Andrej BabišPetr PavelVladimir PutinVojna na Ukrajine

Denník NBabiš ako mierotvorca. Láka voličov na ilúziu výhodnú len pre Putina

Jan WirnitzerJan Wirnitzer Lukáš PrchalLukáš Prchal Deník NDeník N
Zdieľať
Foto - TASR
Foto – TASR

Andrej Babiš sa dostal do 2. kola českých prezidentských volieb.

Andrej Babiš tvrdí, že by inicioval rokovania o mieri na Ukrajine. To sa zatiaľ nepodarilo ani omnoho ťažším diplomatickým váham, než je český prezident. Babiš skôr stavil na únavu verejnosti z vojny.

Svoj „mierový plán“ predostrel vo štvrtkovej televíznej debate na Nove, ktorú sledovali dva milióny ľudí.

„Ak by som bol prezidentom, tak by som inicioval rokovania o mieri. Hovoril by som s prezidentom Macronom, hovoril by som s nemeckým prezidentom, rumunským, bulharským. Všetkých ich poznám. Hovoril by som s tureckým prezidentom, mám s ním priateľské vzťahy. A, samozrejme, by som šiel za pánom Zelenským, s ktorým som rokoval trikrát ako premiér. Tam by som začal,“ rozvinul svoju predstavu.

„Zvolal by som V4, spýtal by som sa na ich názor. Konkrétne akcie, nie signály. O tomto by som rokoval a mohli by sme usporiadať mierový samit tu v Prahe na Pražskom hrade. To by bolo skvelé. Tomu by som sa aktívne venoval, pretože ľudia nechcú vojnu. Nechcú. Tá vojna sa musí skončiť a niekto musí byť aktívny a toto všetko zorganizovať. Ja sa k tomu hlásim,“ povedal Babiš.

Jeho slová mu vytvárajú priestor na rámcovanie protivníka v druhom kole ako zástancu vojny oproti Babišovi – zástancovi mieru. Kto by ostatne nechcel mier?

„Myslím si, že Andrej Babiš zabudol v diskusii na jedného podstatného aktéra, a tým je Ruská federácia a Vladimir Putin. Mier sa musí vyrokovať s dvoma stranami, a pokiaľ je minimálne jedna z nich nezainteresovaná, ani rokovania na Pražskom hrade k ničomu nepovedú,“ povedal Deníku N Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.

Babiš o mieri hovorí často, jeho predchádzajúce vyjadrenia sme zhrnuli tu. Spýtali sme sa ho vtedy aj na nevysvetlené body jeho predstavy, expremiér však nereagoval.

Problém je totiž v tom, že Babiš nepredstavuje žiadnu schodnú cestu, ako k mieru dospieť. Zároveň budí u čitateľov a divákov dojem, že taká cesta existuje, len o nej nikto nehovorí.

Prečo sú slová o mieri páčivé, ale na jeho dosiahnutie nestačia?

  • Ruská armáda okupuje pätinu Ukrajiny a Putin nepripúšťa odchod z týchto území. Babiš hovorí o tom, že je stúpencom územnej celistvosti Ukrajiny, zároveň však nehovorí, ako Rusko dotlačiť k tomu, aby sa stiahlo.
  • Žiadna diplomacia neodradila Rusko od útoku na Ukrajinu ani jeho pokračovania. Ruská armáda ustúpila len tam, kde ju k tomu donútila ukrajinská armáda.
  • Ukrajine by mier za súčasnej situácie na fronte prakticky prikázal odovzdať Rusku územia, ktoré sa Ukrajinci snažili a snažia oslobodiť (pri čom mnohí padli), a občanov na nich žijúcich.
  • Ľudia, ktorí hovoria o mieri, spravidla neodpovedajú na to, ako si predstavujú riešenie zásadných otázok: či má Rusko platiť vojnové reparácie, ako ich spočítať, či vrátia státisíce unesených obyvateľov Ukrajiny, ako odškodnia deti, ktoré sa snažia poruštiť a umiestnili ich do ruských rodín v rámci „riešenia“ ruskej demografickej krízy, či pripúšťajú, že má Ukrajina právo rozhodovať sama o svojej budúcnosti a napríklad vstúpiť do EÚ a NATO. To nie sú otázky, ktoré „by sa dorokovali potom“ (to by v podstate bola ruská pozícia – pokiaľ by sa Ukrajine podmienky nepáčili, bola by to ona, kto by musel porušiť prímerie).
  • Český prezident nie je taká ťažká diplomatická váha, aby svet upozornil, že ľudia chcú mier, a všetci politici priznali, že im to zatiaľ nenapadlo. O zastavenie bojov sa opakovane snažili aj francúzsky a turecký prezident, ale bez úspechu.

Poľský prezident Andrzej Duda, jeden z lídrov krajín V4, ktorú Babiš spomenul, napríklad rozhodne stojí za vojenskou podporou Ukrajiny až do jej víťazstva. Babiš by za ním musel prísť a povedať: Andrzej, prečo chceš poslať ako prvý európsky líder Ukrajine moderné tanky? Nebol by tam lepší mier?

Duda by zrejme oponoval, že Poliaci majú s ruskou agresivitou historickú skúsenosť, a ak niečo nie je v poľskom záujme, potom je to približovanie sa Ruska k poľskému územiu.

O mier za súčasnej situácie nestojí ani jedna bojujúca strana a vyjednávať o ňom bez nich sa nedá. Ukrajinci poukazujú na to, že asi pätina ich územia je okupovaná a mnoho občanov Ukrajiny žije v podmienkach tejto okupácie: únosoch, mučení a nútenom verbovaní do ruskej armády.

Prieskum spoločnosti Rating Group v decembri ukázal, že 85 percent Ukrajiniek a Ukrajincov by za víťazstvo vo vojne považovalo oslobodenie všetkých okupovaných území. Ľudia na Ukrajine tento postoj zastávajú napriek početným výpadkom elektriny či dodávok vody v dôsledku ruských útokov. Len päť percent obyvateľov podporuje pokračovanie vojny aj po oslobodení okupovaných území.

Rusi zase nechcú o mieri rokovať z toho dôvodu, že akýkoľvek návrh obsahujúci stratu nimi dobytých území vôbec nepovažujú za mierový. Reálne by stiahnutím sa priznali vojenskú porážku.

Analytik Havlíček pripomína, že Putin namiesto mieru otvorene hovorí o tom, že Rusko znovu ovládne aj tie okupované územia na Ukrajine, ktoré v uplynulých mesiacoch stratilo.

„Mier uzatvorený v tejto chvíli by bol výhodný len pre Vladimira Putina, ktorý by de facto anektoval ďalšie ukrajinské oblasti, rozšíril by anexiu ukrajinských území a pokračoval by v príprave na ďalšiu inváziu na Ukrajinu, ako to ukazujú napríklad manévre a cvičenia vojakov v Bielorusku. Nie, rokovať v tejto chvíli o mieri s Ruskom nie je dobrý nápad, ktorý ani európski spojenci, o ktorých Andrej Babiš hovorí, ani samotní Ukrajinci a ich prezident nepodporujú,“ povedal Havlíček Deníku N.

Nejde o mier, ale o pár percent vo voľbách

Andrejovi Babišovi však teraz ide o viac než o mier na Ukrajine: o to, aby sa stal na najbližších päť rokov českým prezidentom. A voliči jeho slová o mieri môžu počúvať aj bez toho, aby Babiš akokoľvek riešil praktické nedostatky svojich tvrdení.

Babiš si pôdu pre imidž mierotvorcu chystá dlhodobo. Napríklad v minulosti hovoril, že vojnu má ukončiť rokovanie veľmocí rovnako ako karibskú krízu v roku 1962. „Kennedy zavolal Chruščovovi, Sovietsky zväz stiahol rakety z Kuby. Je potrebná nejaká diplomacia,“ tvrdil Babiš.

To však bolo prirovnanie, ktoré nesedelo. Na rozdiel od karibskej krízy, ktorá neprerástla do vojny, Rusko na Ukrajinu zaútočilo. Investovalo do invázie obrovské prostriedky a potrebuje vojnu vyhrať alebo ju aspoň môcť doma prezentovať ako víťazstvo.

Karibskú krízu taktiež neukončilo len to, že Chruščovovi „zavolal Kennedy“. Američania sa vtedy zaviazali k tomu, že na Kubu nezaútočia a že stiahnu vlastné rakety z Turecka a zrejme aj z Talianska. Západ vtedy pomerne výrazne ustúpil. Prevedené na súčasnú situáciu – Západ by musel ponúknuť nejaké obrie ústupky Rusku, aby jeho vojaci zase odišli z Ukrajiny.

Politológ Miloš Gregor z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity usudzuje, že Babišova „mierová“ linka bude pred druhým kolom jeho treťou hlavnou argumentáciou popri kritike vlády, s ktorou spája Petra Pavla aj Danušu Nerudovú, a strašení utečencami. „Bude sa snažiť pôsobiť na voličov kandidátov, ktorí nepostúpia, a získať ich pre seba,“ hovorí.

Taký zámer nemusí byť bez šance. Ako nedávno upozornil politický geograf Jan Kofroň, Česko podľa prieskumu Eurobarometru patrí medzi krajiny, kde sa vôľa materiálne podporovať Ukrajinu prepadá najviac v Európe.

Z grafu je zrejmé aj to, prečo Ukrajinu podporuje poľská politická reprezentácia: v Poľsku je otázka ruskej agresivity vnímaná úplne inak než v Česku. Materiálnu podporu poľskej vlády smerom k Ukrajine podporuje 80 percent Poliakov (a menej než 45 percent Čechov).

„Vojna trápi celú Európu. Ten konflikt je pre ľudí zdĺhavý a únavný. Je logické, že časť spoločnosti chce vidieť nádej na skoré dosiahnutie mieru a zlepšenie situácie. Avšak spravidla ide o sympatizantov opozičných strán ANO a SPD a neparlamentných strán. Ide o spoluobčanov, ktorí sa príliš neorientujú v medzinárodnej politike alebo ktorým je blízke Rusko, a stoja tak viac či menej na jeho strane,“ myslí si Gregor.

To, čo Babiš navrhuje, hodnotí ako „absolútne nereálne“. Práve ľudia, ktorí sa v téme neorientujú, tomu však podľa neho uveriť môžu. Podľa Gregora môže Babiš skúšať aj oslovovať Putinových priaznivcov, ktorým by sa mier za súčasnej situácie (keď Rusko drží na Ukrajine územné zisky) môže zdať dobrý.

„Je absurdná predstava, že by Andrej Babiš, hoci by bol prezidentom stredne veľkej krajiny v strede Európy, dokázal to, čo sa za celý rok nepodarilo predstaviteľom veľkých mocností ako USA alebo Francúzsko: dohovoriť sa s Vladimirom Putinom na čomkoľvek, čo neznamená kapituláciu Ukrajiny a jej podrobenie sa diktátorovi Ruskej federácie. Je absurdné domnievať sa, že by Andrej Babiš, ktorý nedokázal v Európe ani presadzovať české záujmy, dokázal vyrokovať nejaké solídne podmienky proti Rusku,“ uzatvára politológ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].