V OĽaNO sa schyľuje k súboju Heger verzus Matovič

Vláda Eduarda Hegera nemá zatiaľ ani len náznaky prísľubu podpory v parlamente väčšinou poslancov, teda takzvanou „novou sedemdesiatšestkou“.

Rokovania sa naplno rozbehli v pondelok schôdzkou Hegera, ministra obrany Jaroslava Naďa (obaja OĽaNO) a predsedu Sme rodina Borisa Kollára na úrade vlády. Išlo o vôbec prvé osobné oficiálne rozhovory medzi premiérom a Sme rodina od pádu vlády.

Ako sa Heger rozbieha

Predseda vlády v pondelok poobede oznámil, že začal zbierať podpisy poslancov na získanie novej 76-člennej väčšiny, ktorá by podporovala vládu. Začal zberom podpisov poslancov OĽaNO a Sme rodina, teda posledných dvoch väčších strán vo vláde.

„Mojou ambíciou je doviesť krajinu do riadnych parlamentných volieb v roku 2024,“ vyhlásil. Pokračoval, že vláda má od roku 2020 za sebou konkrétne výsledky a za viac ako rok môže dosiahnuť ešte veľa. „Dokončenie súdnej mapy, reformy vzdelávania, pomoc v energetickej kríze či implementácia plánu obnovy.“

Podpisy chce vyzbierať do konca januára, potom by ich predložil prezidentke Zuzane Čaputovej. Osloví aj SaS či poslanca za Spolu Miroslava Kollára. Premiér po stretnutí s Borisom Kollárom povedal, že treba oddeliť diskusiu o predčasných voľbách od diskusie o hľadaní sedemdesiatšestky, a predpokladá, že Sme rodina pridá hlasy svojich poslancov. S Richardom Sulíkom, ktorý podľa Hegera momentálne nie je na Slovensku, komunikuje telefonicky.

Vláda nemá väčšinu v parlamente, za jej odvolanie hlasovalo v decembri 78 poslancov vrátane poslancov SaS. Spoliehať sa tak môže len na 73 poslancov z OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a na niekoľkých bývalých poslancov z koaličných klubov.

Otázky o stave rokovaní o parlamentnej podpore Hegerovej vlády vyvolali výroky Juraja Šeligu zo Za ľudí. Ten v RTVS povedal, že nie sme ďaleko od novej sedemdesiatšestky s tým, že rokovania o možnej novej väčšine v parlamente vedie dočasne poverený premiér Eduard Heger. Aktuálne je podľa neho na opozičnej SaS, ako sa k tomu postaví.

„Debata o novej sedemdesiatšestke sa viedla aj medzi sviatkami, neustále sme pracovali. Nechcem dávať falošný optimizmus, ale rokovania sa vyvíjajú,“ vravel.

SaS: Nás sa to netýka

V skutočnosti išlo len o individuálne rokovania prevažne medzi politikmi koalície či individuálne rozhovory medzi predstaviteľmi OĽaNO a Za ľudí s niektorými politikmi zo Slobody a solidarity. Neboli to však oficiálne rokovania so SaS ako stranou či s jej predsedom Richardom Sulíkom.

SaS, ktorá koncom leta 2022 z vlády odišla, na Šeligove vyjadrenia zareagovala v pondelok vyhlásením, že ich pri hľadaní novej parlamentnej väčšiny nikto neoslovil. „Vyhlásenia Juraja Šeligu o novej sedemdesiatšestke v parlamente sa zrejme netýkajú SaS, pretože nás nikto s rokovaniami neoslovil,“ napísal Sulík. Podľa predsedu SaS jeho strana urobila, čo urobiť musela, a „Igor Matovič ako najväčší problém krajiny opustil vládu“. Predseda OĽaNO z funkcie ministra financií odišiel deň pred Vianocami.

„Na ďalšie kroky je potrebná dohoda aj s ostatnými politickými stranami. Máme jasné predstavy, ako ďalej, počkáme si však na rokovania. Následne budeme informovať verejnosť,“ napísal predseda SaS. Práve jeho strana iniciovala vyhlásenie nedôvery Hegerovmu kabinetu.

Šanca udržať túto vládu do riadnych volieb vo februári či v marci 2024 je zatiaľ malá. Politici bývalej vládnej koalície najčastejšie spomínajú predčasné voľby v septembri tohto roka a vylúčený nie je ani júnový termín. Prípadné hlasy Sme rodina, ktoré by pomohli získať vláde väčšinu v parlamente, by sa mohli podľa súčasného nastavenia v strane Borisa Kollára nájsť len v prípade skrátenia volebného obdobia. O definitívnom postoji Sme rodina k riešeniu vládnej krízy a termínu volieb sa však v tejto chvíli ešte hovoriť nedá.

Či sa riešenie nájde do konca januára, čo žiada prezidentka Zuzana Čaputová, stále nie je jasné. Tá navyše chce, aby boli predčasné voľby v prvej polovici tohto roka, inak pohrozila, že zoberie situáciu do svojich rúk. Inak povedané, mohla by zostavením vlády poveriť osobu podľa vlastného výberu.

Nie je jasné, kto by to mohol byť, mohlo by ísť opäť o Eduarda Hegera. Časť koalície sa nádeja, že by prezidentka nechala vládnuť Hegerov kabinet, pokiaľ by sa v parlamente našlo 90 poslancov na skrátenie volebného obdobia do septembra. Ako by však na takúto ponuku reagovala Zuzana Čaputová, zatiaľ nie je známe.

Črtá sa rozkol v OĽaNO

Pokus o zloženie novej parlamentnej väčšiny, ktorá by podporovala vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom, by ešte mohla skomplikovať situácia vnútri hnutia OĽaNO.

Už pred Vianocami z klubu odišlo desať poslancov združených v takzvanej občianskodemokratickej platforme. Tí spolu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom viackrát kritizovali politiku a výroky predsedu OĽaNO Igora Matoviča.

Teraz sa spor dostal ešte na vyššiu úroveň. Proti Matovičovi sa postavil premiér Eduard Heger, ktorý spolu s ďalšími politikmi hnutia – napríklad ministrom obrany Jaroslavom Naďom – odmieta Matovičovu aktuálnu rétoriku namierenú proti transrodovým ľuďom.

Podľa informácií Denníka N otázku o budúcnosti hnutia Heger s Naďom postavili tak, že buď Igor Matovič odíde z čela OĽaNO, alebo nakoniec odídu oni.

Poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorému je bližšie Matovičovo videnie sveta, tvrdí, že takto ďaleko sa situácia v hnutí ešte nedostala. No potvrdzuje, že Matovičov a Hegerov pohľad na budúcnosť OĽaNO sa líšia. „Nenazval by som to sporom, skôr ide o iné videnie sveta, prípadne iné videnie polohy OĽaNO v nasledujúcom období,“ vysvetľuje.

„Je pravda, že Igor Matovič už dávnejšie chcel z OĽaNO urobiť sociálno-konzervatívne hnutie. Pravda je aj to, že premiér Heger či minister Naď sa tomu extrémne netešia. Oni by chceli z OĽaNO skôr všeobjímajúce hnutie, ktoré oslovuje širšie spektrum ľudí.“

Podľa Gyimesiho je ešte priskoro hovoriť o rozkole v OĽaNO. No dodáva, že ak by sa Eduard Heger rozhodol ísť vlastnou cestou – či už založiť novú stranu, alebo sa pridať k inému politickému projektu –, väčšina klubu by podľa jeho názoru zostala verná Matovičovi. Poslanecký klub OĽaNO má po odchode občianskodemokratickej platformy 37 členov.

„OĽaNO bez Igora Matoviča by bolo možno trojpercentnou stranou,“ myslí si Gyimesi.

„Za celý čas, čo je Eduard Heger premiérom, sa prejavil ako človek, pre ktorého konzervatívne hodnoty nie sú podstatné. V poslaneckom klube – ale aj mimo klubu, v rámci hnutia – je pritom veľa ľudí, ktorí konzervatívne hodnoty vyznávajú. Možno je pre nich Eduard Heger sklamaním. Ak by sa rozhodol svoju politickú budúcnosť spojiť s iným politickým subjektom, prípadne si vytvoriť svoj vlastný, tak si nemyslím, že by bol v poslaneckom klube príliš úspešný a zobral odtiaľ veľa poslancov.“

Heger verzus Matovič

Rozdielny pohľad na to, čo má byť politikou OĽaNO v tomto roku, sa už prejavuje aj verejne. Kým Igor Matovič na Facebooku o transrodových ľuďoch chrlil jeden status za druhým, Heger sa pokúšal voči rétorike predsedu OĽaNO opatrne vymedziť.

„Štvavé kampane proti policajtom, prokurátorom, sudcom, novinárom, liberálom či konzervatívcom, LGBTI+, Rómom, aktivistom či mimovládnym organizáciám sú hľadaním nepriateľa tam, kde nie je,“ napísal odvolaný predseda vlády minulý utorok. „Chcem byť súčasťou politiky spojených demokratických síl, ktoré budú formovať spoločnosť pre všetkých: modernú, inovatívnu, vzdelanú, kultúrnu, nepolarizujúcu a bezpečnú.“

Igor Matovič o dva dni nato napísal status, ktorý nazval „impotencia odvahy“ a podľa viacerých ľudí blízkych premiérovi bol adresovaný aj Hegerovi. Matovič v ňom písal o ľuďoch, ktorí nevidia zlo v podobe „LGBTIXYZ+ agresívnej propagandy“, lebo sa boja „lynču pro(a)gresívnych médií“. A dodal: „Tí, od ktorých by ste čakali odvahu a prevrátené stoly v chráme, zbabelo mlčia, lebo sa boja. Mlčia, lebo pre nich má už väčšiu hodnotu pochvalný šplech v Denníku N ako zničený život tisícok detí.“

V decembri sa očakávalo, že sa pohľady Eduarda Hegera a Igora Matoviča budú v nejakej forme konfrontovať na sneme hnutia, ktorý sa mal konať 17. decembra, no nakoniec sa odložil. Aj keď OĽaNO neinformovalo médiá, snem už prebehol: stalo sa tak ešte koncom roka 2022 a udial sa online. K žiadnemu sporu vízií – alebo nebodaj voľbe nového predsedu – na ňom nedošlo, riešili sa len bežné prevádzkové záležitosti.

V hnutí hovoria, že sa v blízkom čase uskutoční ešte riadny snem, na ktorom by už mohlo k voľbe predsedu prísť.

Dá sa očakávať, že napätie medzi dvomi najznámejšími tvárami OĽaNO sa vyrieši v januári. Medzi riadkami to minulý týždeň avizoval premiér Eduard Heger na Facebooku. „V najbližších týždňoch ma čakajú dôležité rozhodnutia. Demokrati musia spolupracovať a nemôžu sa spájať so zlom v podobe Fica, Pellegriniho, Uhríka a im podobných,“ napísal.

Poslanec Gyimesi si myslí, že vnútorné napätie v OĽaNO neovplyvní prípadné skladanie novej parlamentnej väčšiny. Predpokladá, že aj v prípade Hegerovho odchodu by väčšina poslancov zostala pri Matovičovi, no tí by vládu podporili. „Ak by Eduard Heger doručil hlasy na pokračovanie svojej vlády, tak by málokto v poslaneckom klube povedal, že s tým nesúhlasí, lebo by v tej vláde nebol Igor Matovič,“ vraví Gyimesi.

On sám je pritom k skladaniu „novej sedemdesiatšestky“ kritickejší. „Som prekvapený, že sa tu hovorí o novej sedemdesiatšestke. To v žiadnom prípade nemôže byť nová sedemdesiatšestka, bola by to tá istá, aká bola aj pred povalením vlády,“ vysvetľuje. „Pokiaľ ide o rokovania s SaS, to už mi pripadá úplne pritiahnuté za pačesy. Najprv som v nejakej koalícii, potom z nej dobrovoľne vystúpim, napokon vládu povalím a potom idem rokovať o tom, že tú istú vládu budem podporovať. To sa mi zdá nečestné vo vzťahu k občanom tejto krajiny.“

Gyimesi je presvedčený, že najférovejším riešením sú predčasné voľby v júni, no priznáva, že tento pohľad je v klube OĽaNO skôr ojedinelý. Novú vládu podporovanú SaS by podporil len v prípade, že by súčasťou dohody bol termín skorších volieb.