Jan Wirnitzer
Lukáš Prchal
Deník N
Andrej Babiš už na svojej prvej tlačovej konferencii po sčítaní hlasov naznačil, v akom duchu bude prebiehať jeho kampaň pred 2. kolom prezidentských volieb.
Sústavne sa navážal do svojich politických oponentov, Petra Pavla prirovnal k Putinovi a nazval ho komunistickým rozviedčikom vycvičeným v Rusku.
Pavel sa voči kritike vymedzil; Babišov prejav podľa neho ukázal, že expremiér stráca hlavu už pri rozdiele troch desatín percenta, a jeho výroky označil za kňučanie.
Babiš trvá na tom, že vedie slušnú kampaň; na sociálnych sieťach pritom zverejnil fotky vládnych predstaviteľov s falošnými citátmi, že ho podporujú. „To, čo behalo po sieťach, bola iba satira,“ tvrdí.
Na tlačovke predviedol aj ďalšie podpásové útoky, nelogické výroky a klamstvá. Prinášame ich prehľad:
„Bol by som veľmi rád, ak by médiá hovorili pravdu o tom, že som s ŠtB nikdy nespolupracoval.“
Proti niekoľkým rozhodnutiam súdu, podľa ktorých Babiš spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou, podal prezidentský kandidát v októbri dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Termín rozhodnutia súd nestanovil.
Babiš je však v registroch ŠtB uvedený ako agent pod krycím menom Bureš s evidenčným číslom 25085. Spoluprácu podľa dostupných záznamov podpísal v bratislavskej vinárni U obuvníka 2. novembra 1982.
Za jasný dôkaz jeho spolupráce so Štátnou bezpečnosťou považujú slovenskí historici napríklad štatistickú kartu agenta ŠtB, ktorú v archívoch našli pred takmer dvomi rokmi. Súdy dosiaľ opakovane potvrdili, že Babiš je vedený v evidencii spolupracovníkov ŠtB oprávnene, naposledy vlani v júni.
„To, že politická garnitúra zneužila môjho syna vo voľbách v roku 2021, ktorý skutočne za to nemôže, zneužili ho. A ja chápem novinársku solidaritu, že ste o tom nechceli písať, to je skutočne veľký hnus.“
Nie je pravda, že by médiá prípad, o ktorom Babiš hovorí, neriešili. Deník N sa mu venoval napríklad v tomto či tomto texte.
Andrej Babiš mladší do kampane pred parlamentnými voľbami síce zasiahol, nie je však jasné, koho jeho otec myslí pod „politickou garnitúrou“, ktorá ho vraj zneužila. Najkontroverznejším momentom asi bolo ich stretnutie v Ústí nad Labem na začiatku kampane ANO, kde syn otca pred kamerou obvinil, že mu ublížil, keď ho poslal na Krym v sprievode Petra Protopopova. V tom však nefigurovali žiadni Babišovi politickí súperi, ale režisér Vít Klusák.
Ani ďalšie diskutabilné vystúpenia Babiša mladšieho – nech už si o nich myslíme čokoľvek – neboli dielom politikov. Podozreniu, že svojho syna zneužil na vlastné obchodné transakcie, naopak, čelil Babiš. Toho síce súd v kauze Čapí hnízdo oslobodil, rola jeho syna je však jednou z vecí, okolo ktorých nie je jasno – podpis Babiša mladšieho na zmluve o prevode akcií totiž podľa súdu nie je pravý.
„Ja sa nestačím diviť, antikomunistická Praha a antikomunistické Brno volia pána Pavla. A ja sa vás chcem spýtať: Viete, v ktorej krajine v Európe a blízko nás je prezidentom komunistický rozviedčik? Áno, máte pravdu, v Rusku. Prezident Putin bol vysadený a nasadený ako agent KGB. Na toto bol pripravovaný, aby bol vysadený do tyla nepriateľa.“
Vladimir Putin síce bol v 80. rokoch agentom KGB, o jeho misii v Drážďanoch vo vtedajšom východnom Nemecku sa však sotva dá hovoriť ako o „vysadení do tyla nepriateľa“, pretože NDR bola sovietskym satelitom. Či sú Praha a Brno „antikomunistické“, záleží na uhle pohľadu – v oboch mestách určite nebola príliš populárna strana KSČM, na druhej strane vyhranených voličov, pre ktorých by bola problém Pavlova minulosť, je relatívne málo, ako ostatne ukázal aj jeho výsledok. Babiš sa podľa všetkého snaží skôr demobilizovať Pavlových voličov.
„Gratulujem pánovi Pavlovi, že ako trénovaný komunistický rozviedčik v Rusku, ktorý vítal inváziu, to dotiahol až do Vojenského výboru NATO.“
Pavel skutočne začal študovať za spravodajcu (pejoratívne rozviedčika) za komunistického režimu. Deník N získal dokumenty o škole, na ktorej Pavel prešiel postgraduálnym štúdiom.
Z dokumentov vyplýva, že postgraduálne štúdium, ktoré Pavel začal v roku 1988, bolo určené pre vojenských spravodajcov a absolventov malo pripraviť okrem iného na prípadné vyslanie do zahraničia – predovšetkým do krajín NATO –, kde mali pod rôznym krytím získavať informácie.
Babiš však klame, pretože Pavel kurzom prechádzal na Morave a v Prahe a dokončil ho po Nežnej revolúcii. Nikto nikde nedosvedčil, že by Pavel študoval v Rusku.
Pravdivé nie je ani Babišovo tvrdenie, že Pavel vítal inváziu Ruska do Československa v roku 1968 (vtedy mal 7 rokov). Pavel v rozhovore pre idnes.cz povedal, že obrana by vtedy bola „asi samovražedná“.
Pavel však vo svojom životopise v roku 1987, ešte za komunizmu, tvrdil, že podstatu invázie pochopil lepšie z vysvetlenia svojho otca než protisovietskych nálad a posmechu spolužiakov.
„Nás ŠtB terorizovala.“
Babiš je súdom uznaný spolupracovník ŠtB, je spomínaný v mnohých archívnych dokumentoch. Ako sme už spomenuli, uchovala sa aj evidenčná karta, podľa ktorej je vedený ako agent. V televíznej Show Jana Krausa pred rokmi svoju prácu pre tajnú službu priznal.
„Samozrejme, gratulujem provládnemu kandidátovi pánovi Pavlovi, ktorý vyhral.“
Petr Pavel ma síce podporu vlády, jeho „provládnosť“ je však sporná. K vláde Petra Fialu by zjavne bol menej kritický než Babiš, v tom má predseda ANO pravdu. Pavel však zohnal podpisy pre kandidatúru aj peniaze na kampaň sám so svojím tímom, bez podpory vlády.
Pavel viedol v prieskumoch už predtým, než ho podporila vládna trojkoalícia Spolu (tá vyjadrila podporu Pavlovi, Danuši Nerudovej a Pavlovi Fischerovi po tom, čo nedokázala nájsť vlastného silného kandidáta).
„Ja chcem povedať, že som sľúbil, že povediem kampaň slušne. A aj som ju viedol slušne.“
Babiš síce pred 1. kolom oproti predchádzajúcemu vystupovaniu ubral na negativite, aj tak sa však v kampani dopúšťal manipulatívnych útokov. Tvrdil napríklad, že „vládni kandidáti“, ak zvíťazia, otvoria cestu k tomu, aby kabinet nemal žiadne zábrany.
Keby sa však stal hlavou štátu, mohol by kroky vlády brzdiť len pomocou prezidentského veta, ktoré by kabinetu s pomerne komfortnou väčšinou 108 hlasov v snemovni nerobilo väčšie problémy. Inými slovami – Babiš by vládu, ak by „nemala zábrany“, nemal ako z pozície prezidenta zadržať.
Bývalý premiér ďalej viní vládu, že plánuje zavádzať cenzúru. To je silné označenie – nič v bežne zažitom význame toho slova sa nechystá. Vláda síce plánuje tvrdý postup proti dezinformačným webom, ten má však od cenzúry ďaleko. ANO prípadne má kapacitu na to, aby dalo ústavnosť kroku (teda či je v súlade so slobodou slova) preveriť Ústavným súdom.
„Táto vláda teraz postavila svojich kandidátov na prezidenta. Áno, svojich vlastných. Tých, ktorých bude riadiť. Tých, ktorí budú robiť, čo sa im povie,“ povedal Babiš. Už to sa dá považovať za útočnú kampaň, navyše nepravdivú, pretože Pavel aj Nerudová sú občianski kandidáti.
Na rovnakej tlačovej konferencii, kde Babiš hovoril o slušnej kampani, začal okamžite ostro útočiť na svojho protikandidáta. Pavla napríklad obvinil, že bol vycvičený v Rusku, a prirovnal ho k dôstojníkovi KGB a ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi. V neposlednom rade opäť začal ostro útočiť na médiá.
„Ja, bohužiaľ, mám signály, že, naopak, sa chystá podraz na mňa, od spriaznených novinárov pána Pavla, údajne ma niekto chce spájať s KGB.“
Toto Babišovo vyhlásenie je z princípu neoveriteľné. Šéf ANO hovoril o „signáloch“ a „podrazoch“. Či sa niečo také chystá, však nie je možné nijako preukázať. Sám Babiš toto tvrdenie ničím nedoložil.
„Pavel odišiel do NATO, a keď sa vrátil, bral len výsluhy a pre našu krajinu neurobil vôbec nič. Považujem za absurdné, pokiaľ sa chváli tým, čo my sme museli riešiť v rámci našej vlády.“
Pavel po odchode z NATO skutočne odišiel do armádneho dôchodku. Babiš však nehovorí pravdu, že Pavel „pre našu krajinu neurobil vôbec nič“. Na jar v roku 2020 založil dobrovoľnícky spolok Spolu silnejší a zbierku, ktorá pomáhala ľuďom čeliacim covidovej epidémii a tým, na ktorých kríza dopadla najhoršie. Neskôr spolu s odborníkmi dal vypracovať odporúčanie, ako lepšie zvládnuť ďalšiu krízu.
„Nechápem, prečo vôbec kandiduje, v histórii NATO sa to vôbec nestalo.“
V histórii NATO sa už niekoľkokrát stalo, že sa vysoký armádny dôstojník (v niektorej z generálskych hodností) stal prezidentom. Príkladom sú Dwight D. Eisenhower v USA (v rokoch 1953 – 1961) alebo Charles de Gaulle vo Francúzsku (v rokoch 1959 – 1969). Prezidentom s generálskou hodnosťou bol aj António Ramalho Eanes v Portugalsku (v rokoch 1976 – 1986, teda po obnovení demokracie v krajine).
Dodajme, že niekoľko prezidentov s generálskou hodnosťou mali aj Portugalsko a Grécko v období, keď mali autoritárske režimy. Prevratom sa k prezidentskému úradu dostal i generál Cernal Gürsel v Turecku. A takisto – hoci, samozrejme, vtedy nešlo o člena NATO – malo prezidenta generála aj Československo v osobe Ludvíka Svobodu (v rokoch 1968 – 1975).
Pointou však je, že prezidenta generála z času na čas, hoci nie príliš často, demokratické krajiny v NATO mali. To, čo hovorí Babiš, nie je pravda.
„A ak pán Pavel hovorí, že mier je ilúzia, ja som zásadne proti. Nechceme vojnu, chceme mier. A Európa má po 2. svetovej vojne mier, za to musíme bojovať.“
Ani v tomto výroku Babiš buď nehovorí pravdu, alebo časť skutočnosti nedopatrením či zámerne zamlčiava. Pavel nepovedal, že mier je ilúzia. V superdebate ČT vyhlásil: „Trvalý mier je ilúzia. Musíme sa usilovať o ukončenie konfliktu a začiatok obnovy Ukrajiny.“
Bolo zrejmé, že konštatuje skutočnosť: v Európe nie je mier. Babiš to stavia tak, ako keby si Pavel mier neprial. To však z jeho slov nevyplýva.
Mimochodom – bol to predseda ANO, kto pred rokmi v knihe O čom snívam, keď náhodou spím, v kapitole o bezpečnosti tvrdil: „Kľúčová je a bude armáda.“
Babiš podľa odborníkov bude v 2. kole skúšať voličov pritiahnuť k sebe s tým, že sám seba bude stavať do pozície mierotvorcu. Už vo štvrtkovej debate na TV Nova sa snažil tematizovať to, že by inicioval rokovania o mieri na Ukrajine. To sa za celý čas vojny nepodarilo omnoho ťažším diplomatickým váham, než je český prezident. Babiš skôr stavil na únavu verejnosti z vojny. Viac sme o tejto téme písali tu.
„My nechceme vojnu, nechceme zbrojiť, chceme mier.“
Mier je hodnotný a všeobecný cieľ, ktorý však – v kontexte ďalších Babišových vyhlásení – pôsobí ako vymedzenie sa proti ľuďom, ktorí podporujú pomoc Ukrajine. Zatiaľ čo títo ľudia hovoria, že mier nastane, ak sa ukrajinskej armáde podarí vytlačiť Rusko z ukrajinského územia, Babiš žiadny konkrétny plán nepredstavuje. Hovorí len, že chce mier a rokovania.
Bol to, mimochodom, práve Babiš, kto ešte pred rokom a pol vyhlasoval, že „česká armáda a jej transformácia bola vždy prioritou mojej vlády“. Na Dňoch NATO v Ostrave vyhlásil politik, ktorý teraz hovorí, že nechce zbrojiť, okrem iného toto: „Nakúpili sme nové obrnené transportéry, rádiolokátory, vrtuľníky a tisíce nových útočných pušiek a pištolí. Investujeme vo veľkom a zároveň podporujeme český zbrojársky priemysel. V budúcom volebnom období by sme chceli dosiahnuť armádne výdaje vo výške dvoch percent HDP, aby sme splnili náš aliančný záväzok.“
„Plán som predstavil, v TV Nova som povedal, že ak by som bol prezident, tak áno, máme pokračovať v pomoci Ukrajine, ale zároveň máme rokovať o mieri, prímerí. Musia prestať zomierať ľudia. A, samozrejme, hovoril som s Macronom, ktorý hovoril s Bidenom, a, samozrejme, poznám dobre prezidenta Turecka, s ktorým mám priateľské vzťahy. A bol by som schopný v tomto vyvinúť iniciatívu, aby sa vojna skončila, a áno, Rusko, Putin musia opustiť Ukrajinu.“
Znova: Babiš nepredstavuje žiadny plán, ako donútiť Rusko odísť z Ukrajiny. Prímerie by znamenalo, že ruská armáda bude môcť upevniť svoje pozície. Možnosť hovoriť s Emmanuelom Macronom, ktorý hovoril s Joeom Bidenom, je z hľadiska prestíže istou výhodou, ale ani Macron, ani Biden ruským vojakom na Ukrajine nevelia.
Deník N v minulosti zaslal Babišovi zoznam konkrétnych otázok, ako by si mier na Ukrajine predstavoval a aké parametre by mohol mať. Pýtali sme sa aj na to, ako by donútil ruských vojakov odísť z Ukrajiny. Expremiér neodpovedal.
„Ja som hovoril minimálne trikrát v živote s pánom prezidentom Zelenským, dokonca som ako premiér v novembri 2019 navštívil Kyjiv, ale to, samozrejme, o Babišovi, ktorý je zlo, nenapíšete. Ja som mal obed so Zelenským.“ (Išlo o odpoveď na otázku Deníka N, ako donútiť Putina rokovať o mieri a stiahnutí sa z Ukrajiny. – pozn. red.)
Nie je celkom jasné, ako počet stretnutí s Volodymyrom Zelenským súvisí s možnosťou donútenia Vladimira Putina rokovať o mieri. Médiá návštevu vtedajšieho premiéra Babiša v Kyjive, samozrejme, neopomínali – tu je výstup z hľadania naprieč všetkými médiami, tu je výstup z materiálov Deníka N. Ani návšteva Kyjiva v roku 2019 však nemôže Putina donútiť rokovať o mieri v roku 2023.
„Vždy som to hovoril, že provládne médiá sú môj hlavný súper.“
Médiá nie sú Babišovým súperom. Ale ak niekto z kandidátov na prezidenta klame alebo systematicky manipuluje, médiá usilujúce sa o sprostredkovanie obrazu reality túto skutočnosť nemôžu opomínať.
„Ja mám zlé skúsenosti s ČT, robil som aj video, pán Moravec, pani Witowská v tíme generála Petra Pavla…“
Václav Moravec pracuje v ČT, Světlana Witowská už nie. Ani jeden z nich nepracuje pre Pavla. Moderátori ČT sú všeobecne k politikom pomerne dôrazní, nenechávajú ich napríklad v odpovediach uhýbať od témy a využiť priestor na odrecitovanie vlastných odkazov bez väzby na otázku. To však neznamená, že sú v Pavlovom tíme.
Babiš týmto výrokom podsúva do éteru myšlienku, že verejnoprávna televízia nie je nezávislá. Zároveň vzbudzuje dojem, že ktokoľvek je proti nemu, musí byť zaplatený protivníkom.
„Za našej vlády žiadna korupcia nebola.“
Za vlády Andreja Babiša vypukla kauza Stoka, s ktorou bol významne spojený vtedajší vysokopostavený člen ANO Jiří Švachula. Bývalý zástupca starostu mestskej časti Brno-střed dostal vlani v máji trest 9,5 roka väzenia za mimoriadne závažný zločin zjednania výhody pri verejnej zákazke a účasť na organizovanej zločineckej skupine.
Švachula bol ešte pred rozsudkom z ANO vylúčený a sám Babiš sa voči nemu vymedzoval. Kauza významne poznamenala brnianske ANO ako celok – vyústila napríklad do odchodu bývalého brnianskeho primátora Petra Vokřála a jemu naklonených ľudí z hnutia.
„Ďalšie nezmysly, konflikt záujmov, vyšetrovanie vo Francúzsku, vážené médiá. Pokiaľ je niekto vyšetrovaný, tak ho niekto asi kontaktuje.“
Národná finančná prokuratúra vo Francúzsku (Parquet national financier), ktorá zodpovedá za odhaľovanie závažnej hospodárskej a finančnej kriminality, skutočne vyšetruje Babišov nákup nehnuteľností.
„Môžem potvrdiť, že vyšetrovanie stále prebieha,“ povedal Deníku N námestník finančného prokurátora Jocteur-Monrozier. „Vyšetrovanie ohľadom pána Babiša sa zaoberá legalizáciou výnosov z daňovej trestnej činnosti s priťažujúcimi okolnosťami,“ dodal.
„Pán Stanjura nám oznámil, že bude zvyšovať dane. Tie dane, ktoré sme my znižovali – na lieky, v rámci EET, my sme dane znižovali, celkovo to bolo asi 500 miliárd. My len citujeme, čo pán Stanjura a ďalší povedali – predlžovanie veku do dôchodku.“
Minister financií Zbyněk Stanjura v posledných dňoch avizoval zmeny a zjednodušenie aktuálnej podoby dane z pridanej hodnoty. Tá by namiesto troch sadzieb mala zahŕňať len dve. Či to bude znamenať zvýšenie celkovej daňovej záťaže, však nie je jasné, hoci si Stanjura sľubuje, že by sa vďaka tomu mohli príjmy štátneho rozpočtu zvýšiť.
Všetko však bude záležať na tom, ako konkrétne budú sadzby nastavené a čo do nich vláda zaradí. Do úvahy navyše treba brať aj efektívnosť výberu daní, ktorú môže jednoduchší systém posilniť.
Pomer objemu vybraných daní k veľkosti ekonomiky sa za Babišovej vlády skutočne znížil. Zásadný podiel na tom malo faktické zníženie dane z príjmu fyzických osôb, ktoré svojimi hlasmi podporili aj poslanci ODS. Na základe tohto kroku štátny rozpočet prišiel zhruba o sto miliárd korún ročne. Ekonómovia pritom upozorňujú na to, že zrušenie superhrubej mzdy pomohlo najmä ľuďom s vyššími príjmami.
Aj keby sme mali rátať dosah krokov vlády Andreja Babiša na výber daní kumulatívne, k spomenutým 500 miliardám sa ani zďaleka neblížia – dosiahli by zhruba polovicu. Pri zrušenej dani z prevodu nehnuteľností sa v roku 2020 jej výnos predpokladal na 10,6 miliardy korún.
O celkovom zvyšovaní daní pre vysoký deficit štátneho rozpočtu hovoria predstavitelia takmer všetkých vládnych strán s výnimkou ODS. Konkrétne opatrenia sú však zatiaľ v nedohľadne.
Ani zvýšenie veku odchodu do dôchodku nikto z vládnej koalície aktívne nepresadzuje. Súčasná vláda o tom bude rozhodovať v roku 2024 a podľa vyjadrenia ministra práce a sociálnych vecí Mariana Jurečku pre Seznam Zprávy nebude posunutie dôchodkového veku v tom čase nevyhnutne nutné. Vzhľadom na starnutie populácie k tomu však podľa neho bude musieť pristúpiť budúca vláda zhruba okolo roku 2030.
Prezident tento krok nemôže svojimi právomocami zastaviť – môže ho nanajvýš vetovať a vrátiť do snemovne, ktorá o ňom potom musí znovu hlasovať.
„Ona (Danuše Nerudová) bola predsedníčka dôchodkovej komisie s pani Maláčovou, ona bola de facto súčasťou našej vlády.“
Komisiu pre spravodlivé dôchodky skutočne v roku 2019 založila vtedajšia ministerka práce a sociálnych vecí v Babišovej vláde Jana Maláčová. Išlo však iba o poradný a koordinačný orgán tohto ministerstva – nedá sa teda tvrdiť, že by predsedníčka komisie, prezidentská kandidátka Danuše Nerudová, bola „de facto súčasťou našej vlády“.
Sama Nerudová sa, naopak, proti Babišovi opakovane vymedzovala. Babiš navyše v čase, keď už táto komisia pod ministerstvom práce a sociálnych vecí rok existovala, založil vlastnú dôchodkovú komisiu.
„Ja by som zvolal valné zhromaždenie ČEZ a cenu elektriny by som zastropoval na 1500 korún za megawatthodinu.“
Pološtátna energetická spoločnosť ČEZ nie je jediným výrobcom ani distribútorom elektriny v Česku; cenu nie je možné obmedziť rozhodnutím jednej z firiem na trhu. Babiš už skôr avizoval, že by cenu chcel obmedzovať u výrobcov, a nie u distribútorov, ako to teraz robí súčasná vláda.
Aj tu však aktuálne nastavený strop cien energií (v prípade elektriny je dvakrát vyšší než Babišov návrh) podľa odhadov vyjde na 100 až 250 miliárd korún. Konkrétna čiastka závisí od vývoja trhových cien energií.
„Ja hovorím len pravdu.“
Tento výrok, ktorý Babiš predniesol po tlačovej konferencii v jednom z televíznych výstupov, hodnotíme ako nepravdivý.
S prispením Jana Pavca, Michala Tomeša, Jana Tvrdoňa a Tobiáša Pospíchala.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
