Prvý výskum ombudsmana Mikloška opisuje, ako deti z úplných rodín dosiahli lepšie výsledky než adoptované
Ondrušek, Želinská, Madarsová Gecková a Šándorová kritizujú, že detský ombudsman rozdeľuje deti z úplných a neúplných rodín. Sústrediť sa treba na kvalitu vzťahov, nie genetický pôvod a počet rodičov, odkazujú odborníci.
Po polroku vo funkcii prezentoval detský ombudsman Jozef Mikloško svoj prvý väčší verejný výstup. So skupinou akademikov pripravil výskum, v ktorom sa siedmakov, teda približne trinásťročných detí, pýtali, čo ich trápi, čoho sa boja, komu dôverujú, či ako často sú na internete.
Komisár pre deti sľubuje, že si na základe názorov detí nastaví svoje priority.
Viacerí odborníci zdvíhajú obočie, keď si čítajú tvrdenia, ktoré Mikloško prezentuje ako hlavné zistenia výskumu. Ten poukazuje hlavne na rozdiely v názoroch detí podľa toho, či pochádzajú z úplných rodín (so zdôraznením, že majú oboch vlastných rodičov) alebo z neúplných rodín (teda s nevlastným rodičom, adoptívnymi rodičmi či jednorodičom).
Napríklad: „U detí, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi, sledujeme najvyššie celkové vnímané bezpečie a najvyššie hodnoty celkovej dôvery,“ je jeden z hlavných záverov výskumu.
Výskumníci tiež tvrdia, že deti s jedným rodičom trávia viac času online ako deti s oboma vlastnými rodičmi. Podľa nich deti bez vlastných rodičov by chceli viac než ostatní rovesníci mať „lepšie vzťahy v rodine, a aby si viac odpúšťali“.
Pozreli sme sa aj na samotné čísla, ktoré nepodporujú až takú ráznu interpretáciu, akú si Mikloško zvolil. V skutočnosti dáta neukazujú až také zásadné rozdiely medzi deťmi z úplných rodín a ich rovesníkmi z iných typov rodín.
Úrad komisára pre deti nechcel sprístupniť všetky dáta, a preto nie je možné urobiť presné prepočty.
