Denník N

Starať sa o príbuzných, keď štát zlyháva, je ako hodiť sa do vody a nedovidieť breh

Z predstavenia Vnorená, Lívia Mendéz Balážová. Foto - Katarína Baranyai
Z predstavenia Vnorená, Lívia Mendéz Balážová. Foto – Katarína Baranyai

Divadelné zoskupenie Odivo vytvorilo mimoriadne silné predstavenie o tom, koľko frustrácie, ale aj lásky obnáša starostlivosť o blízkych, keď sa už o seba nedokážu postarať sami.

Keď sa Zuzanina babička zobudila o štvrtej nadránom, nedalo sa jej vysvetliť, že ešte je noc. Že v noci sa spí. Že v noci telo a myseľ odpočívajú, aby nabrali silu do ďalšieho dňa.

Babička už totiž nevedela, že je noc. Nevedela ani to, aký je deň. Dni stratili kontúry. Čas sa jej zlial.

Zlial sa aj Zuzane, jej vnučke, ktorá sa o ňu posledných pár mesiacov jej života starala.

„Vysvetli sama sebe, že o štvrtej ráno sa nemáš hnevať, že nemáš na babičku kričať,“ hovorí sama sebe, vstane, ide do kuchyne a odkrojí vianočku. Tú má babička rada. Veľa masla, žiaden džem. To si pamätá. Nádych, výdych, pokoj.

Z predstavenia Vnorená divadelného zoskupenia Odivo. Foto – Katarína Baranyai

A vy čo urobíte, keď na to príde?

Príbeh Zuzany je skutočný. Ako dieťa sama zažila intenzívnu starostlivosť zo strany svojich príbuzných, keď jej diagnostikovali atopický ekzém.

V dospelosti sa jej rola otočila. Prijala starostlivosť o svojich starých rodičov, ktorí z jej života odchádzali jeden po druhom. Jej autentická skúsenosť sa stala kľúčovým zdrojom inscenácie Vnorená, ktorú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Vzťahy

Kultúra

Teraz najčítanejšie