Matúš Zdút
Bratislavský primátor Matúš Vallo pricestoval do hlavného mesta Ukrajiny spolu so zakladajúcimi členmi Paktu slobodných miest – s primátorom Prahy Zdeňkom Hřibom, primátorom Varšavy Rafałom Trzaskowským a primátorom Budapešti Gergelyom Karácsonyom. Vallo sa stretne aj so zástupcom ministra zahraničných vecí, navštívi nemocnicu pre vojnových veteránov aj mesto Buča.
V rozhovore hovorí:
- akú pomoc Bratislava sľúbila Kyjivu,
- prečo sú výpadky elektrickej energie oveľa horšie, ako si myslíme,
- o koľko viac energie spotrebuje ukrajinský dom oproti slovenskému,
- koľko času strávia Kyjivčania v podzemí.
Prečo ste v Kyjive?
Vlani sme do Paktu slobodných miest prijali Kyjiv, spolu s Berlínom, Hamburgom a Vilniusom. S Kličkom sme strávili skoro celý deň v Prahe spolu. Vtedy sme sa aj rozprávali, že nás raz pozve do Kyjiva. Pozvanie prišlo a my sme sa rozhodli, že prídeme.
Ako vyzerala vaša cesta?
Leteli sme z Viedne do Varšavy, kde sme všetci štyria primátori aj našimi kolegami – každý má so sebou dvoch ľudí, niekto viac – cestovali 18 hodín vlakom priamo do Kyjiva. V podstate nám vyhradili jeden vozeň. Myslím, že sme cestovali rovnako ako už mnohí pred nami, odkedy vypukla vojna.
Čo je cieľom návštevy?
Cieľ návštevy môžeme rozdeliť na dve veľmi dôležité roviny. Prišli sme sem, aby sme sa rozprávali o pomoci, ktorú Ukrajina stále naliehavo potrebuje. V rámci Paktu slobodných miest vytvárame platformu, prostredníctvom ktorej budú ukrajinské mestá môcť jasne definovať svoje potreby a ostatné európske mestá budú presne vedieť, čo treba zabezpečiť. Prebieha aj diskusia o budúcnosti. O tom, akým spôsobom budú vedieť európske mestá pomôcť Ukrajine s obnovou. Tam ide najmä o rôzne expertné skúsenosti a expertné tímy, napr. skúsenosti EÚ s energetickou efektívnosťou.
Druhá rovina je symbolická, a teda nemenej dôležitá. Situácia na Ukrajine je aj takmer po roku od vypuknutia konfliktu mimoriadne vážna. Tá symbolika, že prídu primátori alebo iní lídri na Ukrajinu alebo do Kyjiva, je stále veľmi dôležitá, stále treba upozorňovať na to, čo sa tu deje. Stále tu pokračuje vojna, stále zomierajú ľudia, Ukrajina aj naďalej potrebuje pomoc.
Kyjivu ste sľúbili 25 autobusov, bolo to na žiadosť Klička?
My sme ponúkli pomoc 25 dvanásťmetrových autobusov a Kyjiv to veľmi rád akceptoval. Teraz sa rieši legálna stránka veci a potom sa bude riešiť spôsob transportu. Myslím, že to bude tak, že po hranicu ich odvezieme my a od hranice si ich preberie Kyjiv, ale ešte uvidíme.
Hlavnou témou stretnutia bola platforma pre dlhodobú pomoc a obnovu ukrajinských miest. Ako bude fungovať?
Celé sa to deje v rámci Paktu slobodných miest. Nie je to nový alebo inovatívny nápad, skôr jednoduchá internetová platforma, vďaka ktorej budeme vedieť čo najefektívnejšie a najadresnejšie pomôcť samosprávam. Ukrajinské mesto napíše, čo potrebuje, a darcovské mestá budú môcť priebežne sledovať, či niektoré z požiadaviek vedia naplniť, prípadne do systému zaevidujú, ako inak vedia pomôcť.
Poliaci majú už dlhšie svoj vlastný program, cez ktorý pomáhajú Ukrajine s ochranou národných kultúrnych pamiatok. My nesľubujeme tanky ani protilietadlovú obranu. My sľubujeme expertov, sľubujeme veci, ktoré môžeme dať. Napríklad darujeme 25 autobusov a Varšava 6 vagónov metra.
Čo potrebuje Kyjiv?
Základná vec sú agregáty a technické nástroje, ktoré im pomôžu udržať si dodávky energií. Potrebujú, samozrejme, aj peniaze, aby si mohli potrebné veci nakúpiť sami. Tiež potrebujú všetky veci, ktoré sa týkajú každodenných potrieb obyvateľstva.
O čom ste sa ešte rozprávali s Kličkom?
S Kličkom sme v stredu mali oficiálne asi dvojhodinové stretnutie a nasledovať má spoločná večera, kde sa dozvieme ešte omnoho viac. (uskutočnila sa po tomto rozhovore – pozn. red.). Veľa nám hovoril o symbolickej rovine, aké je pre nich dôležité, že sme prišli. Potom sme sa rozprávali o primátorských veciach, ktoré sa týkajú chodu mesta. Opisoval nám devastačný efekt kompletného blackoutu, keď prestane fungovať úplne všetko, čo potrebuje elektrinu. Kyjiv zažil 12-hodinový kompletný blackout.
Čo vám o tom povedal?
Vysvetlil nám, prečo je to akt štátneho terorizmu, keď Rusi útočia na elektrickú sieť. Kompletný blackout znamená, že sa ráno zobudíte a chladnú vám radiátory, nemáte žiadnu elektrinu, nemáte vodu, pretože bez elektriny nefungujú ani vodovody. Nemáte internetovú ani telekomunikačnú sieť, všetko je zatvorené. Je to omnoho horšie, ako si dokážeme predstaviť. To nie je len to, že pár hodín nejde elektrina, ale úplne znefunkčnenie nášho systému fungovania, na ktorý sme zvyknutí.
Momentálne je v Kyjive mínus desať stupňov, čo je teplota, pri ktorej sa domy bez kúrenia veľmi rýchlo stanú neobývateľnými. Kličko nás zobral k niekoľkým kľúčovým bodom energetickej siete v meste. Opisoval nám, akým spôsobom chceli ruské rakety zlikvidovať jednu veľkú stanicu na výrobu tepla. Netrafili ju, ale zabili päť ľudí v neďalekom historickom dome. Kúsok od nej zničili veľkú administratívnu budovu.
Keby túto tepláreň zasiahli, museli by evakuovať 200-tisíc ľudí závislých od toho tepla. Je to pre nás pripomenutie, ako veľmi sme závislí od energií a ich dodávok. V tejto súvislosti sme sa rozprávali aj o tom, ako vieme pomôcť pri zlepšovaní energetickej efektívnosti budov. Kličko nám povedal, že Ukrajinci vo svojich budovách míňajú štyrikrát viac energie, ako je priemer Európskej únie.
My máme bohaté skúsenosti so zatepľovaním budov a s menením okien, na Slovensku sa toho aj vďaka Európskej únii robí veľa. Na magistráte máme odborníkov, ktorí sa presne týmto témam venujú, takže vieme aj takto pomôcť.
Kličko aj vy ste primátormi hlavných európskych miest, jeho práca sa však od tej vašej dosť líši. Hovorili ste o náplni jeho práce?
Je pre mňa obrovská skúsenosť vidieť, že jeho práca je zrazu vyslovene o záchrane ľudských životov, ale v tom pravom zmysle slova. Primátor sa bežne zaoberá kvalitou ľudského života, nie priamo jeho záchranou. Ak sa Rusom podarí zlikvidovať vykurovanie celých štvrtí, bude z toho humanitárna kríza nevídaných rozmerov. Ak to nastane, mali by sme sa pripraviť na ďalší veľký nápor utečencov, pretože v takých podmienkach sa tam nedá prežiť, aj o tomto sme hovorili.
Rozprávali ste sa o bezpečnostnej situácii Kyjiva?
Hovoril nám, že bojujú o prežitie. Celá Ukrajina bojuje o prežitie a je to päťdesiat na päťdesiat. Samozrejme, všetci veria, že vojna sa skončí víťazstvom Ukrajiny. Pre Kyjiv sa to však môže skončiť zle už len tým, že sa ocitnú bez energií, a to by bola katastrofa. Ak sa podarí ruskej armáde odseknúť veľké mestá od energie, zdvihne sa nová vlna utečencov.
Aký máte pocit z hlavného mesta Ukrajiny?
Kyjiv je obrovské, nádherné, európske veľkomesto. Sú ulice, na ktorých ani nevnímate, že sa práve odohráva nejaká vojna. Mesto je však teraz dosť tmavé, nesvietia tu takmer žiadne pouličné lampy. Vidno, že šetria energiami. Povedali nám, nech si aj do interiérov radšej obujeme hrubšie ponožky. Ľudia sa, samozrejme, usilujú, aby život v meste šiel ďalej. Bez toho sa to nedá. Kličko nám hovoril, že ľudia si v podstate na vojnu zvykli. Čo tiež je nesprávne. Nemali by sme si v 21. storočí zvykať na vojnu.
Po príchode som si uvedomil, aké máme veľké šťastie, že žijeme v mieri, a je dôležité podporovať Ukrajinu. Oni bojujú za celú Európu. Kličko nám povedal, že nikto neveril, že to Rusi naozaj urobia. Povedal: „Viem, že tak, ako my sme neverili, ani vy neveríte, že vaše mesto môže byť ďalšie na rade.“ Naozaj si to uvedomíte, keď chodíte ulicami mesta, ktoré bojuje.
Aj na Kyjiv občas dopadnú rakety. Dostali ste inštrukcie, ako sa vtedy zachovať?
Inštrukcie sú jednoduché: keď počujete sirénu, treba ísť do podzemia. Primátor nám hovoril, že priemerný obyvateľ Kyjiva z posledných desiatich mesiacov dokopy strávil jeden z nich v podzemí.
Pakt slobodných miest sa od založenia rozrástol na 26 členov. Čo je jeho cieľom a ako vyzerá vaša vzájomná spolupráca?
Pakt je predovšetkým o spoločných proeurópskych a demokratických hodnotách. Zároveň vďaka paktu sa vzájomne delíme o expertízy a riešenia. Kedykoľvek môžem napísať SMS správu primátorovi Prahy, Varšavy či Budapešti a spýtať sa priamo na radu alebo odporúčanie. Veľmi sa nám to osvedčilo: Varšava nám pomohla pri zvládaní utečeneckej krízy, Praha zase pri budovaní Metropolitného inštitútu Bratislavy a tak ďalej. Tiež sme vznikli s ambíciou spoločne lobovať za priamejšie možnosti financovania z európskych peňazí, aby sa mestám nestávalo to čo Bratislave, že nemôžeme čerpať všetky európske fondy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
