Publicista Pavel Kosatík: Otcom samostatného Slovenska nebol Mečiar, ale Klaus
Československo mohlo byť zachované, myslí si spisovateľ Pavel Kosatík. Ako hlavu spoločného štátu si vie predstaviť Zuzanu Čaputovú, obom národom by podľa neho prospela.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Pavel Kosatík (60) je novinár, publicista, spisovateľ a autor historických kníh. Je známy vďaka seriálu České storočie o kľúčových udalostiach moderných českých dejín. Napísal aj dve knihy o Slovensku: Slovenské století a 30 rokov poté. V rozhovore vysvetľuje:
- či by dnes mohlo existovať Československo a kto by bol na jeho čele;
- či by si spoločný štát poradil s politikmi, ako je Robert Fico;
- ako českým čitateľom približuje politiku Igora Matoviča;
- prečo spoločný štát zachránil oba naše národy;
- prečo mu prekáža, keď Babišovi pripomínajú slovenský pôvod.
Pred pol rokom sme spolu hovorili o vašej knihe Slovenské století, ktorá mapovala vývoj na Slovensku cez významné osobnosti v 20. storočí. Nedávno vám vyšla ďalšia kniha o Slovensku s názvom 30 rokov poté, načasovaná k 30. výročiu rozdelenia Československa a vzniku samostatných republík, ktorý sme si pripomenuli 1. januára. Máme čo oslavovať?
Nevidel by som to čierno. Oba štáty preukázali životaschopnosť. Splnilo sa to, v čo verili zakladatelia v roku 1992, teda že oba štáty sa stanú rovnoprávnymi účastníkmi európskych inštitúcií a vstúpia do EÚ a NATO. Všetko to sprevádzalo veľa pôrodných bolestí na oboch stranách, ale neviem, či sa im dalo vyhnúť. Temnými močariskami treba prejsť.
Jedna z kapitol vašej knihy nesie otázku, ktorú je asi dobré položiť si aj po 30 rokoch: „Dalo sa to zachrániť?“ Mohol sa zachovať spoločný štát do dnešných dní, a keď, tak v akej podobe, aby bol funkčný a neprehlboval konflikty medzi oboma národmi?
Ja si myslím, že spoločný štát sa zachovať mohol, ale nechcem, aby to vyzeralo, že kritizujem súčasnosť. Vždy, keď sa niečo rozpadá, je to škoda. Keď už bola dosiahnutá určitá úroveň integrácie, jej účastníci sa mali snažiť, aby to nespadlo niekam späť. Nie som si istý, či sa nám to neprihodilo.
Narážam najmä na českú zodpovednosť za spoločný štát. Pri jeho vzniku bola česká úloha väčšia než slovenská, bola to skôr česká iniciatíva, ku ktorej sa Slováci s dôverou pripojili. No v spoločnom štáte potom neboli spokojní. Preto sa snažím diskutovať o tom, ako sme sa my Česi v spoločnom štáte k „mladšiemu bratovi“ správali a či to bolo najlepšie, ako sa to dalo robiť. Myslím si, že nie.
A dal sa teda spoločný štát zachrániť?
V každej situácii sa to dá zachrániť. Problémom bolo, že po roku 1989 si slovenská a česká spoločnosť už veľmi nedôverovali. Na oboch stranách sme boli veľmi ovplyvnení komunizmom. Ani na vašej, ani na našej strane neexistovala štrukturovaná spoločnosť; možno ešte doteraz úplne neexistuje. Pod štrukturovanou spoločnosťou mám na mysli spoločnosť, v ktorej je jasné, kto má akú zodpovednosť a aká je úloha elít.
