NewsfilterNewsfilter: Už len 22 dní a z OĽaNO zostane rám

Denník NDenník N Juraj JavorskýJuraj Javorský
Eduard Heger a Igor Matovič vo chvíľach, keď ešte boli spolu vo vláde. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger a Igor Matovič vo chvíľach, keď ešte boli spolu vo vláde. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Nastal koniec prímeria. 2. Čo s polovicou OĽaNO? 3. Ozaj, kto je vinný za obete pandémie?

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Nastal koniec prímeria

Presne 22 dní pred vypršaním času, ktorý dala prezidentka koalícii na vyriešenie politickej krízy, nie je známe o riešení vôbec nič nové. Vlastne to vyzerá, že len teraz sa to naozaj rozbehne, lebo predsedovia sa konečne vrátili zo sviatkov alebo si aspoň navzájom dvíhajú telefóny.

To však neznamená, že až doteraz všetko spalo. Vie sa prinajmenšom o dvoch súbežných politických dejoch, ktoré určia nielen dohodu o predčasných voľbách, ale sčasti aj ich výsledky.

Prvým z nich je rozpad OĽaNO, druhým je hľadanie úplne novej koalície.

Znamenia rozpadu. Slová „rozpad OĽaNO“ by možno ešte v decembri zneli prehnane, kto však sledoval znamenia, toho už v januári nemôžu prekvapiť. Veď problém OĽaNO trčal do neba už v lete. Vtedy ešte Eduard Heger a pár ďalších vehementne prznili Richarda Sulíka za ultimatívnu požiadavku na odchod Igora Matoviča, no mimo mikrofónov už dávali najavo, aké by bolo vládnutie bez Matoviča krásne.

Keď si potom vyskúšali, ako chutí vládnutie síce s Matovičom, ale zato bez parlamentnej väčšiny, iskričiek pribudlo.

Decembrový ohňostroj, ktorý vystrelil Matoviča z ministerstva a Budajovu desiatku zo strany, už bol znamením priam nebeským. Posledné, čo delilo Igora Matoviča od krutej reality, bol vianočný pokoj zbraní.

Čakanie na pravú chvíľu. Lenže ten sa už takisto skončil. Matovič dostal ďalšie ultimátum, tentoraz od tých, ktorí ho ešte v lete chránili ako svoje mláďa. Eduard Heger a Jaroslav Naď teraz svojmu mláďatku povedali, že buď prestane robiť predsedu, alebo oni odídu z hniezda.

Ešte to nevravia verejne, ešte si držia masku lojality, lenže dúfajú, že to už každý vidí v tých nežných signáloch, ktoré nechávajú na Facebooku a všade inde. Čakajú na pravú chvíľu, ako čakal Pellegrini u Fica.

Čo sa stane, keď to prepukne? O Matovičovi sa píše, aký je nepredvídateľný, ale predvídať, že sa nikdy nevzdá svojho OĽaNO aj s jeho plnou pokladnicou, je celkom ľahké. Je to jeho hniezdo a vypudí z neho každého, kto by to chcel zmeniť. Vypudí Hegera aj Naďa, aj Budaja a mnohých ďalších, ale to najdôležitejšie v ňom zostane – Igor Matovič.


2. Čo s polovicou OĽaNO?

Pre Igora Matoviča by sa rozpadom OĽaNO až tak veľa nezmenilo. Podľa prieskumov si aj po všetkých zlyhaniach a škandáloch drží svojich osem – deväť percent, takže do parlamentu sa asi dostane. Do vlády ho už nikdy nikto nepustí, ale on si svoje potreby bohato ukojí aj z bezpečia poslaneckého mandátu. Celé roky ešte môže šíriť svoj jed, aj keď už nikdy nebude taký smrteľne nebezpečný.

Zaujímavejšie bude, čo sa stane s druhou polovicou OĽaNO.

Kam sa podejú Heger s Naďom? Hromadný odchod od Igora Matoviča nastáva v čase, keď sa trochu nasilu a nešikovne kľuje na svet takzvaný projekt Mikuláša Dzurindu. O ňom nikto nevie, čo to bude, kto v ňom bude a či vôbec bude a aj najväčší optimisti o ňom doteraz hovorili len v štýle magického realizmu. Lenže mať v rukách takzvanú víziu spájania demokratických síl namiesto naozajstnej strany, keď do volieb zostáva šesť, prípadne osem mesiacov, to je veľmi málo. Mikuláš Dzurinda to dobre vie. Spontánny zosuv desiatok voľných politikov, medzi ktorými sú aj známe mená ako Heger či Naď, ho musel veľmi zaujať. Presne taký impulz môže byť pre jeho projekt životodarný.

Stále málo. Takzvanými vrabcami v hrsti v tomto projekte boli doteraz len Miroslav Kollár – bývalý starosta, teraz poslanec a predseda polpercentnej strany Spolu – a dvojpercentná strana Dobrá voľba. Holubom na streche bolo KDH, to však nevysielalo žiadne signály, že by chcelo svoj status zmeniť.

S príchodom Hegerovej skupiny do Dzurindovho projektu by sa mohlo pár vecí zmeniť. Ako premiér sa Heger vôbec neosvedčil, z dostupných možností by však bol pre projekt najlepším kandidátom na lídra. Prinajmenšom ho netreba predstavovať verejnosti. Samozrejme, stále to môže byť málo na čokoľvek – od úspechu vo voľbách až po vábenie KDH, ale určite by to stačilo na spestrenie predvolebných prieskumov.


3. Ozaj, kto je vinný za obete pandémie?

Generálnej prokuratúre sa v pondelok po dlhom čase podaril dobrý skutok, aj keď len ako vedľajší efekt. Status Maroša Žilinku o tom, že preskúma možnú trestnú zodpovednosť za nezvládnutú pandémiu koronavírusu totiž nepriamo pripomenul existenciu dôležitého dokumentu.

Ide o štúdiu štyroch autorov na čele s Petrom Pažitným, ktorá ako vôbec prvá na Slovensku zhodnotila v presných číslach katastrofálny spôsob riadenia pandémie zo strany štátu.

Štúdia vyšla už koncom decembra, nezískala si však zaslúženú pozornosť. Možno by to tak aj zostalo, nebyť populizmu Maroša Žilinku, ktorý si o štúdii pozrel krátku reportáž v RTVS a rozhodol sa vyťažiť z nej politické body.

Hlavné zistenia v štúdii sú neuveriteľne kruté a desivé. Hovoria, že tisíce ľudí zomreli počas pandémie úplne zbytočne v dôsledku zlyhaní štátu. Slovensku pritom patrilo spomedzi všetkých európskych krajín popredné miesto v miere nadúmrtnosti a počet obetí pandémie sa podľa zvolenej metodiky odhaduje na 22- až 27-tisíc.

Keď autori štúdie analyzovali, ako sa mohol zmeniť priebeh pandémie, keby Slovensko robilo také opatrenia, aké sa prijímali v úspešnejších krajinách, zistili, že tisíce ľudí by stále mohli žiť. Ak by napríklad Slovensko postupovalo ako Dánsko, Nórsko, Fínsko či Írsko, mohol byť počet obetí nižší o 20-tisíc. Nemecký postup by zachránil na Slovensku vyše 18-tisíc ľudí, estónsky 12-tisíc.

Štúdia nemá na rozdiel od Maroša Žilinku krvavé oči. Vôbec nehovorí o vyvodzovaní zodpovednosti a zo svojich viac ako 100 strán spomína konkrétne chyby a konkrétnych vinníkov len na necelých štyroch.

Neprekvapí, že medzi nimi vládne meno Igora Matoviča. Bol to on osobne a jeho vláda, čo sa nepripravili na druhú vlnu, hrubo podcenili situáciu, ignorovali odborníkov, pôsobili nejednotne, katastrofálne komunikovali, neskoro sa rozhodovali a vyrábali chaos. Za chyby štúdia jednoznačne považuje plošné testovanie, Matovičovo uvoľnenie svadieb i nákup ruskej vakcíny. Všetko toto s následnou stratou dôvery ľudí vo vládu, v jej opatrenia a v očkovanie spôsobilo katastrofu.

Dajú sa niektoré rozhodnutia konkrétnych ľudí vrátane Igora Matoviča, jeho ministrov a štátnych úradníkov posúdiť ako porušenie konkrétnych paragrafov a žiadať za ne trest? A čo ďalší politici, nezodpovední lekári a sebavedomí šíritelia bludov, ktorí v ťažkých časoch znásobili efekt vládneho zlyhania?

Odpoveď by si žiadala pokojnú, vecnú, kompetentnú a precíznu právnu analýzu či vyšetrovanie. Lenže nič také sa nedá čakať od generálneho prokurátora, ktorý je sám spolitizovaný, povrchný, populistický a ešte aj šíri bludy.


Jednou vetou:

4. Slovensko vyslalo na maďarsko-srbskú hranicu ďalších 38 policajtov, doterajšiu skupinu vystriedajú pri pomoci s ochranou vonkajšej schengenskej hranice pred nelegálnou migráciou.

5. V polovici januára očakávame druhý vrchol epidémie respiračných ochorení, hovorí hlavná odborníčka pre pediatriu Elena Prokopová.

6. Do niektorých lesov v okolí Zlatých Moraviec zakázali vstup, dôvodom je africký mor ošípaných, rozhodol o tom nitriansky okresný úrad, zákaz môže platiť aj niekoľko mesiacov.

7. Prokuratúra zastavila stíhanie primátora Malaciek Juraja Říhu, vyšetrovanie údajnej korupčnej kauzy trvalo dva a pol roka, obvinenie sa týkalo výstavby bytového domu developerskou firmou M.House, s ktorou mal Říha predtým konflikt. (sme)

8. Slovalco odstavuje posledných 10 pecí na primárnu výrobu hliníka, reštart výroby so všetkými 226 pecami bude podľa firmy možný, len ak vláda zvýši priemyslu vratky z platieb za emisné kvóty z envirofondu na zhruba 25 percent.

9. Od 1. marca plánuje Slovenská pošta zvýšenie cien niektorých produktov o 17 %, zákazníkov chce motivovať, aby využívali elektronickú formu podania listov, takzvaný ePodací hárok.

10. Schodok zahraničného obchodu Slovenska dosiahol v novembri takmer 824 miliónov eur, bol to najvyšší mesačný deficit za posledné desaťročie.


Zaujímavé články:

To, že politici dnes hovoria len o (možnej) „sedemdesiatšestke“, respektíve o uznesení parlamentu v situácii, keď už o desať dní vezmú otázku do rúk občania, aby rozhodli, je doslova urážka ľudu Slovenskej republiky. Arogancia moci takmer rovnaká, ako keď politici z najzištnejších dôvodov obišli referendum o delení štátu.

Peter Schutz o vláde a referende (sme.sk)


Citát:

Mojou ambíciou je doviesť krajinu do riadnych parlamentných volieb v roku 2024.

poverený predseda vlády Eduard Heger


Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Vždy, keď počujem o hľadaní novej 76, napadne mi scéna zo Simpsonovcov.

Homer zapája načierno káblovku. V otvorenej skrinke vidí modrý a červený kábel.

Keď sa skrutkovačom dotkne červeného, dostane elektrickú ranu.

Tak skúsi modrý. Opäť rana.

Sekundu v pomykove váha a potom rozhodne vyhlási: „Tak skúsim znova ten červený.”

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].