Klimatická kríza

Denník NBudúcnosť lyžovania? Zjazdovky v Alpách sa budú posúvať čoraz vyššie, Slováci budú za snehom cestovať

Otakar HorákOtakar Horák
Zdieľať
Engelberg vo Švajčiarsku, 7. január 2023. Foto – AP
Engelberg vo Švajčiarsku, 7. január 2023. Foto – AP

Ako globálne otepľovanie v nasledujúcich desaťročiach ovplyvní lyžovanie v Alpách a na Slovensku?

Lyžovanie v Alpách získalo na popularite v 80. rokoch 19. storočia a prvý vlek – meral 270 metrov – vznikol vo švajčiarskom Davose v roku 1934.

K výraznejšiemu rozvoju lyžiarskej infraštruktúry v Alpách došlo po roku 1936, keď sa alpské lyžovanie prvý raz zaradilo na zoznam olympijských športov.

Rozvoj lyžovania závisel od každoročného prísunu nového snehu, no v ostatných rokoch ho v Alpách majú čoraz menej.

Zavreli lyžiarsky vlek

Napríklad v dedine Saint-Firmin vo francúzskych Alpách rozobrali minulú jeseň detský lyžiarsky vlek, keďže na miestnych svahoch je dlhodobo nedostatok snehu.

Vlek postavili v roku 1964 a naposledy bol funkčný zhruba pred 15 rokmi. „Došlo ku globálnemu otepľovaniu, ktoré zmenilo ráz tejto lokality,“ povedal pre CNN Didier Beauzon, obyvateľ obce. „Museli sme ju vrátiť prírode,“ dodal.

Pritom nadmorská výška francúzskej dediny sa začína na 767 metroch nad morom, čo je porovnateľné s lyžiarskymi strediskami vybudovanými na Slovensku.

Rekordne teplá zima spôsobila, že túto sezónu sa zrušilo viacero pretekov Svetového pohára, ktoré sa mali konať v Alpách. Pre nedostatok snehu sa v ostatnom období uzavreli svahy aj pre rekreačných lyžiarov – od Chamonix vo Francúzsku po rakúsky Innsbruck.

Čím je spôsobené aktuálne teplé počasie v Európe a ako globálne otepľovanie ovplyvní v nasledujúcich desaťročiach lyžovanie v Alpách, prípadne na Slovensku?

Aix-les-Bains, francúzske Alpy, 5. január 2023. Foto – AP

Teploty typické pre máj a jún

Príčinou aktuálneho teplého počasia v Európe je takzvaný polárny vortex. Ide o obrovský vír, v ktorom rotuje masa vzduchu. Čím je vortex výraznejší, tým je výraznejšie aj západné prúdenie v Európe. To znamená prílev morského vzduchu, a teda slabú zimu.

„Keďže dnes máme vyššie teploty v porovnaní so stavom pred päťdesiatimi rokmi, polárny vortex prináša do Európy teplejšie vzduchové hmoty. V niektorých južných oblastiach Európy stúpali teploty v ostatnom období výrazne nad 20 stupňov Celzia, čo sú teploty na úrovni mája a júna,“ povedal pre Denník N klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Uvedené vysoké teploty, ktoré navyše trvajú tretí týždeň, označil Pecho za „bezprecedentnú situáciu“. „Toto sa v Európe dosiaľ nestalo,“ dodal klimatológ.

V Alpách v nasledujúcom období nasneží (vo Švajčiarsku očakávajú až 70 centimetrov od výšky 1 600 metrov nad morom), ale v pohorí bude naďalej chýbať dlhodobejšie ochladenie, ktoré by snehovú pokrývku „zakonzervovalo“, povedal Jozef Pecho. „Teraz nepanujú vhodné podmienky na to, aby sa vytvorila a udržala stabilná snehová pokrývka. Prognostické modely pre Európu to stále odďaľujú na neskorší termín,“ dodal klimatológ zo SHMÚ.

Klesá výška snehovej pokrývky

Stabilné západné a juhozápadné prúdenie v Európe (ktoré znamená slabú zimu) sa vyskytovalo aj v minulosti a nevyhnutne nejde o prejav klimatickej zmeny. Lenže dnešná atmosféra je v zimnom období v Európe výrazne teplejšia – až o 3 až 5 stupňov Celzia, ako je dlhodobý priemer.

„Rovnaké situácie, aké sa vyskytovali aj v minulosti, dnes do Európy prinášajú výrazne teplejšie vzduchové hmoty. To sa prejavuje väčšími extrémami, či už nočných, alebo denných teplôt,“ povedal Pecho o súvise klimatickej zmeny s teplou zimou ostatných týždňov.

Priemerné teploty v Alpách sa od predindustriálnej éry zvýšili o dva stupne Celzia, čo je zhruba dvojnásobok celosvetového priemeru. Snehová čiara (vymedzuje územie s trvalou snehovou pokrývkou) sa s nárastom o 1 stupeň Celzia posúva zhruba o 150 metrov vyššie.

Údaje zo stoviek staníc v šiestich alpských krajinách (Francúzsko, Švajčiarsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko a Slovinsko) medzi rokmi 1971 až 2019 ukazujú, že v sezóne od novembra do mája klesá výška snehovej pokrývky každú dekádu o 8,4 percenta. Maximálna snehová pokrývka klesá na dekádu o 5,6 percenta a dĺžka trvania snehovej pokrývky rovnako o 5,6 percenta.

Topenie ľadovcov

Topenie alpských ľadovcov sa zrýchľuje. Zatiaľ čo medzi rokmi 1931 až 2016 (85 rokov) stratili švajčiarske ľadovce polovicu objemu, ďalších 12 percent stratili len za päť rokov medzi rokmi 2016 až 2021.

Úbytok švajčiarskych ľadovcov podľa GLAMOS. Zdroj – Twitter

Minulú sezónu nadobudlo topenie ľadovcov vo Švajčiarsku extrémne tempo v dôsledku troch faktorov: nízkych snehových zrážok v zime a na jar, rekordne teplého leta, keď vysoké teploty panovali aj vo vysokých nadmorských výškach (25. júla klesla teplota pod nulu až v rekordnej výške 5 184 metrov nad morom), a saharského piesku, ktorý od marca do mája pokryl miestne ľadovce (keďže boli tmavšie, absorbovali viac tepla a rýchlejšie sa topili).

„Také vysoké teploty a také ubúdanie ľadovcov ako minulý rok som v Alpách očakával až okolo roku 2045,“ dodal v tejto súvislosti klimatológ Pecho.

Niektoré ľadovce vo švajčiarskych Alpách sa pokrývajú priepustnou tkaninou, aby sa spomalilo ich roztápanie. Degradácia materiálu však predstavuje riziko lokálneho znečistenia.

Niektoré švajčiarske ľadovce pokrývajú textíliami, aby spomalili ich topenie. Zdroj – Twitter/EVPA

Predpokladá sa, že alpské ľadovce by mohli úplne zmiznúť do roku 2100. Pecho dodal, že „veľká časť alpských ľadovcov bude mať pravdepodobne problém udržať sa možno už do roku 2050“.

Klimatológ povedal, že globálne otepľovanie a klimatická zmena neustále akcelerujú a k jednotlivým prejavom klimatického systému vrátane topenia ľadovcov dochádza skôr, ako sa predpokladalo. „Topenie ľadovcov ide rýchlejšie, ako sme si mysleli pred 20 rokmi, a stále sa zrýchľuje.“

Rieky a sucho

Z Álp pochádza až 40 percent sladkej vody v Európe. Keď sa sneh a ľad na jar v Alpách topí, zásobuje mnohé rieky vrátane Dunaja. Bez snehu, ktorý by sa na jar mohol topiť, sa zvyšuje riziko sucha.

„Minulý rok ukázal, aké následky má teplá a na snehové zrážky chudobná zima, ktorá nastala predovšetkým v južnej polovici Álp. Počas roka sa v nich sucho dostalo do mimoriadne extrémnych hodnôt a panuje tam doteraz. V oblasti je obrovský zrážkový deficit,“ povedal Pecho.

Ak sa na jar nezavlaží pôda roztopeným snehom, odďaľuje sa štart vegetačného obdobia. Teplá a suchá zima zvyšuje aj riziko rýchleho nástupu vysokých teplôt. „Niekedy to pripomína frázu, že zo zimy skáčeme rovno do leta,“ povedal klimatológ Jozef Pecho, no dodal, že suchá a teplá zima automaticky neznamená, že sa vynechá jar, lebo vplyv majú aj zrážky vo februári až v apríli.

Nedostatok snehu už teraz narúša dodávky vody v alpskom regióne a negatívne ovplyvňuje výrobu vodnej energie.

Technický sneh

Klimatická zmena nespôsobí, že v nasledujúcich desaťročiach nebude v Alpách žiaden sneh. Ale hranica sneženia sa bude posúvať čoraz vyššie.

„Dolné stanice zjazdoviek sa budú musieť zakladať v čoraz vyšších nadmorských výškach,“ povedal klimatológ Pecho a zapochyboval, či to pre lyžiarske strediská bude rentabilné.

Jedným z riešení nedostatku prírodného snehu je technický sneh. Minulú sezónu sa použil na 53 percentách lyžiarskych svahov vo švajčiarskych Alpách. V Taliansku to bolo 90 % zo všetkých svahov, v Rakúsku 70 % a v Nemecku 25 %.

Zjazdovka z umelého snehu vo švajčiarskom Wildhause, 4. január 2023. Foto – AP

Nevýhodou technického zasnežovania je, že je energeticky náročné. Navyše aj technický sneh vyžaduje teploty dostatočne nízke na to, aby sa z kvapôčok vody vytvorila „hmla“, ktorá sa následne premení na sneh.

Ak bude v Alpách nedostatok vody, miestnych bude čoraz ťažšie presvedčiť, aby sa nevyužila na bežnú spotrebu, ale do snežných diel na zasnežovanie lyžiarskych svahov.

Lyžovanie na Slovensku

Stredné odhady hovoria, že do konca storočia sa globálne oteplí asi o 3 stupne Celzia. V strednej Európe by to bol dvojnásobok, teda 6 stupňov Celzia.

V súčasnosti sa na Slovensku oteplilo o zhruba 2,2 stupňa Celzia (v porovnaní s predindustriálnym obdobím). To znamená, že na konci storočia sa u nás oteplí zhruba o ďalšie 4 stupne Celzia.

Vyššie teploty nebudú iba v lete a teplejšie budú aj zimy. V nasledujúcich desaťročiach tak bude ubúdať stabilná snehová pokrývka. Sneh, ktorý spadne, sa zvyčajne za pár dní roztopí.

Pre slovenských lyžiarov to znamená, že „v budúcnosti budú musieť za snehom väčšinou vycestovať do zahraničia“, vraví klimatológ Pecho o následkoch globálneho otepľovania u nás.

„Na Slovensku máme len dva regióny, kde sú zjazdovky v pomerne vysokej nadmorskej výške – Jasná a Lomnické sedlo. V nich bude sneh pravdepodobne aj v budúcnosti na takej úrovni, že umožní prevádzkovať lyžiarsku sezónu, no ostatné regióny budú mať asi problémy,“ vraví Pecho.

Klimatológ dodal, že snehová čiara, čiže hranica trvalej snehovej pokrývky sa u nás posúva čoraz vyššie. „Kedysi to bolo okolo 700 až 900 metrov, teraz je to už nad 1 000 metrov nad morom – pod touto úrovňou panujú pomerne veľké problémy s udržiavaním snehovej pokrývky.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].