Denník N

Kultúrny antropológ Mušinka o seriáli Iveta: Na svoj región dokážeme nadávať aj dva mesiace, ale božechráň, aby to robil niekto zvonku

Seriál Iveta. Foto - TV JOJ
Seriál Iveta. Foto – TV JOJ

Seriál Iveta v prvých dvoch častiach vykresľuje Rómov v kontexte chudoby a nevzdelanosti, hovorí Alexander Mušinka, kultúrny antropológ z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity.

Búrať zaužívané stereotypy sa podľa neho seriálu zatiaľ nedarí, ale ako upozorňuje, treba si počkať na ďalšie časti. „Nateraz sa tvorcom skôr darí poukazovať na existenciu obrovského množstva predsudkov voči Rómom v slovenskej spoločnosti,“ vraví v rozhovore.

Vedec okrem toho hovorí aj:

  • prečo sa na Slovensku zosmiešňujú nárečia;
  • či mu pílil v seriáli uši východoslovenský prízvuk hercov z Bratislavy;
  • či sa Ivete darí búrať predsudky o rómskej téme;
  • že používať slovo Cigán je podobné buranstvo ako hovoriť Felvidék namiesto Slovenska.

Nový seriál Iveta, ktorý koncom minulého týždňa uviedla Televízia JOJ, bol pri štarte najsledovanejším programom večera. Čo naň hovoríte vy?

Tento druh zábavy jednoducho nie je mojou šálkou kávy. Mnohé situácie z úvodných dvoch častí sa mi zdali trápne, niektoré dokonca až insitné. Autori podľa všetkého chceli nadviazať na úspech českého seriálu MOST!, ale zatiaľ sa mi zdá, že im chémia nezafungovala.

Významná časť deja seriálu sa odohráva v Trebišove, z ktorého si autori opakovane robia žarty. Napríklad v prvej epizóde jedna z postáv hovorí, že Trebišov je „samovražda“. Keď sa v druhej epizóde hlavnej postavy pýtajú, či má právnika, pousmeje sa a odpovie: „V Trebišove?“ Podľa reakcií na sociálnych sieťach sa zdá, že mnohých Trebišovčanov a všeobecne východniarov sa to dotklo. Chápete ich postoje?

Chápem a nečudujem sa im, robiť si žarty zo samého seba naozaj nie je jednoduché. Na Slovensko a svoj región dokážeme nadávať aj dva mesiace, ale božechráň, aby ho kritizoval niekto zvonku. Robiť si srandu zvonku je vždy mimoriadne citlivou vecou, ktorá nemusí vyjsť. V prípade Mostu sa to podarilo, tentoraz sú reakcie zatiaľ iné.

Do úvahy treba, samozrejme, brať aj postavenie východného Slovenska, ktoré je perifériou a vždy trpelo viac či menej oprávneným komplexom menejcennosti. Zároveň je však možné, že o desať rokov sa na Ivetu budeme pozerať inak. Len sa pozrime na Jaroslava Haška a jeho Dobrého vojaka Švejka, z ktorého išlo Rakúsko-Uhorsko poraziť, no v Československu sa naň pozerali úplne inak.

Tvorcovia si dali záležať na kontraste medzi Trebišovom a Bratislavou, v ktorej opakovane snímajú celky na Most Apollo s výhľadom okrem iného na prvý bratislavský mrakodrap. V Trebišove, naopak, vidíme predovšetkým kostol, krčmu a verejný dom. Osobne Trebišov dobre poznám a mnoho jeho aspektov vrátane vzťahu k verejnému priestoru ma dlhodobo frustruje. Takisto však platí, že ide o mesto s jedným z najkrajších parkov na Slovensku a mimoriadne úspešným projektom rekonštrukcie mestskej plavárne, ktorá zaujala aj porotcov architektonickej ceny CE ZA AR. Zdá sa vám, že je vyobrazený neférovo, alebo chápete autorov komediálneho seriálu, ktorí potrebujú robiť určité zjednodušenia?

Určite pri tvorbe seriálu zohrávali úlohu snahy o zjednodušenia. Lenže takisto platí, že ak sa naň pozeráte očami Bratislavčana, tiež vám zrejme dvakrát nelichotí. Bratislavčania sú v ňom vyobrazení ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Seriály

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie