Výrok týždňa podľa Demagog.sk: Paška o tom, aké máme skvelé zdravotníctvo
Demagog.sk, ktorý pravidelne sleduje pravdivosť politických diskusií, vyberá citát týždňa.
Pavol Paška
(7. decembra 2015 v rozhovore pre HN TV)
Nech sa na výrok Pašku pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, pomenovať stav v zdravotníctve ako „nie zlý, ale dobrý“ je pri zohľadnení medzinárodných meraní, dlhu nemocníc, čakacích lehôt alebo nespokojnosti zdravotníckeho personálu veľmi vzdialené od reality.
V kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa Slovensko v troch zo štyroch hodnotených ukazovateľov umiestnilo v spodnej tretine hodnotenia krajín OECD (Health at a Glance, s. 28).
Problémom nie sú nedostatočné výdavky štátu na zdravotníctvo. Podľa OECD sú v pomere k HDP celkové výdavky na slovenské zdravotníctvo (7,6 percent HDP v roku 2013) vyššie ako v ostatných krajinách V4. Problémom je nízka efektívnosť využívania zdrojov. OECD v štúdii z roku 2010 tvrdí (.pdf, s. 14), že s hodnotami vstupov pre rok 2007 sme sa pri rovnakej výške výdavkov mohli dožívať o viac ako 4 roky dlhšie. Štúdia OECD z roku 2012 uvádza, že pri plnom využití potenciálu na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve by systém ušetril až 2,7 percenta HDP ročne, teda približne tretinu súčasných celkových zdrojov na zdravotníctvo.
Veľkým problémom v zdravotníctve sú aj dlhy nemocníc. Podľa Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2014 sú záväzky štátnych nemocníc takmer 500 miliónov eur. Od konca roku 2012 narástli o približne 50 percent (160 miliónov eur).
Ďalším faktorom je aj častá korupcia. Podľa prieskumu Inštitútu HPI z roku 2013 sa 47,9 % respondentov stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou, alebo nevyžiadanou. Podľa zistení z prieskumu TIS v roku 2012 je korupcia zakorenená v systéme zdravotníctva. Niečo pomimo zaplatí lekárom každý štvrtý pacient, no iba štyri percentá platia úplatky preto, že si ich lekári priamo vypýtajú. Veľa napovedá priznanie doktora Liptáka, ktorý sa vyjadril, že tí, čo nedajú úplatok, majú jednoducho smolu.
O zlom zdravotnom stave obyvateľstva, a teda nepriamo aj o nekvalite zdravotníctva, hovorí aj priemerná dĺžka dožitia mužov a žien. Podľa Eurostatu v porovnaní s Českou republikou žijú slovenské ženy o viac ako jeden rok menej (80 rokov), slovenskí muži žijú kratšie v priemere až o takmer dva a pol roka. Slovenky v porovnaní s priemerom EÚ žijú kratšie o viac ako tri roky a muži až o päť rokov. Štatistika Health at a Glance (s. 19) uvádza, že spomedzi krajín OECD sa Slováci spolu s Mexičanmi, Turkami a Maďarmi dožívajú vôbec najkratšie. Ešte horšie vyznieva počet rokov prežitých v dobrej zdravotnej kondícií. Tých sa podľa Eurostatu Slováci oproti priemeru EÚ tešia o sedem menej.
Podľa zistení HPI (bez ohľadu na poskytovateľa a poisťovňu) sa na totálnu endoprotézu (TEP) kolenného alebo bedrového kĺbu na Slovensku čaká v priemere okolo deväť mesiacov a na operáciu kataraktu (sivý zákal) necelé tri mesiace. Vo viacerých veľkých nemocniciach v Bratislave (Antolská), Prešove, Nových Zámkoch, Trenčíne a Žiline je čakacia doba na kolenný alebo bedrový kĺb aj dva roky. Podľa prieskumu týždenníka Pravda sa vo väčšine nemocníc čaká na CT vyšetrenia niekoľko týždňov, v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene približne 100 dní.
O dobrej situácii v zdravotníctve nehovoria ani štrajky zdravotných sestier, ktoré podali výpovede pre neriešené nízke ohodnotenie ich práce. Respondenti pravidelne označujú zdravotníctvo za jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Podľa posledného prieskumu MVK ho ako najvážnejší problém vníma až každý štvrtý občan.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
