Pred zápasmi robieval 500 drepov. Hossa v knihe hovorí aj nové príbehy a víťazí nad klišé

Kniha paradoxne slabne pri opise jeho najväčších úspechov. Hossa sa vyhol aj jednej ťažkej téme.
Keď Marián Hossa v roku 2008 prehral svoje prvé finále Stanleyho pohára, chodil som ešte na základnú školu a to, ako sa mu darí, som vnímal najmä z večerných športových správ v televízii.
Neskôr sme si s rodinou zaobstarali prvú satelitnú televíziu a zrazu som mal možnosť jeho zápasy sledovať aj naživo. Práve Hossa a jeho úporná snaha o zisk Stanleyho pohára ma priviedli k NHL a vďaka nemu som zistil, že vo svete hokeja existuje aj niečo podstatne významnejšie než majstrovstvá sveta.
Na nočné sledovanie jeho zápasov z play-off mám milé spomienky, občas sa ku mne pridal aj otec a dodnes ma mrzí, že som prespal práve záver strhujúceho zápasu Chicaga proti Nashvillu, ktorý Hossa v predĺžení rozhodol.
Hossovi v novembri vyšla biografia Moja cesta z Trenčína do Siene slávy, ktorú napísal s reportérom zo Chicaga Scottom Powersom. Na slovenskej verzii sa podieľal aj redaktor denníka Šport Tomáš Prokop.
Ako čitateľ som mal pred čítaním knihy tri hlavné obavy:
- Obával som sa, že o Hossovi a jeho kariére sa dozviem málo nových vecí. O sklamaniach z prehier vo finále a víťazstvách v Chicagu totiž už Hossa rozsiahlejšie hovoril napríklad v podcaste Boris a Brambor.
- Takisto som mal obavy, že v knihe nájdem
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.