Svetový newsfilter: Zabudnite na Rusko, ako ho poznáte. Do roku 2033 zlyhá, myslia si experti

Dobrý deň,

najtvrdšie boje na Ukrajine momentálne prebiehajú v okolí Bachmutu, konkrétne pri meste Soledar. Rusko už za každú cenu potrebuje zaznamenať nejaký úspech, a tak bojuje taktikou, ktorú Volodymyr Zelenskyj označil za šialenstvo.

Zdá sa, že to Rusom napokon prinieslo výsledok. Aj Inštitút pre štúdium vojny v piatok napísal, že zábery zo Soledaru naznačujú, že Rusi ovládajú väčšinu, ak nie celé mesto.

Európa: Čo experti predpovedajú Rusku

Popri tvrdých bojoch o mestečko Soledar na východe Ukrajiny je najdôležitejšou správou týždňa z vojny výmena hlavného veliteľa ruských síl. Kremeľ zbiera neúspechy vo vojne, ktorú rozpútal, no podľa expertov ho môže čakať ešte väčšie zlyhanie – také, ktoré by sa týkalo celej krajiny.

Čo sa stalo: Čerstvá výmena na poste hlavného veliteľa takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ktorým sa stal Valerij Gerasimov namiesto Sergeja Surovikina, brutálneho architekta sýrskej bezohľadnej vojenskej kampane, naznačuje, že Kremeľ sa neustále točí v nezmyselnom kruhu, z ktorého nedokáže vyjsť.

Jeho neschopnosť kritizujú aj provojnové a protiukrajinské hlasy a o politický vplyv sa čoraz viac hlási šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Vojna, ktorá trvá skoro už 11 mesiacov, stihla spraviť z Ruska izolovanú krajinu. Ocitla sa v recesii a veľkú časť ekonomiky pohlcuje vojenské ťaženie. Krajina je na ideálnej ceste stať sa tzv. failed state, teda nefunkčným a zlyhávajúcim štátom, na aké sme zvyknutí skôr v treťom svete.

Čo hovoria odborníci: Myslia si to viacerí svetoví experti, s ktorými sa vo svojom prieskume pre predpovede na rok 2023 rozprával think-tank Atlantic Council. Oslovili ich celkovo 167 a vyšli z toho zaujímavé závery.

Okrem iného aj ten, že Ruská federácia, ako ju poznáme teraz, neprežije nasledujúcu dekádu. Ako priznáva think-tank vo svojej správe, jedným z najprekvapujúcejších výsledkov veľkého prieskumu je množstvo respondentov, ktorí poukazujú na možný kolaps Ruska v najbližších desiatich rokoch.

Skoro polovica oslovených analytikov si myslí, že z Ruska sa do roku 2033 stane buď zlyhávajúci štát, alebo sa rovno rozpadne. Keď sa expertov pýtali, ktorému štátu by sa to mohlo stať, odborníci najčastejšie spomínali práve Rusko. Dvakrát viac než Afganistan, ktorý by nedokázal bez zahraničnej pomoci plniť ani základné funkcie štátu.

Zdroj: Atlantic Council (odpovedalo 133 expertov)

Hrozí rozpad? Až 40 percent oslovených expertov si takisto myslí, že Rusko sa vnútorne rozpadne, a to buď pre revolúciu, občiansku vojnu, politickú dezintegráciu, či z iného dôvodu. Oveľa pesimistickejší sú pritom európski experti než americkí.

Bez ohľadu na represie a minimálnu slobodu slova sa vojna, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, dotkne každého. Aj tých, čo vojne tlieskajú a majú doma vyvesený znak Z.

Dôvodov na pesimizmus je viac. Jeden z nich je, že západné sankcie na ruskú ropu začali fungovať, čo rozpočet pocítil okamžite obrovským navýšením deficitu, ktorý sa odhaduje na prinajmenšom 50 miliárd dolárov.

Problémom je aj masová emigrácia asi pol milióna ľudí.

S kritikmi Putinovej vojny alebo tými, čo sa chceli vyhnúť mobilizácii, odišli mnohé talenty či už vo vede, v kultúre, alebo biznise. V najväčšej krajine sveta, ktorá má obrovský demografický problém, to zabolí o to viac.

Ázia: O čo vlastne ide Číne

Vladimir Putin opakovane označil čínskeho lídra Si Ťin-pchinga za svojho najlepšieho priateľa, na ktorého sa spoliehal aj po rozpútaní vojny. Najnovšie signály z Pekingu však ukazujú, že ruský prezident stráca aj podporu svojho najdôležitejšieho spojenca.

Čo sme sa dozvedeli: Až doteraz boli mnohí presvedčení, že poprední čínski diplomati vedeli o pláne zaútočiť na Ukrajinu s niekoľkotýždňovým predstihom. Všetko nasvedčovalo tomu, že o ňom Putin Si Ťin-pchingovi povedal počas februárovej návštevy Pekingu pred začiatkom olympiády.

Zdá sa však, že všetko bolo komplikovanejšie. Britskí novinári po rozhovoroch s viacerými kľúčovými predstaviteľmi Číny zistili, že plnoformátová invázia pre nich bola rovnakým prekvapením ako pre mnohé európske krajiny.

Denník Financial Times píše, že Čína očakávala nanajvýš menší konflikt napríklad v Donbase. Vedenie komunistickej strany vzhľadom na zle odhadnutú situáciu demonštratívne degradovalo štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí.

Aké sú dôsledky: Peking od februára z vojny profituje, keďže uprostred amerických a európskych protiruských sankcií od Moskvy za zvýhodnené ceny nakupuje čoraz viac surovín.

Lenže Čína si zároveň uvedomuje, že spojenectvo s Kremľom z nej robí vyvrheľa v očiach európskych krajín, ktoré sú kľúčové pre jej obchod. Aj preto jej diplomati v súkromí hovoria o potrebe odstrihnúť sa od Ruska s cieľom napraviť si reputáciu na medzinárodnej scéne.

Jeden z diplomatov dokonca pre Financial Times vyhlásil, že Putin je „šialený“. Iný dodal, že Čína je pripravená pomáhať Ukrajine s povojnovou rekonštrukciou.

O čo ide: Je otázne, do akej miery možno brať slová čínskych predstaviteľov vážne, no ich taktika – pôsobiť ako kompetentný hráč a obnovovať vzťahy so štátmi EÚ – zjavne funguje.

Koncom minulého roka bol v Pekingu nemecký kancelár Olaf Scholz a tento rok sa tam chystá aj francúzsky prezident Emmanuel Macron či talianska premiérka Giorgia Meloni.

Hlavným cieľom Pekingu je po krátkej stagnácii zrýchliť rast ekonomiky. Pre tento zámer sú dobré vzťahy s Európou mimoriadne dôležité. Rovnako ako uvoľnenie covidových opatrení, ku ktorému došlo nedávno po tlaku verejnosti.

Všetko však nasvedčuje tomu, že situácia v krajine sa vzhľadom na nízky počet zaočkovaných ľudí v najstaršej skupine obyvateľstva vymkla spod kontroly. Presné čísla nie sú známe, no podľa niektorých odhadov by počet obetí na konci tejto vlny mohol presiahnuť jeden milión.

Latinská Amerika: V Brazílii sa potvrdili obavy z násilia

Dva roky po násilí vo washingtonskom Kapitole sa podobné udalosti zopakovali vo vládnej štvrti v Brazílii. Aj tentoraz k tomu prispela polarizácia spoločnosti, konšpirácie a populizmus.

Čo sa stalo: V nedeľu – týždeň po inaugurácii staronového brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu – do parlamentu a ďalších budov štátnych inštitúcií vtrhli tisíce podporovateľov Jaira Bolsonara.

Priaznivci politika, ktorý v októbri prehral prezidentské voľby v Brazílii, v budove parlamentu, najvyššieho súdu a v prezidentskom paláci ničili zariadenie, dokumenty aj reputáciu brazílskej demokracie.

Agresívny dav zložený z niekoľkých tisícov ľudí takto protestoval proti Lulovi a zjavne dúfal, že bude na začiatku prevratu, ktorý do prezidentského úradu vráti Bolsonara. Jeho považujú za skutočného víťaza volieb, ktoré podľa nich boli zmanipulované.

Viselo to vo vzduchu: Podobností s dianím v USA po prehre Donalda Trumpa je naozaj veľa. A nie je náhoda, že práve Bolsonaro bol tak často prirovnávaný k americkému exprezidentovi.

Na rozdiel od Trumpa sa po volebnej porážke vyhol divokým konšpiráciám, hoci jeho priaznivci im aj tak verili a šírili ich. Prehru však otvorene neuznal a neprišiel ani na inauguráciu svojho rivala.

Od amerického politika sa odlíšil aj tým, že vcelku rýchlo odsúdil útok na verejné budovy.

Podporovatelia Bolsonara na streche kongresu. Foto – TASR/AP

Zlyhanie polície: Spochybňovanie výsledkov a možné násilie sa očakávalo už pred voľbami. A keď v hlavnom meste Brazílie začali stanovať priaznivci Bolsonara, bolo otázkou času, kedy prídu problémy.

Napriek tomu brazílska polícia v nedeľu pôsobila nepripravene. Preto sa už diskutuje o tom, kto zlyhal a či ide o náhodu. Bývalý vojak Bolsonaro má silnú podporu práve medzi členmi bezpečnostných zložiek.

Aj prezident Lula ich obviňuje z toho, že zanedbali svoje povinnosti. Spolu s vyšetrovaním násilníkov sa tak v krajine začalo vyšetrovať aj to, prečo bolo na mieste menej policajtov, ako bolo dohodnuté.

Na šéfa verejnej bezpečnosti v meste Brazília, ktorý bol predtým ministrom v Bolsonarovej vláde, už vydali zatykač. Vo funkcii skončil aj guvernér rovnomenného federálneho okrsku.

Vláda za dôležité považuje to, že armáda zostala verná demokratickým inštitúciám. Medzičasom už oznámila, že fungovanie štátnych inštitúcií v hlavnom meste sa vrátilo do normálu. Hlboká polarizácia však zostáva a je jasné, že Lula to nebude mať ľahké.

Severná Amerika: Biden chce vyriešiť migračnú krízu

Americký prezident Joe Biden sa začiatkom roka pustil do veľmi nevďačnej a ťažkej témy: nelegálnej migrácie do USA. V rámci tejto agendy prvýkrát od nástupu do Bieleho domu osobne navštívil hranicu s Mexikom. Republikáni mu vyčítali, že meškal dva roky.

Kríza na hraniciach: Počas minulého fiškálneho roka (v USA od októbra do októbra) zadržali americké úrady 2,4 milióna ľudí, ktorí sa z juhu nelegálne chceli dostať do USA. Mnohí to skúšali aj viackrát.

To je rekordné číslo, v rokoch pred covidom to dlho boli len státisíce. V mestách pri hranici na mexickej strane je kritická situácia, migranti spia v parkoch alebo v stanoch.

Biden minulý týždeň, ešte pred návštevou, predstavil svoj plán. Ten hovorí, že do USA bude môcť mesačne prísť legálne za istých podmienok 30-tisíc ľudí z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy (čo sú krajiny, odkiaľ je najvyšší nárast). Je to celkom vysoké číslo a aktivisti za to prezidenta chvália.

Za čo ho kritizujú: Kritickí sú však k druhému bodu. Podľa neho ľudí, ktorí prídu na hranicu nelegálne, vyhostia. Výrazne sa tak obmedzí ich možnosť požiadať o azyl, čo je podľa kritikov vrátane niektorých demokratov proti medzinárodným štandardom.

V podstate ide o pokračovanie kontroverzného článku 42 Donalda Trumpa, na základe ktorého ľudí vyhostili pre obavy zo šírenia koronavírusu. Tento článok sa využíva aj počas Bidenovej vlády.

Súčasný prezident tak podľa kritikov pristúpil na opatrenia, ktoré sú podobné ako Trumpove. Vláda to však rázne odmieta a hovorí o humánnom prístupe.

Pomoc od Mexika: Biden sa pustil do veľmi komplikovanej témy, ktorú nedokázali vyriešiť rôzne americké vlády. Navyše výsledok závisí nielen od neho, ale aj od miestnych politikov, samotných migrantov či spolupráce iných štátov – najmä južného suseda USA.

Biden v pondelok prišiel do Mexika, kde rokoval aj s prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom. Ten už predtým sľúbil, že krajina prijme 30-tisíc vyhostených obyvateľov mesačne.

Či tieto kroky budú fungovať a znížia nápor na južnú hranicu USA, je otázne. Ak sa upokojí ekonomika (inflácia od júlového vrcholu klesá) a situácia na hranici sa nezmení, imigrácia môže byť jednou z hlavných tém prezidentskej kampane v roku 2024.

Biden po dobrom výsledku vo voľbách do kongresu a miernom náraste popularity dáva všetky signály, že sa na nej chce zúčastniť. Teraz ho však môže poškodiť kauza, ktorá sa podobá Trumpovej – aj v Bidenovej kancelárii našli utajované dokumenty z čias, keď bol viceprezidentom.

Prípad už rieši FBI aj ministerstvo spravodlivosti, no Bidenov tím tvrdí, že situácia je iná, pretože dokumenty hneď odovzdal, a na rozdiel od Trumpa s úradmi spolupracuje.

Viac v článku: Do Ameriky chce prísť rekordný počet ľudí, Biden na to reaguje niektorými opatreniami ako Trump

Afrika: Etiópia si zvyká na prímerie

Povstalecké jednotky zo severu Etiópie cez týždeň začali odovzdávať ťažké zbrane národnej armáde. Do krajiny medzitým pricestovali viacerí ministri zahraničných vecí vrátane kľúčových predstaviteľov Európskej únie.

Aký je kontext: Medzi severným regiónom Tigraj a centrálnou vládou bolo dlhodobé napätie, ktoré vyvrcholilo v novembri 2020. Tigraj napriek zákazu usporiadal voľby, na čo etiópsky premiér Abiy Ahmed zareagoval pozemnou inváziou.

Túto občiansku vojnu viaceré neziskové organizácie označovali za jeden z najkrvavejších konfliktov na svete. Tigraj odtrhnutý od humanitárnej pomoci sa ocitol na pokraji hladomoru s miliónmi vysídlených ľudí.

Obe strany sa dohodli na viacerých prímeriach, ale tie nefungovali. Zdá sa, že teraz sa situácia zmenila.

Čo sa stalo: Diplomati sa minulý rok na jeseň stretávali v Pretórii a napriek počiatočnej skepse analytikov v novembri uzavreli dohodu. V decembri sa dohodli na konkrétnych krokoch, ako ju implementovať.

Patrí medzi ne aj odovzdávanie ťažkých zbraní z Tigraja späť etiópskej armáde, s čím sa začalo tento týždeň. Súčasťou dohody je aj obnovenie humanitárnej pomoci severnému regiónu.

Do Tigraja už po dvoch rokoch znova začali lietať medzinárodné linky.

Čo sa deje teraz: Situáciu v Etiópii pozorne sleduje medzinárodné spoločenstvo, ktoré dohodu povstalcov s vládou víta. Ocenila ju aj Európska únia, no jej predstaviteľov zamrzelo, že neboli pri formovaní dohody.

Tento týždeň do krajiny vycestovali ministerky zahraničných vecí Nemecka aj Francúzska. Už predtým boli v Tigraji aj šéfovia diplomacie Spojeného kráľovstva či Číny.

Viaceré štáty dúfajú, že s premiérom Abiyom Ahmedom, ktorý si výrazne poškodil reputáciu vedením dvojročnej brutálnej vojny, dokážu obnoviť strategické vzťahy.

Meno týždňa: Petr Pavel

Už dnes (piatok) sa koná prvé kolo prezidentských volieb v Česku. Hlasovanie sa končí v sobotu popoludní a hlavnou otázkou je, kto dostane v druhom kole šancu poraziť Andreja Babiša. Je veľmi pravdepodobné, že expremiér bude jedným z dvojice postupujúcich, otázne je, koľko získa percent a aký veľký bude rozdiel medzi ním a Petrom Pavelom, respektíve Danušou Nerudovou.

Aktuálne prieskumy a predvolebné debaty ukazujú, že najväčším favoritom je generál Petr Pavel. Bývalý šéf generálneho štábu českej armády a predseda vojenského výboru NATO aj v diskusiách pôsobil suverénnejšie ako Nerudová, ktorá môže prekročiť 20 percent, no zrejme skončí v prvom kole.

To druhé bude už o tom, či si väčšina voličov v Česku želá, aby bol hlavou štátu Andrej Babiš. Jeho pozíciu síce posilnilo oslobodenie v kauze Čapí hnízdo, ale očakáva sa, že expremiér prehrá bez ohľadu na to, či proti nemu bude stáť Pavel alebo Nerudová.