Ráno s NHL: Czerkawski rozpráva aj o Pálffyho reakcii na meranie kondičky po sezóne (špeciál)
Dobré ráno,
v noci hrali traja Slováci – Tomáš Tatar mal jednu asistenciu pri víťazstve New Jersey nad Carolinou 5:3. Asistoval aj Erik Černák, a to pri víťazstve Tampy nad Columbusom 6:3. Adam Ružička pri prehre Calgary so St. Louis 3:4 trikrát vystrelil na bránku. Jaroslav Halák nechytal pri víťazstve Rangers 4:3 nad Minnesotou.
Dnes vám prinášame špeciálne vydanie Rána s NHL, rozprávali sme sa v ňom s prvým Poliakom v NHL. Mariusz Czerkawski bol v inak slabom tíme New York Islanders taký produktívny, že dostal pozvánku do výberu sveta na zápas hviezd. Za 12 sezón nastrieľal 215 gólov a vystriedal nielen päť tímov, ale aj viacero slovenských spoluhráčov.
„Na mnohých z nich mám pekné spomienky, užili sme si kopec zábavy, boli sme si blízki ľudsky aj jazykovo. Začiatkom 90. rokov sme toho doma nemali veľa. V Európe po prevrate štartovali politické zmeny, chceli sme sa priblížiť Západu a my hokejisti sme zisťovali, ako sa tam žije. Mne v tomto smere veľmi pomohlo pôsobenie vo Švédsku ešte pred odchodom do NHL,“ spomína dnes 50-ročný Czerkawski, ktorý žije vo Varšave.
Dočítate sa:
- prečo sa ako 7-gólový strelec nestal najlepším hráčom zápasu;
- kedy pochopil, o čom je NHL;
- čo spravil unavený Pálffy po sezóne;
- ako si pamätá na mladého spoluhráča Cháru v jeho začiatkoch;
- akému športu sa venuje aj s kamarátom Jerzym Dudekom.
Ráno s NHL je článok, v ktorom sa každý deň venujeme jednej téme z najlepšej hokejovej ligy na svete a prinášame krátky súhrn nočného diania. Môžete ho odoberať aj e-mailom.
Do NHL ste naskočili po pôsobení vo Švédsku. Aký veľký to bol hokejovo rozdiel?
Neabsolvoval som kemp s tímom, nepoznal som mesto, nerozohrával som sa na farme, len som priletel a už o dva dni som nastúpil. Pamätám si na veľmi náročný tréning vtedajšieho kouča Briana Suttera. Mal som byť v šatni hodinu pred tréningom, taký býval zvyk, tak som prišiel hodinu pred tréningom, aby som nemeškal – a bol som posledný. Ray Bourque už v šatni šliapal do pedálov. Nerozumel som – jeden z najlepších obrancov ligy, najväčšia hviezda, ktorá hrá polovicu zápasu, takto tvrdo trénuje. Skvelý chlapík, zábavný. Keď skončil, vraví mi: „Hej, Mariusz, poď na bicykel.“ Dôkladne mi ho ponastavoval a vraví: „Môžeš začať.“ Čo vám poviem, poriadne som sa nadrel. Vtedy som začal chápať, o čom je NHL, čo všetko musí hráč podstúpiť, ak chce patriť medzi najlepších.
V tíme vtedy pôsobil aj váš rovesník Jozef Stümpel.
Áno, v začiatkoch mi veľmi pomohol. „Józek“ už mal za sebou celú sezónu v prvom tíme, takže vedel poradiť, čo a ako funguje.
Potom ste boli v Edmontone spoluhráčom Miroslava Šatana a Zdena Cígera.
Mira si pamätám ako dobrého a tichého chlapíka a nepredpokladám, že by sa odvtedy zmenil. V Oilers sme mali mladý tím. S Mirom sme o pár rokov neskôr spolu hrali v zápase hviezd a prihral som mu na gól.
K tej exhibícii sa ešte dostaneme. Vyvrcholilo ňou vaše najlepšie obdobie kariéry v New Yorku, hoci Islanders sa vtedy veľmi nedarilo.
Tím bol mladý, neskúsený, s nízkym rozpočtom. Neskôr však mužstvo posilnili brankár Chris Osgood, útočníci Alexej Jašin či Mike Peca a podarilo sa nám prebojovať do play-off. A New York bol skvelým miestom na život.
Pamätám si na váš produktívny útok Kvaša, Jašin, Czerkawski, ale kým vás tréner nespojil s týmito Rusmi, hrali ste aj so Žigmundom Pálffym. Bol v tom čase on najväčšou slovenskou hviezdou?
Ziggy bol naozaj skvelý strelec. Vždy si vedel nájsť dobrú pozíciu na zakončenie. Dodnes si pamätám na jednu úsmevnú príhodu. Po sezóne sme absolvovali meranie fyzickej kondície, čo bolo nezvyčajné, keďže sa robieva pred ňou a nie na jej konci. Ziggy, na konci ročníka už viditeľne unavený, šliapal z posledných síl v maske do pedálov. Keď zišiel dolu, masku zhodil z tváre a zanadával: „Ja predsa
