Usvedčuje Bödöra aj Kaliňáka. Zatiaľ čo im u Žilinku zrušili obvinenie, Tomáš Rajecký už pozná rozsudok

Svedectvo Tomáša Rajeckého, ktorého roky médiá spájali s bratislavským podsvetím, bolo kľúčovým pre obvinenie predsedu Smeru a expremiéra Roberta Fica či niekdajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka v kauze Súmrak. Spolu s nimi usvedčoval aj nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra a policajného exprezidenta Tibora Gašpara.

Podozriví boli z toho, že políciu zneužívali na politické ciele. Rajeckého výpoveď ich podľa vyšetrovateľa usvedčovala z toho, že na diskreditáciu Andreja Kisku, v období, keď bol prezidentom, použili dokumenty z daňových kontrol. Informácie z nich sa aj vďaka Rajeckému dostali do médií cez anonymný e-mail.

Vyšetrovateľ kauzy Súmrak v uznesení o obvinení Fica a spol. napísal, že Rajeckého výpoveď „je jedným z najvýznamnejších dôkazov.“ Vďaka nej mohol opísať podozrenia o vedúcej úlohe Kaliňáka a Bödöra v zločineckej skupine aj to, akým spôsobom fungovala.

Video: Rajecký po rozsudku (autorka: Veronika Prušová)

Rajeckého slová však dokázali aj „prepojenie politiky na podnikateľské prostredie a získavanie neférových výhod v politickom boji s cieľom presadzovať záujmy skupiny,“ skonštatoval vyšetrovateľ. To bolo vlani na jar. Dnes už je trestné stíhanie v kauze Súmrak minulosťou.

Ficovi a ďalším podozrivým pomocou paragrafu 363 trestného poriadku koncom roka zrušil obvinenie námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.

A zatiaľ čo oni sa nateraz trestnému konaniu vyhli, Rajecký si už vypočul právoplatný verdikt.

Svedok už pozná svoj trest

Popradský sudca Richard Bureš odsúdil Rajeckého na podmienku so skúšobnou lehotou dva a pol roka. V pondelok schválil dohodu o vine a treste, ktorú obvinený uzavrel s prokurátorom.

Za prezradenie daňového tajomstva mu hrozil trest od troch do ôsmich rokov.

Na vysvetlenie treba dodať, že jeho prípad nedozorovala špeciálna prokuratúra a nebol obvinený spolu s Ficom, Kaliňákom, Bödörom a Gašparom. Rajeckého riešila prešovská prokuratúra, pretože bývalý prezident Kiska podával daňové priznania v Poprade. 

Spolu s Rajeckým odsúdil súd aj Michala Chovanca, a to na podmienku so skúšobnou lehotou dva roky. Práve on technicky zabezpečil, aby sa citlivé informácie o Kiskových daňových kontrolách dostali do médií. Urobil tak pomocou vymyslenej mailovej adresy yegor223.

Chovanec bol v tomto prípade len vykonávateľom Rajeckého pokynov. Kľúčové pre kauzu Súmrak teda bolo jeho svedectvo. Istý čas však trvalo, kým sa k nemu polícia dopracovala.

Najskôr zahmlieval, potom povedal, „ako to celé bolo“

Rajecký sa v minulosti spájal najmä s bratislavským podsvetím. Médiá ho spomínali v súvislosti so skupinou piťovcov, v čele ktorej bol dnes už právoplatne odsúdený Juraj Ondrejčák alias Piťo. Verejnosť Rajeckého môže poznať aj vďaka opakovane zverejnenej fotografii z dovolenky s lídrom Sme rodina Borisom Kollárom. Okrem súčasného predsedu parlamentu a Rajeckého je na zábere aj Piťo.

Rajeckého meno sa pred dvomi rokmi spomínalo skôr s kauzou krytia nelegálnej výrobne cigariet, v ktorej figuroval aj známy konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Krátko predtým, ako Rajeckého v tomto prípade v roku 2021 obvinili, stihol utiecť za hranice. Polícii sa ohlásil, že príde vypovedať, no nestalo sa tak.

Napokon ho vypátrali v Španielsku, odkiaľ ho v decembri 2021 eskortovali na Slovensko. Rajecký išiel rovno do väzby. A tam začal postupne vypovedať ku skutkom, v ktorých bol podozrivý.

Z uznesenia v kauze Súmrak vyplýva, že Rajecký sa pri prvom výsluchu priznal, ale len sčasti. Potvrdil, že aj s Chovancom zabezpečili zverejnenie údajov o Kiskovi.

Pôvodne tvrdil, že tieto dokumenty našiel vo firme na vrátnici v obálke. Svoju verziu zmenil po tom, čo bol vo väzbe. Vyšetrovateľom vysvetlil, že tam premýšľal, zvažoval svoj doterajší aj budúci život. Povedal, že na základe toho, sa „dobrovoľne rozhodol, že danú vec objasní a uvedie skutočnosti pravdivo tak, ako sa stali.“

Svoje dovtedajšie „mlženie“ vysvetľoval tým, že ide o „veľmi vplyvné a mocné osoby, a mal aj obavu o svoj život, svoju budúcnosť a bezpečnosť svojich blízkych.“

Obálku dostal od Bödöra, Kaliňák tlačil na zverejnenie

Rajecký vypovedal, ako dokumenty o Kiskovi dostal od Bödöra. Vyšetrovateľom potvrdil, že oligarcha ho navštívil v septembri 2017 a požiadal ho, či by zabezpečil zverejnenie informácií „citlivého charakteru“, ktoré sa týkali vtedajšieho prezidenta.

Bödör a Rajecký sa vraj dlho poznali, a preto si navzájom dôverovali. Zadanie bolo podľa Rajeckého jasné – dokumenty mal poslať do médií, ale anonymne. Nitriansky podnikateľ mu dal aj presný zoznam médií s mailovými adresami, ktoré mali zverejniť podklady o podozreniach voči Kiskovi.

Rajecký to však nevedel zabezpečiť sám. Preto oslovil Chovanca, ktorý zriadil falošný mail. Po pár dňoch dostali od Bödöra ďalšiu várku informácií. Rajecký vypovedal, že mu vtedy podnikateľ hovoril, že predchádzajúce rozposlanie „nejako nemalo veľký úspech a že Robert Kaliňák je nervózny.“ Dostal teda ďalšiu časť dokumentov.

Chovanec preto išiel opäť zriadiť novú mailovú adresu, ale mal technický problém. Bödör sa však vyzvedal, kedy už dokumenty rozpošlú. Keď mu Rajecký vysvetlil, čo sa deje, opäť hovoril, že „to treba nejako vyriešiť, lebo Kaliňák je nervózny.“ Spomínal, že „to mali nejak časovo naplánované.“ 

Napokon sa Chovancovi podarilo zriadiť novú adresu a rozposlať dokumenty. Médiá na to už zareagovali a ako skonštatoval Rajecký, „spustil sa okolo toho cirkus“.

Tejto verzii vyšetrovateľ uveril. Zdôraznil, že práve Rajecký je „osoba najpovolanejšia pre zistenie toho, odkiaľ pochádzali chránené informácie.“

„Zároveň platí, že jeho prvá verzia o nájdení dokumentov na vrátnici bola zjavne nevierohodná, a jeho druhá verzia, o ktorej tvrdí, že je pravdivá, je podoprená aj inými dôkazmi,“ skonštatoval vyšetrovateľ.

Jedným z dôkazov je aj komunikácia Bödöra s mafiánom Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema. Z ich vzájomných správ je zrejmé, že oligarcha bol v kontakte s Rajeckým.

Dokumenty dostal aj Gašpar. Nech to nie je okaté

Svedok Rajecký policajtom do detailov opísal inštrukcie, ktoré dostal. Zadanie bolo, že dokumenty, ktoré dostal od Bödöra, musel naskenovať a tie vytlačené na papieri skartovať. Naskenované podklady potom uložil na USB kľúč.

Chovanec to všetko urobil a pripravil, ako mu Rajecký povedal. Potom volal Bödörovi, či to má spustiť. „Povedal, že to má urobiť tak, ako sa dohodli,“ čo znamenalo, že dokumenty má rozposlať na zadané adresy.

Okrem médií pritom na zozname bol aj mail vtedajšieho policajného prezidenta Gašpara. Rajecký vypovedal, že to bolo preto, „aby to nebolo okaté“. Okrem toho mal poslať aj trestné oznámenie na Kisku a jeho spoločnosť.

Oznámenie malo smerovať na generálnu prokuratúru aj Kriminálny úrad finančnej správy, kde bol šéfom Ľudovít Makó. Aj ten vypovedal, ako jeho úrad podkladmi prispel k diskreditácii exprezidenta.

Keď sa Rajecký pýtal, prečo to má takto riešiť, Bödör mu podľa jeho slov vysvetlil, že taký je plán – aby to médiá vedeli a aby Kiska nevedel zariadiť, že sa tým nikto nebude zaoberať. Daňová kauza exprezidenta, ktorá súvisí s firmou KTAG, sa vyšetrovala a Krajská prokuratúra v Prešove vlani v apríli v tomto prípade podala obžalobu.

Svedok odsúdený, hlavní podozriví unikajú spravodlivosti

Po odsúdení Rajeckého v pondelok vznikla situácia, keď kľúčový svedok spoznal svoj trest a vypovedal aj podrobnosti o objednávateľoch, no tí pred spravodlivosťou unikajú. Zabezpečila to generálna prokuratúra, ktorá Ficovi a jeho spoluobvineným obvinenia zrušila cez paragraf 363.

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera nevidel v konaní expremiéra a zvyšných troch stíhaných žiadnu zločineckú skupinu. A zapochyboval aj o tom, či sa mohli dopustiť prezradenia daňového tajomstva, keďže nikto z obvinených nebol správcom dane.

Keď televízia Markíza zisťovala, či na generálnej prokuratúre teraz nevidia rozpor so svojím rozhodnutím, dostala zápornú odpoveď. „Môžeme povedať, že v žiadnom prípade nejde o rozpor, čo je celkom zrejmé nielen z výroku, ale aj z odôvodnenia uznesenia podľa paragrafu 363 trestného poriadku v kauze Súmrak.,“ reagoval hovorca Dalibor Skladan.

Rajecký rozrečnil aj Zoroslava Kollára

Podobná situácia sa stala aj v prípade bývalého šéfa SIS, ktorý je obvinený z prijatia úplatku. Podľa obvinenia dostal peniaze od vplyvného právnika Zoroslava Kollára – za to, aby si ho tajná služba prestala všímať. Kollár zaplatil 40-tisíc eur, pričom peniaze odovzdal Makóovi ako „vďaku za upratanie problému“.

Polovicu sumy dal Makó podľa obvinenia bývalému námestníkovi šéfa SIS Borisovi Beňovi a druhá mala ísť Pčolinskému. Beňo aj Makó v tomto prípade vypovedali proti Pčolinskému a Kollárovi. Tí vinu odmietali a aj im pôvodne obvinenie zrušili cez paragraf 363.

Lenže potom ohlásil spoluprácu aj Rajecký, ktorý bol s Kollárom stíhaný v kauze krytia výroby nelegálnych cigariet. Vypovedal proti právnikovi, na ktorého začiatkom minulého roka už prokuratúra podala obžalobu. Súd ju však pre pochybenie vyšetrovateľa vrátil, a kým ju napravil, Kollár začal spolupracovať.

Priznal sa ku krytiu továrne na nelegálne cigarety aj k úplatku pre tajnú službu, i keď hovorí, že on dal peniaze Makóovi. Kam išli ďalej, nevie. „Pána Pčolinského som nikdy nestretol, teda som mu nemohol odovzdať peniaze. To, čo tvrdia ďalší kajúcnici v dôkaznej reťazi, to je ich vec, to musí posúdiť súd,“ dodal Kollár.

Kollár teda priamo Pčolinského neusvedčuje z brania úplatku.

V tomto sa kauza Súmrak líši od prípadu bývalého šéfa tajnej služby. Rajecký totiž vypovedal, že mu bolo úplne jasné, že údaje, ktorých zverejnenie zabezpečil, mali slúžiť na diskreditáciu exprezidenta. Vedel, že je to reakcia na to, že Kiska v tom čase kritizoval Ficovu vládu.

Rajecký policajtom priznal, že v tom čase aj súhlasil s diskreditáciou prezidenta. Zdalo sa mu škandalózne, že napriek tým podozreniam zastával funkciu prezidenta. No svedok povedal aj to, že vnímal aj, že by mu v budúcnosti „mohli byť títo ľudia zaviazaní“. Z uznesenia vyšetrovateľa v kauze Súmrak vyplýva, že Rajecký hovoril o Bödörovi a tých „vyššie postavených“.

Až neskôr si uvedomil, že sa to „ukázalo ako omyl, a pochopil, že ho na to len využili“.