Chaos v Peru: Na protestoch umierajú ľudia a prezidentku vyšetrujú z genocídy

Pred nemocnicou v meste Juliaca na juhovýchode Peru sa zišli tisíce ľudí. Stáli okolo rakiev v rôznych odtieňoch bielej, krémovej a hnedej a skandovali: „Dina, vrahyňa.“

Hovorili o Dine Boluartovej, ktorá v prezidentskom kresle nahradila krajne ľavicového Pedra Castilla po tom, ako ho pre jeho neohrabaný pokus o prevrat zatkli a zavreli do cely predbežného zadržania.

Castillovi stúpenci už mesiac demonštrujú. Žiadajú Boluartovej rezignáciu a Castillovo prepustenie, pričom protesty bývajú často násilné. Odpoveď na ne zo strany polície však tiež, pričom politické ospravedlnenie je staré ako Fujimorova diktatúra: Sú to teroristi, takže na nich môžeme ísť silou. Polícia strieľa a z helikoptéry práši slzný plyn.

Protesty si za mesiac trvania vyžiadali už takmer 50 obetí.

A Boluartová sa netvári, že by sa funkcie chcela vzdať. Aj keby to urobila, bola by to len záplata na aktuálne nepokoje.

Prezidentka Dina Boluatrová máva novinárom. Foto: TASR/AP

V klobúku andských farmárov

Za uplynulých sedem rokov malo Peru šesť prezidentov, z toho piati sa vystriedali za uplynulých 25 mesiacov. Jeden z nich vydržal len týždeň. Pedro Castillo, ktorému málokto predvídal, že sa vôbec do funkcie dostane, vydržal „až“ 17 mesiacov. Za ten čas však stihol vystriedať päť kabinetov a viac ako 80 ministrov.

Castillo bol pôvodne učiteľ a vrcholom jeho politických skúseností bolo vedenie politického štrajku. Jeho rodičia sú farmári a Castillo ešte aj počas predvolebnej kampane nosieval vlnené pončo, široký klobúk typický pre andských farmárov a sandále vyrobené zo starej pneumatiky.

Presne to zaujalo tesne nadpolovičnú väčšinu voličov, ktorí chodili podobne oblečení, nemali peniaze a celé roky sa o nich žiadna vláda v Lime nezaujímala.

„Vždy som hovoril, že najvážnejším problémom Peru je sociálny zlom. Sociálna fragmentácia. Tá produkuje nerovnosť, generuje nerovnosť,“ povedal pre Denník N sociálny psychológ z Inštitútu peruánskych štúdií v Lime Ricardo Cuenca Pareja. „Nerovnosť je v Peru hlavným prejavom starých problémov.“

Nerovnosť je markantná medzi mestským a rurálnym obyvateľstvom. Medzi bielou a domorodou populáciou. Tými, ktorí žijú v hlavnom meste Lima, a tými, ktorí obývajú geograficky náročnejšie územia. Tých je v Peru dosť.

Rozlohou je to dvadsiata najväčšia krajina na svete. Na východe sú prevažne vlhké tropické džungle Amazonského pralesa, pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera púšť Atacama, naprieč krajinou sa ťahajú Andy, na úpätí ktorých na juhovýchode sa nachádza suché údolie Altiplano.

Nerovnosť v Peru je však podľa Cuencu ešte hlbšia. „Neprejavuje sa len medzi mestskou a rurálnou populáciou alebo domorodou a nedomorodou populáciou, ale aj vnútri týchto skupín sú nerovnosti. Hlboké nerovnosti sú napríklad medzi mladými ľuďmi v Lime alebo medzi domorodými a nedomorodými ženami,“ vysvetľuje.

Čo urobím? Rozpustím parlament

Castillo má však pravdepodobne, teda minimálne v čase volieb mal, viac stúpencov, ako ukazujú tieto čísla. Podľa Cuencu je náročné identifikovať špecifickú skupinu, ktorá ho podporuje. „No rurálna a domorodá populácia sa s ním bezpochyby stotožňuje,“ dodáva.

Jeho stúpencom neprekáža ani to, že počas 17 mesiacov jeho vlády proti nemu otvorili šesť kriminálnych vyšetrovaní za celé spektrum zločinov od úplatkov po plagiátorstvo. Otvorenie siedmeho vyšetrovania ohlásila generálna prokurátorka v októbri minulého roku, pričom išlo o zatiaľ najvážnejšie podozrenie. Údajne viedol zločineckú organizáciu „so zámerom monopolizovať, kontrolovať a riadiť ponukové procesy s cieľom získať nezákonné zisky“.

Dvakrát sa pokúsili dostať ho z funkcie cez impeachment. Neúspešne. Začali proti nemu protestovať aj ľudia v uliciach.

Castillo chcel situáciu vyriešiť tak, že by rozpustil parlament a začal vládnuť prostredníctvom dekrétov, čo by bol v podstate puč proti sebe samému. Po tom, ako svoj zámer ohlásil, ho parlament predbehol a odvolal. Castillo utekal na mexickú ambasádu žiadať o azyl, ale po ceste ho zastavili policajti a zatkli. Obvinili ho zo vzbury a sprisahania.

Týždeň nato Najvyšší súd rozhodol, že Castillo zostane vo väzení 18 mesiacov. Vyhovel tak žiadosti prokuratúry, ktorá sa obávala, že sa exprezident pokúsi ujsť z krajiny. Novou prezidentkou už bola jeho dovtedajšia viceprezidentka Dina Boluartová.

Podľa sociálneho psychológa Cuencu zostane Castillo v rukách spravodlivosti. „Jeho pokus o prevrat bol nemotorný ako jeho vedenie, ale je to trestný čin,“ povedal pre Denník N s tým, že Castillo „je prejavom Peru: nerovný, zlomený“.

Veria v Castilla, neveria v systém

Jeho najvernejší stúpenci zostali po jeho boku. „Podporovateľmi Castilla sú viaceré skupiny. Veria v neho, neveria v systém a Castillo je ten, kto k nim má najbližšie, nenávidia pravicu,“ dodal Cuenca.

Prvé obete mali protesty už v decembri. Niektoré z nich neboli ani demonštrovať, ako napríklad chlapec, ktorého rýchla zdravotná služba nestihla včas priviesť do nemocnice pre zablokované cesty.

Protesty boli násilné a polícia ich ešte násilnejšie potláčala. Najtragickejší deň však Peru zažilo minulý pondelok v meste Juliaca, kde zomrelo sedemnásť ľudí. Mnohí z nich boli protestujúci, ale napríklad bol medzi nimi aj policajt, ktorého upálili zaživa v policajnom aute.

„Stratégia vlády bola pomýlená,“ hodnotí Cuenca. „Chceli ukázať pevnosť, silu, vodcovstvo a, naopak, ukázali svojvôľu, neznalosť riešenia konfliktov, konfrontačný postoj. Je neakceptovateľné, aby umierali ľudia, ktorí demonštrujú, alebo policajti, ktorí chránia poriadok v krajine. Nikto nesmie byť zabitý preto, lebo demonštruje, a to ani v neakceptovateľných demonštráciách, v ktorých napríklad zaútočia na ambulanciu. Demokratická cesta je zatvoriť do väzenia tých, ktorí si to zaslúžia, ale nie ich zavraždiť.“

Znepokojenie v oficiálnom vyhlásení vyjadrila aj Marta Hurtadová z Úradu vysokého komisára pre ľudské práva OSN.

„Opakujeme našu výzvu, aby bezpečnostné sily dodržiavali normy ľudských práv a zabezpečili, aby sa sila použila len vtedy, keď je to nevyhnutne potrebné, a ak áno, v úplnom súlade so zásadami zákonnosti, opatrnosti a proporcionality,“ napísala Hurtadová.

Dialóg už nie je možný

Podľa Cuencu sa už situácia nedá riešiť len obyčajným dialógom. „Vláda aj kongres to nechali zájsť až tak ďaleko, že už nevidím možnosť ukončenia sporov dialógom, napríklad voľbami v roku 2024,“ povedal.

Demonštranti žiadajú prepustenie Castilla. Boluartová im odkazuje, že to nie je v jej moci, pričom Cuenca jej dáva za pravdu. „To je rozhodnutie súdnej moci,“ vysvetľuje a dodáva, že protestujúci majú aj ďalšiu požiadavku: aby Boluartová odstúpila a kongres sa rozpustil.

„Nielen demonštranti, ale verejnosť celkovo si začína myslieť, že všetci musia odísť zo svojich funkcií čo najskôr. To je okamžité riešenie aktuálnej krízy, ale nie problémov krajiny,“ dodal Cuenca.

To sa však Boluartovej nechce. Drží sa pri moci a svoje násilné konanie voči demonštrantom ospravedlňuje rovnako, ako v 90. rokoch zvykol aj ultrapravicový diktátor Alberto Fujimori. Terruqueo je v Peru známa praktika najmä pravicových lídrov, ktorí svojich oponentov nazývajú teroristami, čím si vyhradzujú akési právo byť voči nim násilní.

Mimochodom, Alberto Fujimori bol za zverstvá napáchané počas jeho diktatúry odsúdený na 25 rokov väzenia. Keď sa dostal k moci, tvrdými represiami zasiahol proti komunistickej, marxisticko-leninsko-maoistickej gerilovej skupine Sendero Luminoso. Tí boli zapojení do vnútorného konfliktu, v ktorom sa Peru zmietalo od 80. rokov a ktorý si vyžiadal takmer 70-tisíc obetí.

A druhé mimochodom, Fujimorova dcéra Keiko Fujimorová je tiež ultrapravicovou političkou a stála v prezidentských voľbách proti Castillovi. Prehrala len veľmi tesne.

Súčasná prezidentka Boluartová, inšpirovaná stratégiou terruqueo, sa tiež do boja s demonštrantmi pustila silou. Generálna prokurátorka už však ohlásil, že voči nej a jej dvom ministrom otvoril vyšetrovanie pre podozrenie z genocídy, vraždy a ťažkého ublíženia na zdraví.

Žobrák na zlatej lavičke

Mesto Juliaca, v ktorom si demonštrácie vyžiadali 17 obetí, sa nachádza na juhovýchode krajiny neďaleko jazera Titicaca, ktoré tvorí hranicu Peru s Bolíviou. Je to presne oblasť, v ktorej žije domorodé a rurálne obyvateľstvo. To, ktoré najviac trpí pre nerovnosť a diskrimináciu.

Boluartovej prvý premiér Pedro Angulo, ktorý vydržal vo funkcii len týždeň, neslávne obvinil samotných demonštrujúcich, vraj oni môžu za to, že policajti ich zabíjajú, lebo nerozumejú pokynom polície v španielčine.

To bola otvorená diskriminačná poznámka na adresu obyvateľov horských oblastí Ánd. Hlavne že v ústave sa Peru definuje ako „plurikultúrna“ krajina. Z 32 miliónov obyvateľov Peru mnohí hovoria po španielsky, ale niektorí hovoria kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Domorodí obyvatelia tvoria viac ako štvrtinu populácie staršej ako dvanásť rokov.

Nielen v Peru, ale vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky sa deti v školách učia, že ich krajiny sú bohaté, lebo majú množstvo nerastných surovín. To je pravda, napríklad Peru je druhý najväčší svetový producent medi, striebra a zinku, ako aj najväčší producent zlata, zinku, olova, bóru, india a selénu v rámci Latinskej Ameriky.

Lenže keď tie deti prídu domov zo školy, žiadne bohatstvo nevidia. Aj preto sa hovorí, že Peru je žobrák, ktorý sedí na zlatej lavičke.

Populisti vždy hádzali vinu za chudobu na korupciu, lenže presne za ňu je teraz vo väzení aj politicky neskúsený učiteľ z vidieka vo vlnenom ponči, ktorý sľuboval, že ľuďom pomôže. Vinu vždy hádzali aj na oligarchiu, USA, imperializmus či nadnárodné spoločnosti. Riešenie však nikto nenašiel, lebo väčšina populistov po tom, ako sa dostali k moci, mala plné ruky práce s vlastnou korupciou.

Lenže súčasná tragická situácia ukazuje, že jediným dlhodobým riešením bude práve to, ak niekto skutočne s chudobou niečo urobí. „Zdá sa, že v Peru nič nemá riešenie, ale napokon sa cesta vždy nájde, aj keď nie najlepšia,“ uzatvára peruánsky sociálny psychológ Ricardo Cuenca Pareja.