Denník N

Vtipní ľudia vedú vtipné reči a občas niekoho zabijú

Foto - Netflix
Foto – Netflix

Niektoré chvíle v živote sú dlhé. Dokonca také dlhé, že by ich človek rád trochu skrátil. V takej chvíli sa dá so značnou istotou spoľahnúť na Guya Ritchieho. Jeho filmy čas skracujú veľmi efektívne a akosi hladko.

Ich mechanizmus ide plynule, nezadrhávajú sa v kŕči, nepredstierajú závažnosť a zároveň neurážajú inteligenciu publika. V mnohom sú dosť staromódne, rozhodne však nepôsobia ako krívajúca zámienka k teoretickej dekonštrukcii či ideovej analýze. Sú vtipné. A veľmi anglické, hoci nie napríklad v tom najrozšírenejšom chápaní zmyslu tohto slova.

Film Operation Fortune: Ruse de Guerre (v slovenských kinách pod názvom Fortunova hra) túto charakteristiku napĺňa, hoci nepatrí medzi najlepšie filmy tohto britského režiséra. Zabudnúť naň sa dá celkom ľahko, čo však zároveň môže patriť k jeho výhodám. Až o rok-dva príde nejaká dlhšia chvíľa, môže byť fajn mať ho po ruke a dať sa s jeho pomocou znova do krátenia voľného času.

„Tarantino chudobných“

Guy Ritchie bol dlho považovaný za anglickú odpoveď na Quentina Tarantina, v horšom prípade za „Tarantina chudobných“ – aj on nakrúcal film s epicky „hláškujúcimi“ figúrami, ktoré sa občas uchyľujú k akosi samozrejmému násiliu.

Aj v jeho dielach bolo vidieť, že má rád kinematografiu 70. rokov, tiež ich sprevádzajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie