Denisa Ballová
Keď Rusko koncom februára napadlo Ukrajinu, na čele 13 zo 45 európskych krajín boli ženy. Krajinu viedli buď z prezidentského, alebo premiérskeho kresla.
Dokazuje to aj snímka z indicko-severského samitu, ktorý sa vlani v máji konal v Kodani. Indický premiér Naréndra Módí a nórsky premiér Jonas Gahr Støre boli jedinými mužmi v skupine politikov či skôr političiek. Ocitli sa totiž v prítomnosti premiérok Dánska, Fínska, Islandu a Švédska.
A partnership for the future.
PM @narendramodi & the leaders of Denmark, Finland, Iceland, Norway & Sweden ahead of the 2nd India-Nordic Summit in Copenhagen.
The 2018 Summit in Stockholm was the 1st time India engaged with the Nordic countries as a group on a single platform. pic.twitter.com/ApPSOTNVSm
— Randhir Jaiswal (@MEAIndia) May 4, 2022
Ženy zastávajú vysoké politické funkcie aj v ďalších krajinách vrátane Moldavska, Estónska, Francúzska, Grécka, Maďarska, Kosova, Litvy, Srbska a Slovenska.
Podľa amerického think-tanku Rady pre zahraničné vzťahy (CFR), ktorý sleduje účasť žien v politike, pomáha pôsobenie žien vo vrcholových politických funkciách k rovnosti a stabilite.
Političky podľa nich vo väčšej miere podporujú rodovú rovnosť nielen svojím priamym zapojením sa, ale aj prostredníctvom politík, ktoré pomáhajú ženám zohrávať plnohodnotnú úlohu vo verejnom živote a v oblastiach, ako sú zdravotníctvo či vzdelávanie.
Líderky vo vojne
Predovšetkým v Škandinávii a Pobaltí pôsobia političky, ktoré po začiatku vojny na Ukrajine medzi prvými odsúdili ruskú agresiu a boli hlasnými kritičkami váhania veľkých európskych štátov vo veci podpory Kyjiva.
Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorej mamu a starú mamu v minulosti deportovali na Sibír, päť dní pred ruskou inváziou na Ukrajinu povedala, že Putin chce to, čo nikdy nebolo jeho. Po začatí vojny kritizovala telefonáty európskych lídrov do Kremľa.
„Spôsob, ako môže Rusko vycúvať z vojny, je, že opustí Ukrajinu. To je spôsob, ako vycúvať z vojny,“ povedala fínska premiérka Sanna Marinová počas pražského samitu vlani v októbri. Bolo to v ostrom kontraste s politikmi, ktorí hovorili o ústupkoch Moskve.
Treba dodať, že často sú to političky z krajín, ktoré sa cítia bezprostredne ohrozené možnou ruskou agresiou.
Finnish prime minister Sanna Marin was asked about a potential off-ramp for Russia to end the war in Ukraine. Her reply: pic.twitter.com/VblWxkMuFc
— Rikhard Husu (@RikhardHusu) October 7, 2022
Starší páni v oblekoch a kvóty
Čím to je, že sa vo viacerých krajinách v politike za posledné roky presadili práve ženy? Podľa odborníčok na rodovú rovnosť a zastúpenie žien v politike za to môže rastúci význam žien v západných spoločnostiach.
„Ženy sú čoraz vzdelanejšie, emancipovanejšie, ekonomicky úspešnejšie a už nie sú ochotné zmieriť sa s tým, že ich potreby politické strany nereflektujú,“ hovorí pre Denník N Silvia Hudáčková, ktorá sa téme žien v politike venovala v rámci svojej doktorandskej práce na Univerzite Komenského.
„Druhou ingredienciou, ktorá je potrebná na to, aby ženy uspeli vo vrcholovej politike, sú politické strany. Pokiaľ majú štandardné členstvo, demokratické rozhodovanie a záujem oslovovať aj voličky, už si nemôžu dovoliť ignorovať ženy. A to sa nedá robiť len verbálne. Ak strana hovorí, že podporuje ženy, a v jej vedení sú len starší páni v oblekoch, nepôsobí to dôveryhodne.“
Česká právnička, feministka a autorka knihy Proč jsme tak naštvané? Šárka Homfray zdôrazňuje dôležitosť kvót, ktoré sa uplatňujú v európskych krajinách.
„Z údajov Rady Európy vyplýva, že v Európe je takýchto štátov asi 75 percent. Kvóty môžu byť volebné, kandidátske alebo vnútrostranícke a mohli byť zavedené v rôznych obdobiach, ich výsledkom však je zvýšenie podielu žien v politike,“ hovorí pre Denník N Homfray.
„Pochopiteľne, kvóty nie sú jediný faktor, dá sa zmieniť viacero ďalších dôvodov. Môže to byť napríklad celkový dôraz na lepšie zlaďovanie profesijného a súkromného života, ktorý umožnil vyrásť väčšiemu počtu političiek až do funkcií, kde si ich všimneme aj v medzinárodnom meradle.“
Za posledné desaťročia sa v európskej aj svetovej politike objavili výrazné političky, ktoré museli preraziť niekoľko sklenených stropov v prostredí kedysi vybudovanom mužmi a pre mužov.
„Vrcholové političky museli byť nesmierne výnimočné, keď sa dostali až na politický vrchol. Je veľmi dôležité, že sa im to podarilo, pretože slúžili ako inšpirácia pre ďalšie ženy,“ vysvetľuje Hudáčková, ktorá pôsobí ako asistentka europoslanca Vladimíra Bilčíka zo strany SPOLU.
V súčasnosti už nie je ojedinelé, keď je v prezidentskom alebo premiérskom kresle žena. No nie vždy to tak bolo. Prvá žena na čele vlády na svete bola v Ázii. V roku 1960 sa premiérkou Srí Lanky stala Sirimavo Bandaranaikeová. Politickú scénu neskôr menili aj premiérky Indira Gándhiová v Indii alebo Bénazír Bhuttová v Pakistane.
Momentálne v Ázii spomedzi političiek vyniká taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen.
Európania a Európanky si začali ženy voliť do najvyšších politických funkcií v 70. rokoch minulého storočia. Margaret Thatcherová zastávala post britskej premiérky od roku 1979 do roku 1990, Milka Planincová bola juhoslovanskou premiérkou v rokoch 1982 až 1986 a zároveň jediná žena, ktorá zastávala funkciu predsedníčky vlády v socialistickom štáte. A, samozrejme, v Nemecku bola Angela Merkelová, ktorá pôsobila ako kancelárka v rokoch 2005 až 2021.
Najmladšie premiérky
Na celoeurópskej úrovni možno v súčasnosti sledovať predovšetkým šéfku europarlamentu Robertu Metsolovú a šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá navštívila zmasakrovanú Buču a Irpiň pred vtedajším britským premiérom Borisom Johnsonom a ďalšími západnými lídrami. „Mali sme počúvať tých, ktorí poznajú Putina,“ povedala vtedy.
Nakoľko sa Metsolová a von der Leyenová dokázali presadiť v Bruseli, ktoré je vo všeobecnosti považované za centrum technokratov a predovšetkým politikov?
„Brusel sa môže zdať ako centrum technokratov, ale je to aj centrum európskych hodnôt. A kľúčovou európskou hodnotou je rovnosť občanov v ich rôznorodosti,“ vysvetľuje Hudáčková.
„Obe spomenuté političky sú nominantky Európskej ľudovej strany, ktorá je v EÚ považovaná za konzervatívnejšiu. Tým chcem poukázať na to, že v celom politickom spektre európskych politických strán dávno zvíťazila myšlienka rodovej rovnosti a otvorene ju spochybňujú len politici na okraji. Významné európske politické frakcie – ľudovci, socialisti aj liberáli – kladú na rodovú rovnosť veľký dôraz. Majú ženské organizácie a dávajú si pozor na to, aby pri nomináciách a vo svojich politikách nezabúdali na to, že EÚ je rôznorodá. Chcú osloviť ženy, ale aj seniorov, mladých ľudí, LGBTQI+ ľudí a vyslať im tak signál, že na nich nezabúdajú.“
Viaceré vrcholové političky v Európe sú pomerne mladé. Dánska premiérka Mette Frederiksenová bola zvolená na najvyšší politický post ako najmladšia premiérka krajiny v roku 2019, mala vtedy 41 rokov.
Fínska premiérka Sanna Marinová mala v čase svojho zvolenia 34 rokov a bola tak najmladšou predsedníčkou vlády na svete. Vek žien v politike môže potom ovplyvňovať aj ich uvažovanie o vedení štátu.
„U žien sa odlišná generačná skúsenosť pretína aj s odlišnou rodovou skúsenosťou,“ upozorňuje Homfray.
„U mladších žien v politike vnímam napríklad veľmi sympatický odlišný prístup k zlaďovaniu politického a rodinného života, ten môže byť symbolizovaný napríklad dojčením detí v parlamente. To by bolo pre množstvo ich starších kolegýň alebo predchodkýň nemysliteľné.“
Mnohé ženy vo vrcholových funkciách majú obmedzené právomoci, no pre ich krajiny je to vôbec prvýkrát, čo si za hlavu štátu zvolili političku. Medzi ne patrí grécka prezidentka Katerina Sakellaropoulouová, maďarská prezidentka Katalin Nováková, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a moldavská prezidentka Maia Sanduová, ktorá zvíťazila vo voľbách napriek agresívnej ruskej dezinformačnej kampani.
Moldavsko je pritom ojedinelým prípadom, kde majú v prezidentskom aj premiérskom kresle ženu. (V roku 2021 bolo takou krajinou Estónsko.)
Mládežnícke organizácie
Vedenie krajiny v Európe je však stále väčšinovo vnímané ako úloha skôr pre mužov ako pre ženy.
Predovšetkým severské štáty si však dlhodobo budujú tradíciu ženského líderstva. Napríklad v Litve je od roku 2020 premiérkou Ingrida Šimonytėová, ktorá v kresle vystriedala Daliu Grybauskaitėovú, nazývanú aj „baltská železná lady“. Tá bola pri moci desať rokov od roku 2009.
„Na príklade seba a svojich kolegýň chcem ukázať, že na vrchole môžu byť nielen muži, ale aj ženy,“ povedala podľa agentúry Reuters po svojom zvolení Šimonytėová, ktorá zostavila vládu s vyváženým pomerom žien a mužov v ministerských funkciách.
„V štandardných demokratických stranách, ktoré majú dlhú tradíciu, napríklad v nemeckých či severských stranách, často nájdeme kvalitné mládežnícke organizácie, ktoré dokážu podchytiť talenty a v pomerne mladom veku ponúknuť strane kvalitnú líderku,“ vysvetľuje Hudáčková a uvádza príklad fínskej premiérky Sanny Marinovej.
Tá pôsobila v mládežníckej organizácii svojej Sociálnodemokratickej strany Fínska, už v roku 2015 bola zvolená do parlamentu, stala sa ministerkou dopravy a komunikácií a po rokoch skúseností predsedníčkou strany a premiérkou.
Homfray uvádza príklad predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej.
„Je politicky aktívna už od veľmi skorej mladosti, rovnako ako mnoho iných európskych političiek podobného veku. Aj vďaka veľmi skorému vstupu do aktívnej politiky mala priestor nazbierať skúsenosti,“ hovorí Homfray.
„To ukazuje na veľký potenciál mládežníckych politických organizácií – tie v mnohých iných európskych štátoch fungujú vo väčšom meradle a významnejšie než u nás, a to okrem iného aj s väčším dôrazom na rodovú rovnosť, než ako sme zvyknutí my tu v strednej Európe.“
Ďalšie prekážky
Ženy pri moci nie sú zárukou dodržiavania demokratických hodnôt či väčšej rodovej rovnosti. Hoci Maďarsko má svoju prvú prezidentku Katalin Novákovú, tá je blízkou spojenkyňou premiéra Viktora Orbána.
Svoje zvolenie síce prezentovala ako „víťazstvo žien“ a progresívny krok pre krajinu, no vyslúžila si kritiku pre jej konzervativizmus v sociálnej agende a presadzovanie anti-LGBTQI+ politík. Navyše zastúpenie žien v parlamente je spomedzi krajín V4 najnižšie práve u nášho južného suseda.
Rovnako v Srbsku je premiérkou Ana Brnabićová, ktorá je podobne spojenkyňou prezidenta Aleksandra Vučića, za ktorého vlády sa kvalita demokracie v krajine znížila.
Podobným príkladom je aj Slovensko, ktoré má síce prezidentku a v minulosti malo aj premiérku, no v európskom rebríčku rodovej rovnosti je na chvoste podobne ako Česko, ktoré ženu vo vrcholovej politickej funkcii zatiaľ nemalo.
„Všeobecne nie je možné povedať a ani očakávať, že političky automaticky prinesú „proženské“ témy alebo že ich politika bude a priori feministická či napríklad sociálne citlivá,“ hovorí Homfray.
„Máme však výskumy, ktoré hovoria že s vyšším podielom žien v politike sa spája aj dôraz na iné témy. Ich riešenie nemusí byť ideálne, ale už len vyšším zastúpením žien v politike sa mení okruh tém, ktoré sa dostanú na stôl. Takouto témou môže byť napríklad otázka menštruačnej chudoby.“
Odborníčky aj obhajkyne ženských práv upozorňujú, že súčasný vysoký počet žien vo vedúcich pozíciách v Európe neznamená bod zlomu. Podľa nich treba na účasti žien v politike pracovať systematicky.
„Vidíme, že v mnohých krajinách vrátane Slovenska si politické strany dovolia bez zásadných nákladov ženy opäť vynechať. Napríklad slovenská vláda už raz mala päť ministeriek, teda viac ako tretinu členov vlády, a štandardne mala aspoň jednu-dve ministerky, no počas jednofarebnej vlády Smeru v roku 2014 sa počet vrátil k nule bez toho, aby to túto vládnu stranu výraznejšie poškodilo,“ upozorňuje Hudáčková.
Podľa Homfray by sme mali uvažovať hlavne o tom, čo ženám bráni vstúpiť do politiky a ďalej rásť.
„Mali by sme tieto bariéry odstraňovať a celkovo pracovať na spoločenskom nastavení. Vyplatí sa to nielen konkrétnym ženám političkám, ale celej spoločnosti, pretože množstvo talentovaných ľudí sa nebude vyčerpávať na zbytočných bariérach a svoj talent a energiu budú môcť venovať skutočnej politickej práci,“ uzatvára.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
