Agent Bureš, únos syna na Krym či zámoček vo Francúzsku. 15 najväčších káuz Andreja Babiša

Andrej Babiš sa ako prezidentský kandidát odmietal zúčastniť viacerých debát, rozhovory nezávislým médiám už dávno neposkytuje. Vyhýba sa tak nepríjemným otázkam, ktorým by zákonite musel čeliť vzhľadom na mnohé kauzy, v ktorých figuruje. Preto prinášame ich ucelený prehľad.

Zatiaľ čo Petr Pavel musel v rámci kampane opakovane vysvetľovať problémy, Andrej Babiš zostáva v zákryte, hoci má za sebou oveľa viac závažných káuz ako jeho súperi.

Dôvodom môže byť, že všetky – respektíve všetky odhalené – problémy už vyšli najavo a médiá sa im v minulých rokoch intenzívne venovali. A Babiš sa cielene vyhýba aj akýmkoľvek rozhovorom, v ktorých by mohol byť so svojimi pochybeniami konfrontovaný.

Hlavným Babišovým problémom bol doteraz jeho súdny proces v kauze Čapí hnízdo, kde čelil obžalobe z dotačného podvodu. Prvostupňový súd dopadol v jeho prospech, čaká sa však, či sa prokurátor odvolá. A to je len jeden z mnohých kostlivcov, ktorých vo svojich skriniach tento prezidentský kandidát ukrýva.

Prehľad Babišových káuz, zlyhaní a podozrení

1. Vyšetrovanie vo Francúzsku

V rokoch 2009 a 2010 nakúpil Andrej Babiš cez offshorové spoločnosti nehnuteľnosti vo Francúzsku v hodnote zhruba pol miliardy korún (vyše 20 miliónov eur). Na ich nákup požičal zahraničným firmám 15 miliónov eur cez spoločnosť skryto zriadenú na Britských Panenských ostrovoch. Odhalili to až uniknuté dokumenty Pandora Papers.

Babiš najskôr nákup nehnuteľností bagatelizoval: „Tak ste sa dozvedeli, že si Babiš kúpil zámoček. Žiaden zámoček si nekúpil. A hlavne som si to kúpil za svoje zdanené peniaze,“ vyhlásil na mítingu s občanmi.

Neskôr však Babišov nákup začala vyšetrovať francúzska prokuratúra. „Vyšetrovanie vo veci pána Babiša sa zaoberá legalizáciou výnosov z daňovej trestnej činnosti s priťažujúcimi okolnosťami,“ potvrdil námestník finančného prokurátora Antoine Jocteur-Monrozier.

„Ja môžem len znova zopakovať, že všetky nákupy nehnuteľností prebehli v súlade so zákonmi. Detaily nepoznám, vašu informáciu mám len z médií,“ reagoval Babiš na informáciu o svojom vyšetrovaní.

2. Súd v kauze Čapí hnízdo

Andrej Babiš bol na jar 2022 obžalovaný z „napomáhania trestnému činu dotačného podvodu“, podľa prokurátora sa podieľal na podvodnom získaní dotácie na stavbu rekreačného a konferenčného areálu Čapí hnízdo. „Je tak evidentné, že konanie obvineného Ing. Babiša smerovalo úmyselne k neoprávnenému získaniu dotácie pre spoločnosť Farma Čapí hnízdo,“ píše sa v obžalobe.

Súdne pojednávanie začiatkom januára dospelo k záveru. Uznávaný sudca Jan Šott Babiša napokon päť dní pred prvým kolom volieb oslobodil. Bol však kritický k prokurátorovi Jaroslavovi Šarochovi, ktorému vyčítal pochybenia pri podávaní obžaloby. Teraz sa čaká na to, či sa Šaroch odvolá.

V prípade dokázania viny Babišovi hrozilo päť až desať rokov odňatia slobody. Obžalovaný bol spoločne s Janou Nagyovou, a keďže skutok sa odohral už pred dlhším časom a dotácia bola nakoniec vrátená, žalobca im navrhoval iba podmienečné a finančné tresty.

3. Agent ŠtB

Podľa archívnych dokumentov sa Andrej Babiš 12. novembra 1980 stal dôverníkom Štátnej bezpečnosti a od roku 1982 bol evidovaný ako agent s krycím menom „Bureš“.

Registrovaný bol na oddelení kontrarozviedkovej ochrany československého zahraničného obchodu, odboru na ochranu ekonomiky Správy kontrarozviedky v Bratislave. Agentom bol do roku 1985, keď bol vyslaný spoločnosťou Petrimex do Maroka, kde zostal do roku 1991.

Babiš opakovane žaloval slovenský Ústav pamäti národa, ktorý archívne dokumenty ŠtB spravuje, a tvrdí, že je evidovaný neoprávnene. Súdy dali najskôr Babišovi za pravdu, Ústavný súd však v roku 2017 predchádzajúce rozhodnutie zrušil.

Vlani v júni potom Krajský súd v Bratislave jeho žalobu odmietol. Babiš podal aj sťažnosť na Slovenskú republiku na Európsky súd pre ľudské práva, ale ten v roku 2018 rozhodol o jej neprijateľnosti.

4. Člen KSČ

Do strany vstúpil Andrej Babiš v roku 1980, predtým viedol základnú organizáciu SZM v podniku Petrimex, kde pracoval.

„Vo svojom prejave som povedal, že som bol členom komunistickej strany, že som nebol taký statočný a angažovaný ako Václav Havel. Je pravda, že mojím cieľom bolo vyštudovať zahraničný obchod a perspektívne pracovať niekde v zahraničí, pretože som mal veľkú pôžičku na barák, ktorú som musel splácať,“ povedal Babiš v rozhovore pre portál iDnes, ktorý vlastní.

„Nie som pyšný, že som bol pasívnym členom komunistickej strany, ale nebol som nomenklatúrny káder,“ vyhlásil Babiš aj v TV Nova.

5. Netransparentné financovanie kampane

Spôsob, akým prezidentský kandidát Andrej Babiš inkasuje a vydáva peniaze na kampaň, sa líši od všetkých ostatných uchádzačov o najvyšší ústavný post.

Zatiaľ čo u ďalších kandidátov idú peniaze cez ich transparentný účet, za bývalého premiéra platí jeho hnutie ANO. Nateraz nie sú dostupné údaje o tom, akú sumu expremiér minul za tú časť kampane, ktorá prebiehala už od leta. Nie sú ani dostupné informácie o tom, či mu hnutie ANO alebo jeho spoločnosti neposkytujú aj iné služby alebo produkty zadarmo.

„V tejto chvíli sa nedá zistiť, aké výdavky na kampaň pán Babiš používa,“ uviedol člen dohľadového úradu František Sivera, ktorý je poverený koordináciou kontrol prezidentskej kampane. „Z pohľadu zákona je to legálne, ale z hľadiska priebehu volieb to nie je úplne transparentné.“

6. Nejasný pôvod peňazí v začiatkoch podnikania

Pochybnosti vzbudzuje už transakcia, ktorá stála na počiatku Babišovej podnikateľskej dráhy a umožnila mu vybudovať jeho súčasné impérium.

Tesne po rozpade ČSFR založil slovenský štátny podnik zahraničného obchodu Petrimex v Prahe pobočku nazvanú Agrofert. Viedol ju práve Babiš. V roku 1995 prevzala za necelé tri milióny korún (približne 125-tisíc eur) majoritný podiel v tejto firme švajčiarska schránka O. F. I. Dodnes nie je jasné, kto za švajčiarskou spoločnosťou vlastne stál.

Babiš v minulosti tvrdil, že to boli jeho spolužiaci zo ženevského gymnázia, kde pár mesiacov študoval. Nikdy však neuviedol, ktorí konkrétne to boli a akú mali motiváciu do firmy vstúpiť. V Česku za ňu vystupoval bývalý príslušník komunistickej tajnej polície a právnik Libor Široký, ktorý neskôr pôsobil v niekoľkých Babišových firmách a vlani zomrel.

Pochybnosti o okolnostiach celej transakcie ešte umocňuje skutočnosť, že Babiš bol následne odvolaný z predstavenstva Petrimexu a nové vedenie podniku podalo na prevod akcií žalobu a neúspešne sa snažilo získať Agrofert späť.

Ďalšie otázky potom vzbudzujú transakcie, ktorými Babiš získal Agrofert do svojho vlastníctva. Do roku 2000 podľa auditu zarobil Andrej Babiš zhruba osem miliónov korún (333-tisíc eur), v tom istom čase kúpil balík 45 percent akcií firmy. Ako však upozornili Reportéri ČT, trhová cena Agrofertu sa už tri roky predtým pohybovala rádovo vyššie, podľa znalcov dosahovala 900 miliónov korún (vyše 37 miliónov eur).

Postupne v rokoch 1999 – 2004 skúpil Andrej Babiš akcie Agrofertu v hodnote niekoľko desiatok miliárd korún. Nevysvetlil však, kde peniaze na nákup vzal. Podľa analýzy Českého rozhlasu mohol mať v tom čase na nákup maximálne 29 miliónov (1,2 milióna eur).

Cenu, za ktorú akcie nakúpil, Babiš nikdy nezverejnil, nie je tiež jasné, či išlo o nebývalo lacný a extrémne výhodný nákup, alebo mal Babiš ešte iné príjmy, než uvádzal.

7. Konflikt záujmov a dotácie

Audítori Európskej komisie dospeli k záveru, že Andrej Babiš bol v čase svojho vládneho pôsobenia v strete záujmov. Podľa audítorov má Babiš na zverenecké fondy, cez ktoré vlastní svoje firmy, „priamy aj nepriamy rozhodujúci vplyv“. Podľa správy tak „ako verejný funkcionár porušoval zákon o strete záujmov“. Babiš označil audit za účelový a zmanipulovaný, stret záujmov odmietol.

Podľa analýzy Deníka N takmer tretina Babišových firiem počas jeho vlády čerpala poľnohospodárske dotácie, celkovo v danom období inkasovali takmer tri miliardy korún, a boli tak suverénne najväčším príjemcom týchto príspevkov.

8. Odvlečenie syna na Krym

V roku 2018 syn Andreja Babiša z prvého manželstva Andrej Babiš mladší napísal e-mail českej polícii, že bol unesený na Krym. Na okupovaný ukrajinský polostrov odviezol Babiša mladšieho manžel lekárky Dity Protopopovej, ktorá vypracovala posudok o jeho duševnom stave a  predtým bola poradkyňou jeho otca na ministerstve financií.

Babiš mladší potom v obsiahlom rozhovore opísal, že cestu nariadil jeho otec Andrej Babiš. „Otec ma vzal do miestnosti, kde robí mítingy. Boli sme tam sami dvaja, len otec a ja. A tam mi do očí jasne povedal: ‚Potrebujeme, aby si zmizol.‘ Takže toto je moja odpoveď na vašu otázku ohľadom môjho otca a Krymu. To on mi povedal, že potrebuje, aby som zmizol. A podľa toho konali Protopopovci,“ uviedol.

Babiš toto obvinenie opakovane poprel. „Je to sprostá lož. Môj syn nikdy nebol unesený, je to, bohužiaľ, chorý človek,“ vyhlásil. Prípad prešetrovala polícia, nakoniec ho odložila s tým, že podozrenie z trestných činov sa nepreukázalo.

9. Ovplyvňovanie médií

Babiš v polovici roku 2013, keď ovládol mediálny dom Mafra, prisahal, že nebude do obsahu svojich médií zasahovať. „Ja môžem tu verejne vyhlásiť na zdravie mojich štyroch detí a dvoch vnučiek, že v žiadnom prípade nebudem nikdy zasahovať do práce redaktorov v Mafre,“ povedal vtedy.

Krátko po akvizícii volal jednému z redaktorov Lidových novín a sťažoval sa na to, že jeho tlačovej konferencii v médiu nebol daný priestor. Povedal pritom aj vetu „kluci nevedia, s kým majú tú česť“.

V roku 2017 potom bola zverejnená tajne urobená nahrávka, na ktorej Babiš s redaktorom MF Dnes Markom Přibilom preberá témy a načasovanie publikovania kompromitujúcich textov o jeho politických súperoch predovšetkým z ČSSD. Na nahrávke sa aj nelichotivo vyjadruje o svojich zamestnancoch, ktorých označuje za „debilov“.

O Babišovom vplyve na médiá neskôr hovorila aj novinárka Sabina Slonková, ktorá pol roka viedla Mladú frontu v čase, keď ju Babiš vlastnil.

„Chcem povedať, že nemožno pracovať v novinách, ktoré vlastní politik. Aj keď hovorí, že chce robiť nezávislé noviny, je to nezávislosť odtiaľ-potiaľ. To nie je slobodná novinárčina,“ vyhlásila po svojom odchode. „Keď sme viedli debaty nad konkrétnymi prípadmi, ukázalo sa, že nezávislosť je pre ľudí z vedenia Mafry iba fráza,“ konštatovala v rozhovore pre Aktuálně.cz.

10. Korunové dlhopisy

Andrej Babiš ako súkromná osoba nakúpil od vlastnej firmy Agrofert korunové dlhopisy za 1,5 miliardy korún (vyše 62 miliónov eur) so zúročením 6 %, z ktorého neplatil daň. Babiš tak zarábal nezdanených 90 miliónov korún ročne (3,7 milióna eur).

V roku 2017 potom Babiš čelil podozreniu z krátenia dane, pretože podľa daňových priznaní nemohol mať na nákup dlhopisov dostatok peňazí. Bol preto odvolaný z funkcie ministra financií. Babiša kvôli tomu vyšetrovala polícia v súvislosti s možnými daňovými únikmi, vyšetrovanie však bolo nakoniec odložené.

11. Nezvládnutie pandémie

Česká republika patrila podľa počtu obetí covidu-19 v prepočte na obyvateľa k najviac postihnutým. Za vlády Andreja Babiša v apríli 2021 malo Česko dokonca najvyšší počet mŕtvych na svete. Celkom v Česku zomrelo vyše 42-tisíc ľudí. Sám Babiš však v čase pandémie uviedol, že Česko je „best in covid“.

Babišova vláda bola kritizovaná za chaotické vedenie boja proti pandémii, za stratégiu premorovania, zlé informovanie verejnosti či naopak, za neadekvátne lockdowny a uzavretie škôl, ktoré patrilo k najdlhším na svete.

12. Nákup pozemkov od štátu

Keď firmy Andreja Babiša potrebovali získať štátnu poľnohospodársku pôdu, nemali na ňu zo zákona nárok. Andrej Babiš preto podľa zistení Deníka N skúpil takmer stovku parciel s rozlohou až 175 hektárov. Väčšinu pozemkov potom za čiastku viac ako trojnásobne vyššiu previedol do jednej zo svojich firiem, ktorá na ne pôvodne nemala nárok.

Babiš pri transakciách so štátnou pôdou, na ktorú podľa vtedajších zákonov nemal jeho holding nárok, angažoval aj svoju rodinu. Podľa vyšetrovateľov v tomto prípade „využil“ svojich príbuzných na dosiahnutie vlastných cieľov. Mohli ju totiž kúpiť len fyzické osoby, ktoré ju počas následných piatich rokov pri ďalšom predaji museli prednostne ponúknuť štátu.

13. Podpora dezinformácií a dezinformačných webov

Pred voľbami do snemovne v roku 2017 Babiš aktívne využil dezinformačnú „aféru lítium“ proti sociálnej demokracii. Sobotkova vláda vtedy podpísala memorandum s austrálskou firmou o prieskume a Babiš hlásal, že nedopustí krádež za bieleho dňa a Česko získa „2000 miliárd z lítia“. To sa však nikdy nestalo.

Pred voľbami do snemovne v roku 2021 stála kampaň hnutia ANO okrem iného na dezinformácii, že ak uspejú Piráti, migranti Čechom zaberú chaty. Vo finále kampane stavil Babiš na ostrú a emocionálnu rétoriku voči opozičným volebným koalíciám, migrácii, ale aj Európskej únii. Využil na to zdieľanie článkov webu Parlamentní listy, ktorý je mediálnymi analytikmi niekedy označovaný za manipulatívny, či dokonca dezinformačný.

Babiš tiež presadzoval liečbu covidu-19 ivermektínom bez toho, aby bolo zrejmé, že má preparát nejaké preukázateľné účinky.

14. Absencie v poslaneckej snemovni

Premiér Andrej Babiš bol vo volebnom období 2017 – 2021 najčastejšie absentujúcim poslancom. Chýbal na zhruba 78 percentách všetkých hlasovaní, ako doteraz žiadny iný premiér v histórii krajiny.

Od volieb v roku 2021 sa do mája 2022 podľa portálu Seznam Zprávy Babiš zúčastnil v snemovni len na štvrtine hlasovaní.

15. Vzťah k životnému prostrediu

V roku 2014 dostal Babiš cenu za antiekologický výrok za nasledujúce slová: „My sa raz asi z tej demokracie potentujeme, všetci. Ako inak totiž vysvetliť to, že sa tu k diaľnici vyjadruje aj jazvec, ekologický terorista a tiež každý starosta chce mať výjazd.“

Ďalšiu anticenu získal v roku 2019 za výrok o motýľoch a repke na prednáške pre česko-nemeckých podnikateľov v Prahe: „Ale my v Čechách máme radi prírodu. Máme obrovský program na vodu. My chceme zasadiť desať miliónov listnáčov. Kôrovec nám žerie lesy. My chceme znova motýle. A tie včely majú rady tú repku. Môžu si kecať novinári, čo chcú. Majú. Je to pravda. Som bol v Lysej nad Labem na výstave.“

Výber z klamstiev Andreja Babiša

V roku 2016 Babiš tvrdil, že nevie, kto stojí za projektom Čapí hnízdo. Potom uviedol, že za farmou je „investor, ktorý si neželal byť menovaný“. Až po následnom tlaku potvrdil, že tým investorom sú jeho deti z prvého manželstva a následne aj švagor. „Nemohol som povedať pravdu, to predsa musí každý rodič pochopiť. Deti sú to najcennejšie, čo máme,“ obhajoval potom Babiš svoje klamstvá.

Babišove deti mali byť držiteľmi akcií farmy, o čom má svedčiť protokol o ich predaji s podpismi detí. V obžalobe Andreja Babiša sa však píše, že platby za dané akcie odišli z jeho účtu.

Polícia tiež zistila, že v čase, keď mal Babiš mladší akcie farmy Čapí hnízdo prevziať a podpísať zmluvu, bol práve v USA. Veď napokon on sám pravosť svojho podpisu pod kúpnou zmluvou poprel. Písmoznalec na súde oznámil, že podpis Babišovho syna na listine na nadobudnutie akcií pravdepodobne nie je pravý a že, naopak, našiel niektoré podobnosti s písmom Babiša staršieho.

Neskôr dodal, že prichádza do úvahy, že by podpis na listine k nadobudnutiu akcií Farmy Čapí hnízdo mohol patriť obžalovanému expremiérovi Andrejovi Babišovi.

Babiš tiež otočil v tom, či niekedy bude kandidovať na prezidenta. V roku 2014 na Twitteri napísal, že sa o tento post nebude usilovať „nikdy“. „Náplň jeho práce by ma nikdy nebavila ani na ňu nemám predpoklady,“ doplnil vtedy. Teraz je v druhom kole prezidentských volieb.

V roku 2015 ešte ako minister financií tvrdil, že nemá žiadne firmy v offshore destináciách. „Nemám žiadne offshory, ako vaši kamoši a vy tiež, niektorí. Vy držíte svoje firmy na offshoroch,“ povedal v snemovni. Neskôr sa však ukázalo, že prinajmenšom od roku 2009 mal offshorovú spoločnosť, cez ktorú nakúpil nehnuteľnosti vo Francúzsku.

Babiš opakovane – už od roku 2016 – avizoval, že ak sa ANO nedostane do vlády, odíde z politiky. Zopakoval to aj krátko pred voľbami v roku 2021, po ktorých skutočne jeho hnutie skončilo v opozícii. Babiš ale v politike pôsobí ďalej, aj keď do parlamentu veľmi nechodí.