Denník N

Papierové meče, roboti so žiarovkami na hlave. Poznáte turecké Hviezdne vojny?

V šialenstve pred premiérou jedného z najočakávanejších filmov roka by nemala zaniknúť najbláznivejšia prerábka kultovej ságy.

O mnoho miliónov rokov, keď ľudstvo netvoria rasy, štáty, národnosti, ale jeden veľký galaktický kmeň, sa dvojica Turkov (!) vydáva bojovať za záchranu vesmíru pred zlom.

Na tomto sa výnimočne zhoduje aj nesúrodá komunita fanúšikov braku. Ten najlepší, celkom iste najvtipnejší film z priečinka „také zlé až dobré“ vznikol v roku 1982.

Kým v zámorí George Lucas po úspechu Hviezdnych vojen pracoval na druhom dieli, v Ázii zatiaľ do záberov z blockbusteru vmontovali vlastnú verziu space opery s národnými prvkami.

Kradnutý bol nielen obraz, ale najmä soundtrack, ktorý tvorí hudba z Indiana Jonesa, bondovky Moonraker, biblického veľkofilmu Ben Hur a mnohých ďalších snímok.

Z dnešného pohľadu ťažko pochopiteľné porušenie všetkých noriem autorského práva s originálnym názvom Dünyayı Kurtaran Adam (Muž, ktorý zachránil svet) je striedavo pokladané za najväčšiu vykrádačku v dejinách filmu, úplnú stratu súdnosti, či vrcholné majstrovstvo pri disciplíne remixu.

Má svoj okruh fanúšikov, je dostupný na DVD aj na YouTube s anglickými titulkami a je hitom na polnočných premietaniach na obveselenie.

Dnešný web je plný vtipných opisov, no menej sa vraví o tom, ako tento úkaz vznikol.

Falošné blockbustery

Turecké Hviezdne vojny neboli výstrelkom, ale bežnou praxou miestneho filmového priemyslu.

Americká produkcia mala svojich dvojníkov v tureckom Rambovi (Korkusuz), Rockym, E. T. mimozemšťanovi aj Laurelovi s Hardym, vznikli aj poturčené Čeľuste (Cöl), Süpermen dönüyor či Vymetač diabla s názvom Seytan. Týchto filmov boli stovky, mnohé z nich po rokoch oživili nadšenci, hoci nie všetky z nich sa dochovali.

Fenomén tureckých mockbusterov – falošných blockbusterov – sa dosť často pripisuje politike, keď do krajiny po vojenskom prevrate zakázali dovážať americké snímky. Nebolo to úplne tak.

Zakázané v Turecku 80. rokov boli len niektoré americké filmy, príkladom bol Mechanický pomaranč, no práve na Hviezdne vojny mohli Turci do kina.

Prečo prišli s vlastnou verziou? Prečo si zobrali len niektoré zábery z originálu? Nebolo by jednoduchšie ukradnúť ho celý?

https://www.youtube.com/watch?v=ahawhXzUV8Q

Začalo sa to už po vojne anatólskymi westernami s neautorizovanou hudbou Ennia Morriconeho.

V 60. rokoch patril turecký filmový priemysel k najväčším na svete, keď stovky štúdií chrlili snímky z tureckého Hollywoodu, bulváru Istiklal v Istanbule. Dovoz filmov zo Západu sotva stačil zasýtiť hlad po žánroch na tureckom vidieku. Aj dedinčan mal potrebu úniku a zábavy, ale pravé Hviezdne vojny sa v jeho okolí nikde nepremietali.

Tento dopyt spolu s vágne poňatými autorskými zákonmi, rýchlou snahou konkurovať televízii a videu a v tom neposlednom rade potreba miestneho produktu (vsuvku o islame ako základe galaktickej civilizácie v originále nenájdete) stvorili zmes drzosti, priznanej recesie a odvahy improvizovať.

V Hollywoode o tureckých prerábkach vedeli, no jediný titul upútal pozornosť ich právnikov – volal sa Tarzan Istanbulda. Napokon, tureckí autori neboli primárne zlodeji. Chceli filmy nakrúcať. Mali talent aj chuť do práce, mali obdiv k svojim vzorom, akurát si nemohli dovoliť zámorské rozpočty.

Riešením bolo to, že ukradli nákladné trikové zábery a zvyšok si dokrútili sami. „Sú ako pohľad do paralelného vesmíru: také povedomé a zároveň cudzie,“ opisuje turecké mockbustery spomienková relácia BBC.

TURKISH-STAR-WARS-3

Toto nie je remake

Režisér Çetin İnanç vyrastal na rovnakých komiksoch ako George Lucas, len o tisíce kilometrov východnejšie. Do polovice 80. rokov mal za sebou 136 filmov, pre talent vychrliť film za niekoľko dní ho volali „režisér-stíhačka“.

Začínal v erotike a propagande, uznanie získal s tureckým Batmanom s prvkami bondoviek. Scenáru aj titulnej úlohy Hviezdnych vojen sa zhostil populárny herec, vzdelaním medik a preborník v bojových umeniach Cüneyt Arkın.

Pretože si napísali nový vlastný príbeh, skôr než slovom remake to môžeme označiť za mash-up. Hrdinovia Murat a Ali stroskotajú s vesmírnym plavidlom na púštnej planéte nápadne podobnej tureckej Kapadócii.

Z deja nie je úplne jasné, či ide o Zem, prípadne zvyšok Zeme, ktorú zničil v minulosti mimozemský čarodejník, každopádne natrafia na pyramídy, ranokresťanské kostoly i pravoslávnu omšu.

Zvyšky ľudí stále žijú v skalnom pueble. Zničiť ich chce mág v ostnatom kostýme. Planétu chráni energetický štít z buniek ľudských mozgov, ktorý sa on snaží vypnúť. Na túto chvíľu čakal tisíc svetelných rokov.

dsc04776

NASA aj sovietske kozmodrómy

Film je slávny pre ľahkosť, s akou spája Lucasove vesmírne prestrelky s klipmi NASA a propagačnými zábermi zo sovietskych kozmodrómov. Jeden záber v rôznych kontextoch dokáže použiť päťkrát.

Pretože sa zdroj krádeže a zvyšok filmu formátom líšili, veľa scén má rozmery buď neprirodzene sploštené alebo natiahnuté. Turecký vesmír má dosť zložitú filozofiu, akčné scény však docení aj detský divák: sú tu vesmírne monštrá, zlatí nindžovia, chlpaté červené medvede, kostry na koni a na kolene zbúchaní roboti so žiarovkou na hlave.

Pretože už o pár rokov rotovali oficiálne Hviezdne vojny v televízii, film mal v kinách krátky život a v zahraničí sa pre zjavné plagiátorsvo nevysielal. Objavili ho istanbulské filmové kluby v 90. rokoch, medzinárodnú slávu si získal v novom tisícročí.

Druhý diel, s ktorým prišiel İnanç v roku 2006, väčšina fanúšikov pre zámernú komediálnosť odmietla.

Nie je bez zaujímavosti, že kritici tureckým Hviezdnym vojnám vyčítali slabý príbeh a herecké výkony, teda presne to, čo americkí recenzenti Lucasovi. Turecká bizarnosť, ktorá z minima prostriedkov vyťažila maximum zábavy, ako keby obnažila, ako málo vstačí akčnej zábave.

Nie príbeh. Svištiace stíhačky, dramatická hudba a atmosféra dobrodružstva sú pre deti dôležité. Z odstupu rokov majú vzor a kópia spoločného viac než sa zdá.

Turecká šabľa z papiera alebo americký laserový meč – nie sú obe rekvizity rovnocenne absurdné?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie