ako hlavný ekonómom Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
• Bol poradcom exprezidenta Dmitrija Medvedeva, dnes je známym kritikom ruského režimu.

Vy ste sa rozhodli žiť v exile v Paríži. Ako sa žije vašim kamarátom a známym teraz v Rusku?

Je to pre nich extrémne ťažké. Internet síce ešte je otvorený, ale musíte používať VPN služby. Vtedy viete čítať aj nezávislé správy a sledovať, ako sa Rusko dopúšťa vojnových zločinov. Ľudia si vyberajú jednu z dvoch stratégií. Jednou z nich je, že sú na verejnosti ticho, pretože sú skutočne vystrašení. Cítia svoju bezmocnosť, aby mohli niečo zmeniť. Psychologicky je to veľmi náročné. No a niektorí ľudia jednoducho vypli správy a snažia sa žiť obyčajné životy. Vravia, že nemôžu nič zmeniť, tak musia aspoň normálne žiť. Aj preto je Moskva ešte stále akýmsi normálnym mestom. Nie sú tam výrazné prejavy vojny.

Putinovi ťah na veľké Rusko nevyšiel?

Je pravdou, že propagandistický provojnový znak Z si ľudia masovo nevešajú na svoje domy alebo autá. Ľudia nechcú byť spájaní s vojnou. Z tohto dôvodu bola mobilizácia v Moskve extrémne obmedzená, aby si ľudia mohli udržať akú-takú pretvárku normálnych životov. Veľa ľudí robí paralely s Berlínom v 40. rokoch minulého storočia počas vojny. Myslím, že je to správne porovnanie.

Ako zle je na tom ekonomicky Rusko? Nenaplnili sa očakávania, že rýchlo skolabuje.

Je to zlé, ale nie je to katastrofické a nie je to také zlé, ako ľudia čakali na jar. Vtedy sa prijali bezprecedentné sankcie, takže došlo k finančnej panike, ktorá sa prejavila aj nerealistickými očakávaniami, že ekonomika Ruska skolabuje. Namiesto toho ruská vláda presadila množstvo regulácií, začala ešte viac kontrolovať ekonomiku a pridala k tomu tvrdé politické represie. Podarilo sa jej vďaka tomu normalizovať situáciu. Rusko však je v recesii a tá bude pokračovať aj v roku 2023. Ruský rozpočet navyše ťažko zasiahnu ropné sankcie. Nie je to však katastrofa. Čokoľvek urobia, ruská ekonomika stratí veľkú časť HDP, utrpí kvalita konzumného života. Výber je už teraz oveľa menší. Rusko tiež musí vyrábať množstvo munície – a to je veľká časť HDP. A toto nie je to, čo práve potrebuje bežný konzument. Rusov to zasiahlo, ale ekonomika sa nerozpadla.

Fungujú teda sankcie alebo by mali byť oveľa tvrdšie?

Sankcie fungujú. Limitujú zdroje, ktoré má Putin k dispozícii. Práve preto musel siahnuť po mobilizácii. Pred septembrom platil žoldnierom a vojakom – mal dosť hotovosti. Potom si uvedomil, že potrebuje oveľa viac vojakov a že nemá dosť peňazí. To všetko spravilo jeho režim veľmi nepopulárnym. Zranení a mŕtvi vojaci mu nepridávajú na bodoch. Na druhej strane Rusko nedokáže vyrábať moderné zariadenia. Ukázať sa to dá veľmi jednoducho už len tým, že musí importovať dôležité zbrane z Iránu alebo zo Severnej Kórey. To veľmi vypovedá o výrobnej kapacite Ruska. Sankcie fungujú.

A čo plynové a ropné sankcie. Prejavia sa viac tento rok?

V prípade plynu si Putin už sám dosť obmedzil export do Európy, pre vojnu je teraz už minulosťou. Oveľa zásadnejšie sú však ropné sankcie, pretože vývoz ropy bol pre ruský rozpočet vždy dôležitejší ako plyn. Približne trikrát viac. V tomto prípade sa však sankcie zaviedli až v decembri a myslím, že to bola chyba.

Prečo?

Keby k nim došlo skôr, vojna by mala úplne inú trajektóriu. Nakoniec sa však prijali a bude to mať zásadný vplyv na ruský rozpočet. Ak by Západ chcel zasiahnuť Rusko ešte tvrdšie, môže ešte sprísniť strop pre ceny ruskej ropy. Teraz je to 60 dolárov za barel a už to v Kremli pocítili. Stále je však možné ísť nižšie a tlačiť na Moskvu ešte viac. Putinovi by tak zostali ešte menšie zdroje na financovanie vojny.

Podľa nového prieskumu Atlantic Council medzi expertmi prevláda názor, že z Ruska sa môže stať zlyhávajúci štát (failed state). Súhlasíte?

Videl som to. Nemyslím si však, že by sme Rusko teraz mohli nazvať zlyhávajúcim štátom. Áno, fungujú v ňom súkromné vojenské spoločnosti. Áno, Rusko sa stále viac podobá na Severnú Kóreu. Ale ešte stále normálne funguje oproti iným represívnym štátom. Ak však Putin padne, môžeme byť svedkami obrovskej turbulencie, respektíve turbulencia nakoniec zosadí Putina. Môže dôjsť napríklad k prevratu, aj občianska vojna je reálna. Scenár, že z Ruska sa stane nefunkčný štát, je reálny, no teraz ním ešte nie je.

Vašu knihu o spin diktátoroch ste napísali ešte pred vojnou. Čo by ste teraz napísali inak?

Knižku sme dokončili v máji 2021 a vlani v septembri sme napísali (s Danielom Treismanom, pozn. red.) nový úvod k pripravovanému vydaniu v paperbacku. Nové vydanie bude hotové o nejaké tri mesiace. Vyjde dokonca aj v slovenčine. Reagovali sme v nej už aj na vojnu proti Ukrajine. Už predtým sme videli znaky, že Putinov režim sa hýbe smerom od „spin diktátora” k obyčajnému represívnemu diktátorovi. Avšak všetky tieto prudké zmeny počas vojny sme nečakali. Dôvod je ten, že Putin urobil obrovskú chybu tým, že napadol Ukrajinu. Diktátori robia chyby, to je normálne, pretože nemajú „feedback” a nevedú kritické diskusie. Teraz sme svedkami rýchlej transformácie Putinovho režimu na diktátora strachu, čo píšeme aj v novej verzii knihy.

Spomenuli ste Severnú Kóreu, je Putin na ceste stať sa európskym Kimom?

Rusko, samozrejme, nie je ako Severná Kórea, lenže jeho režim bude postavený na strachu, to je isté. Už teraz funguje len vďaka represiám.