Šance na pokojnú zimu 2023/24 sa zvyšujú
Kombinácia rôznych faktorov, ktoré spôsobujú súčasné upokojenie na energetických trhoch, prináša nádej, že nasledujúca zima bude v oblasti energetiky omnoho pokojnejšia než tá súčasná.
Autor je docent na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave
Súčasné problémy v energetickom sektore, ktoré zažíva Európska únia, ale aj mnohé ďalšie krajiny, sú bezprecedentné. Už aj v minulosti sme zažili situácie podobné tej dnešnej, no rozsahom sa nedajú porovnať. Ropné krízy zo 70. rokov 20. storočia sa týkali len malého počtu krajín a boli do veľkej miery skôr výsledkom paniky než dlhodobými a hlbokými krízami. Plynová kríza zo začiatku roku 2009 postihla Slovensko spolu s Bulharskom najviac spomedzi krajín EÚ, no väčšina EÚ bola zasiahnutá len minimálne, ak vôbec. Časté prerušenia toku plynu z Ruska do pobaltských štátov Európa zaregistrovala len minimálne.
Rozdeľuj a panuj
V súčasnosti je situácia úplne odlišná. Prišlo k veľkej zmene postoja k energetickej politike, pričom do popredia sa dostala energetická bezpečnosť a najmä dodávky energetických surovín do EÚ. Od 90. rokov sa EÚ snažila vytvoriť vnútorný energetický trh, ktorý mal zlepšiť postavenie spotrebiteľov (napr. umožnením prechodu k inému dodávateľovi energie), ale zároveň prispieť k posilneniu energetickej bezpečnosti zlepšením prepojenia jednotlivých krajín. Toto sa zdalo ako vhodný prístup, napokon aj počas plynovej krízy v roku 2009 nebol problémom nedostatok plynu v Európe, ale neexistencia infraštruktúry, ktorá by ho vedela dopraviť tam, kde ho bolo najviac treba (napr. aj na Slovensko).
Tento prístup vychádzal z predpokladu, že v rámci EÚ bude vždy dostatok energetických surovín a pomocou dobre nastavených vnútorných pravidiel príde k ich distribúcii tam, kde ich treba. Za akých podmienok bude energia importovaná do EÚ z tretích krajín, nebolo na úrovni Únie upravené aj z toho dôvodu, že členské štáty mali záujem zachovať túto kompetenciu vo vlastných rukách. Takáto situácia prinášala trenice medzi krajinami, ktoré podnecovalo Rusko politikou „rozdeľuj a panuj“ a z nej vychádzajúcich rôznych podmienok a cien energií (najmä zemného plynu) pre rôzne krajiny EÚ.
